Deň odprosenia Cirkvi sa ospravedlňovali za arizáciu, fyzické a duchovné zneužívanie či kolaboráciu s nacizmom a komunizmom (+ foto)

Zástupcovia Katolíckej cirkvi, Evanjelickej cirkvi a. v. a všetkých cirkví v Ekumenickej rade cirkví v Slovenskej republike (ERC) pri spoločnej ekumenickej bohoslužbe v historickej budove Národnej rady Slovenskej republiky odprosovali za hriechy a previnenia voči spoločnosti.

Spoločné modlitby odprosenia, ktorým predchádzala úvodná modlitba, evanjelium a žalmy, sa dotkli siedmich tematických oblasti. Zástupcovia cirkví v každej oblasti odprosovali Boha aj ľudí a na záver predniesli krátku modlitbu a symbolicky zapálili sviecu. 

Pri prvej téme za odpustenie hriechov rozdelenia medzi cirkvami modlitby prednášali zástupca biskupa Reformovanej kresťanskej cirkvi Ján Semjan, prešovský gréckokatolícky arcibiskup Jonáš Maxim a Marián Lipovský z Timothy Worship Centrum.

„Do našich vzťahov sme niekedy vnášali predsudky, odmietanie, odsudzovanie, opovrhovanie, krivdy, hnev a dokonca aj nenávisť, ktorá viedla k vzájomnému prenasledovaniu,“ zaznelo v úvode.

Modlitbu prednáša sestra Renáta Jamborová. Vľavo vladyka Peter Rusnák, vpravo biskup ECAV Ján Hroboň. Foto: Postoj/Andrej Lojan

„Obraciame sa na vás, bratia a sestry, z rôznych cirkví. Odprosujeme vás za predsudky, preklínanie, odoberanie práv a majetku, násilie, väzenie, vyhnanstvo a zabíjanie. Vnímali sme vás ako ohrozenie, nie ako obohatenie. Pozerali sme na vás s nedôverou, pýchou a pohŕdaním,“ prečítal arcibiskup Maxim.

V druhej téme cirkvi odprosovali za hriechy rozporu medzi slovami a skutkami. Modlil sa nitriansky pomocný biskup Peter Beňo, pravoslávny diakon Maroš Hopta a Eva Petrovičová, zasvätená panna.

„Mnohokrát sme boli zlým príkladom a pohoršením. Na základe našich slov ste od nás čakali praktickú lásku, no my sme zostali nečinní. Naše sľuby ostali nenaplnené a naše slová prázdne,“ uvádzal príslušný text.

Sedem tematických oblastí odprosenia:

• za odpustenie hriechov rozdelenia medzi cirkvami,
• za odpustenie hriechov rozporu medzi slovom a skutkom,
• za odpustenie hriechov mlčania tam, kde bolo treba hovoriť,
• za odpustenie zlyhaní služobníkov cirkvi,
• za odpustenie hriechov voči Židom, Rómom a menšinám,
• za odpustenie hriechov kolaborácie s nespravodlivými režimami a ideológiami,
• za odpustenie hriechov nedostatku lásky a pastoračnej starostlivosti.

Pri tretej oblasti – za odpustenie hriechov mlčania tam, kde bolo treba hovoriť – zaznela aj prosba o odpustenie smerom k spoluobčanom, ktorým ublížilo mlčanie. 

Modlil sa Ján Szöllös, zástupca Bratskej jednoty baptistov a podpredseda ERC, spišský pomocný biskup Ján Kuboš a Dušan Uhrín, generálny sekretár Slovenskej evanjelickej aliancie.

„Nezastali sme sa vás a boli sme ticho, keď vám krivdili či ponižovali vás. Boli sme k vám ľahostajní najmä v časoch útlaku komunizmu, fašizmu, prenasledovania, diskriminácie a vojen, keď náš hlas mohol zachrániť životy vašich príbuzných a známych,“ zaznelo v modlitbách.

