Financie Svätej stolice Vatikán je po rokoch straty v pluse a dlh znížil o polovicu. Nejde pritom o „Levov efekt“

Deň pred odchodom pápeža Leva XIV. na prvú zahraničnú cestu do Turecka a Libanonu zverejnil Vatikán účtovnú závierku Svätej stolice za rok 2024. 

Finančná kondícia Vatikánu je dlhodobou témou a snažili sa ju reformami riešiť poslední pápeži Benedikt XVI. aj František.

Ako uvádza Vatican news, najnovšia účtovná závierka vykazuje prebytok 1,6 milióna eur, čo predstavuje významné zotavenie v porovnaní so schodkom 51,2 milióna eur v predchádzajúcom roku.

Zlepšenie