Cirkvi prosili aj o odpustenie, keď sa ozvali a bolo treba mlčať.

Modlitbe za hriechy zlyhania služobníkov cirkvi predsedal košický gréckokatolícky eparcha arcibiskup Cyril Vasiľ, predseda Rady Cirkvi bratskej Milan Mitana a Mário Tomášik zo Spoločenstva Martindom.

„Cirkev bola povolaná byť svetlom a bezpečným útočiskom, no pre mnohých sa stala pascou, miestom ohrozenia, zraneniam zneužívania a zrady.“ Cirkvi prosili o odpustenie hriechov pýchy, kontroly, manipulácie a zneužívania duchovnej moci. 

„Niektorí naši biskupi, kňazi, farári, pastori, diakoni, laickí služobnici, ale aj obyčajní veriaci zneužili dôveru, psychicky, fyzicky či inak zneuctili nevinných a zničili ich životy. Kryli sme vlastné zločiny v snahe vyhnúť sa spravodlivosti a ochrániť reputáciu cirkvi.“ 

Cirkvi sa pri tejto prosbe obrátili aj na veriacich, kde vyjadrili hanbu, že vinou cirkvi namiesto lásky, ochrany, pravdy a spravodlivosti zakúsili zneužitie, spochybnenie, odmietnutie a pokrytectvo.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Foto: Postoj/Andrej Lojan

„Odprosujeme vás, rodiny detí, žien a mužov, ktoré ste našou vinou niesli bolesť a traumu svojich pošpinených príbuzných. Vaša viera sa otriasla, lebo sme zlyhali priamo pred vašimi očami. Preberáme zodpovednosť za svoje zlyhania a pokorne vás za to odprosujeme. Nebudeme brániť tomu, aby spravodlivosti bolo učinené zadosť.“

V ďalšej oblasti cirkvi prosili o odpustenie hriechov voči rómskej a židovskej komunite a voči nemeckej, maďarskej a ukrajinskej menšine. Modlitbe predsedali Vlastimil Šugan, arcibiskup Starokatolíckej cirkvi na Slovensku, bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko a Michal Kevický, kazateľ Bratskej jednoty baptistov.

Odprosovali za segregáciu, ale aj za arizáciu, nacionalizmus či rasizmus aj za nekorektné správanie voči utečencom. Cirkvi priznali, že nezlyhali len počas druhej svetovej vojny, ale v niektorých oblastiach zlyhávajú aj dnes.

„Priamo sme sa podieľali na vzniku táborov nútených prác, na arizácii, segregácii a, žiaľ, aj na vyvražďovaní našich blížnych. V rokoch 1942 až 1945 bolo zo Slovenska deportovaných takmer 70-tisíc židovských a približne tritisíc rómskych spoluobčanov. Väčšina z nich zahynula vo vyhladzovacích táboroch alebo pri lokálnych popravách. Tieto a ďalšie hriechy volajú k Bohu a vyžadujú naše pokánie. Preto dnes ako cirkev na Slovensku pokorne priznávame svoju vinu a pochybenia.“

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Tieto prosby si v historickej budove parlamentu na Župnom námestí v Bratislave vypočuli aj zástupcovia židovskej náboženskej obce. 

V ďalšej časti zazneli aj prosby o odpustenie za kolaborácie s nespravodlivými režimami a ideológiami. Modlitbe predsedal bratislavský gréckokatolícky eparchiálny biskup Peter Rusnák, biskup Západného dištriktu ECAV Ján Hroboň a provinciálna predstavená sociálnych sestier Renáta Jamborová, ktorá zároveň zastupovala aj rehoľníkov.

„V časoch nacizmu a komunizmu sa niektorí z našich radov nechali ovplyvniť mocou alebo strachom. Tolerovali sme totalitné režimy, kolaborovali sme s nimi a účelovo prevracali kabáty. Týmto morálnym kompromisom sme zradili nielen Boha a jeho evanjelium, ale aj vlastných spoluobčanov, ktorých sme mali chrániť,“ priznali cirkvi.

Cirkvi explicitne prosili Boha o odpustenie za vysokých cirkevných predstaviteľov, ktorí kolaborovali s nacistickým a komunistickým režimom, a že teologicky ospravedlňovali rasistické a diskriminačné zákony.

 Ján Semjan, zástupca biskupa Reformovanej kresťanskej cirkvi (vľavo), prešovský gréckokatolícky arcibiskup Jonáš Maxim (vpravo) a  Marián Lipovský (v strede). Foto: Postoj/Andrej Lojan

Pavol Zsolnai, biskup Apoštolskej cirkvi, nitriansky diecézny biskup Viliam Judák a Milica Križanová z Crescendo Slovensko. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Tiež zaznelo priznanie, že aj v radoch cirkevných autorít a laikov boli udavači a že cirkev spolupracovala so Štátnou bezpečnosťou. 

„Je nám ľúto, že mnohí duchovní vodcovia z našich radov spolupracovali s tými, ktorí prenasledovali vašich príbuzných, rodiny farárov, kňazov, pastorov a laikov.“ Ospravedlnenie smerovalo aj k predstaviteľom podzemnej cirkvi, ktorých odvaha a obetavosť boli zosmiešňované. Spomenuli sa aj zlyhania ako Pacem in terris či kresťanská mierová konferencia, ktoré verejne podkopávali autoritu verejnej cirkvi a prenasledovali jej predstaviteľov.

V poslednej oblasti prosili cirkvi o odpustenie za to, že nedokázali prejaviť lásku a prijatie tým, ktorí stáli na okraji spoločnosti alebo sa odlišovali od väčšiny. 

Modlitbe predsedal Pavol Zsolnai, biskup Apoštolskej cirkvi, nitriansky diecézny biskup Viliam Judák a Milica Križanová z Crescendo Slovensko.
„Mnohí namiesto otvorených dverí našli u nás uzavreté srdcia. Namiesto pomoci a prijatia našli neporozumenie, odmietnutie alebo chlad.“

Cirkvi priznali, že neprejavovali dostatočnú úctu voči ženám, ich dôstojnosti ako rovnocenným Božím dcéram, ktoré majú jedinečné poslanie prinášať život, lásku a nežnosť do sveta i cirkvi.

„Nevenovali sme niekedy dostatočnú pozornosť problémom zneužívaných a týraných žien a tiež ľuďom zápasiacim so svojou identitou a existenciou.“ 

Odprosenie smerovalo aj k ľuďom bez domova, väzňom, závislým, chorým, mentálne a telesne postihnutým, vdovám a vdovcom a zomierajúcim, že nedocenili ich dôstojnosť a že sa nechali ovplyvniť vlastnou pohodlnosťou.

Biskup Trstenský: Je to najdôležitejší deň jubilea na Slovensku

„Dnešný večer považujem ak nie za jeden z najväčších, tak za najväčší deň v prežívaní jubilejného roka na Slovensku. Bol veľmi potrebný a starostlivo zvažovaný ako gesto pre našu spoločnosť aj pre kresťanov,“ povedal médiám spišský diecézny biskup František Trstenský, ktorý má v rámci KBS na starosti jubilejný rok.

Pripomenul slová z Biblie, že v jubilejnom roku prepustíš otroka. Podľa neho je dôležité pomenovať takto aj otroka, ktorý je v našom vnútri, treba ho pomenovať a prepustiť.

Silným impulzom na podujatie bolo hľadať jednotu a odpustenie medzi jednotlivými cirkvami a aj téma jubilea, ktorá je biblická. 

Generálny biskup ECAV Ivan Eľko, ktorý je zároveň aj predsedom Ekumenickej rady cirkví v Slovenskej republike, priznáva, že keď im biskup František opisoval kontúry vtedy zamýšľaného podujatia, tak bol zaskočený týmto konceptom v jeho sile, význame a dosahu.

„Potom prišiel na jar na zasadnutie valného zhromaždenia Ekumenickej rady cirkví aj Ján Buc, ktorý to ešte raz celé zopakoval, tak som si hovoril, že to ani nie je hádam celé pravda. Človek je ekumenicky nastavený, ale nie až v takej sile, musel som zhlboka dýchať,“ povedal pred médiami Eľko, ktorý sa biskupovi Trstenskému za túto iniciatívu poďakoval.

Biskup Trstenský a biskup Ivan Eľko počas brífingu. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Na novinársku otázku, čo môžu urobiť veriaci, aby táto aktivita neostala iba pri slovách, Trstenský reagoval, že „celá akcia bola pretkaná Božím slovom. Nechajme sa ním preniknúť, ono hovorí, čo máme robiť v našej spoločnosti. My kresťania často počúvame iných, čo máme robiť, a málo počúvame Božie slovo, to je cesta,“ vyjadril sa.

Podľa biskupa Trstenského zaznelo v Deň odprosenia, v čom sme ako kresťania zlyhali. „Vlastné cesty nás často viedli k tomu, že sme sa ako kresťania od seba vzdialili, išli sme si každý svojou cestou a nie Božou.“

Dátum podujatia bol tiež zvolený úmyselne v predvečer 17. novembra. „Spievali sme vtedy, že sme si sľúbili lásku, no všetci sme sa od nej vzdialili.“

„Budem apelovať aj na občiansku spoločnosť, vráťme sa k láske, ktorú sme si sľúbili na námestiach, ktorá nebude vypočítavať, nebude hľadieť, kto je kto, nebude hrubá a vulgárna,“ uzavrel spišský biskup.

Biskup Eľko na otázku, čo tento večer znamená pre ekumenizmus, odpovedal, že možno sa nič zásadné nezmení. „Neočakávam, že tento večer by mal charakter šibnutia čarovného prútika, ale ak by tento večer nebol, tak by to bola katastrofa a tragédia,“ hovorí Eľko.

Dodáva, že ak by neexistovali jednoduché gestá ekumenizmu a priateľstva na miestnych úrovniach, tak by nebolo ani takéto podujatie. 

Nechcem, aby sa hľadalo niečo za tým, prečo toto a tamto nezaznelo, hovorí Trstenský

V krátkom rozhovore pre denník Postoj biskup Trstenský vysvetlil, že sedem oblastí má biblickú symboliku plnosti, aj vo vedomí toho, že sa nedá pomenovať a vysloviť každý detail z každej oblasti.

„Aj keď ostatné veci nie sú pomenované, neznamená, že nie sú dôležité. Impulz prišiel pre mňa od Jána Pavla II., ktorý niečo také urobil v roku 2000. My sme na Slovensku nič také neurobili a uvedomil som si, že to je dlh voči evanjeliu a voči chápaniu jubilejného roka. Preto v marci bolo odprosenie na Spišskej Kapitule a priznám sa, že som to ponúkol, aby sme to urobili celonárodne a širšie.“

Texty modlitieb odprosenia na Spiši slúžili ako odrazový mostík pre toto podujatie. Ďalšie texty dopracoval jubilejný tím pri KBS a potom na spoluprácu pozvali aj zástupcov Ekumenickej rady cirkví.

Medzi odproseniami sa však nespomenuli explicitne obete sexuálneho zneužívania, aj keď z kontextu bolo jasné, že je tam zahrnutá aj táto oblasť, keď sa spomínalo fyzické, psychické a duchovné zneužívanie.

„Nechcem, aby sme teraz za tým hľadali niečo, že toto a tamto nezaznelo. Nie sú tam žiadne bočné úmysly. Verili sme, že je to zahrnuté tým, že sa to takto spomenie. Áno, možno by som povedal, že ak by to bolo zajtra, ešte dopíšem tri slová, aby bolo zadosťučinené. Stojíme si, samozrejme, za odprosením aj týmto obetiam,“ vysvetľuje biskup Trstenský.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

V jednej prosbe sa hovorilo: „Vinníkov nech dostihne spravodlivosť. Obete nech sú odškodnené a nájdu v tebe Otca, ktorý im zotrie každú slzu.“ Na otázku, čo môže cirkev urobiť, aby neostalo len pri slovách, spišský biskup reaguje, že na to treba niekoľko krokov.

„Potrebujeme budovať cirkev ako spoločenstvo prijatia bratov a sestier. Vidíme to na synodálnej ceste, kde aj laickí sestry a bratia sú spoluúčasťou života cirkvi. Ideme budovať cirkev ako inštitúciu alebo spoločenstvo?“

Podľa Trstenského keď sa stane previnenie, obete často žiadajú, aby sa to nezopakovalo. „Mnohé veci nedokážeme vždy predvídať a nevieme všetkému zabrániť, ale dôležité je, aby sa už neopakovali. Aby sa nikdy neopakovalo, čo sa stalo Židom, čo sa stalo obetiam sexuálneho násilia alebo maloletým, aby sa neopakovala kolaborácia atď.“

Podľa biskupa tiež treba uvažovať o tom, aby títo ľudia mali odbornú pomoc – duchovnú, psychologickú aj ľudskú –, a ak niekde nastala majetková ujma, aby došlo k aspoň čiastočnej forme odškodnenia.

Podľa Trstenského prispel tento večer k tomu, aby neostali niektoré veci nevypovedané, lebo nevypovedané veci, ktoré sa neuchopia a nepomenujú, niekde zostávajú.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Spišský biskup odpovedal aj na námietku, prečo sa má cirkev ospravedlňovať donekonečna za chyby minulosti, keď si už mnohé chyby priznala.

„Treba nám pestovať ducha obrátenia, čo je návrat k Bohu. Obrátenie znamená, že sme sa vzdialili a išli vlastnou cestou. To sa stáva aj mne. O čom je svätá spoveď? Vyspovedal som sa a Boh mi odpustil. Ale raz za čas je potrebná aj generálna svätá spoveď, aby sme prehodnotili život pri dôležitých rozhodnutiach, urobili ešte raz istú revíziu,“ priblížil.

Poukazuje tiež na to, že aj jubilejný rok je takou veľkou revíziou raz za 25 rokov v zmysle, kde sme sa ocitli v spoločnosti aj v ekumenizme.

„Ak sú veci, ktoré sme doteraz takto spoločne nepomenovali, urobme to,“ uzatvára spišský biskup.

Na podujatí bol prítomný aj prezident Peter Pellegrini, apoštolský nuncius na Slovensku arcibiskup Nicola Girasoli, poslanci parlamentu a zástupcovia náboženskej židovskej obce. Na podujatí bolo približne 250 hostí a prenos vysielali aj katolícke médiá.

Podľa prezidenta Petra Pellegriniho priniesol Deň odprosenia silné duchovné aj spoločenské posolstvo, zdôrazňujúce význam pokoja, dôvery a obnovy vzťahov v slovenskej spoločnosti. 

Uviedol, že atmosféra podujatia pripomenula dôležitosť vzájomného rešpektu, porozumenia a citlivého prístupu k zraneniam z minulosti, ktoré stále ovplyvňujú náš život aj život celej spoločnosti.

„Stretnutie zároveň ukázalo, že téma zmierenia presahuje hranice vierovyznania a môže byť inšpiráciou pre každého, kto vníma hodnotu jednoty a spoločného dobra. Zúčastnené cirkevné spoločenstvá tak prezentovali príklad spolupráce, ktorý môže byť inšpiratívny aj v občianskom a verejnom prostredí,“ povedal prezident pre TASR.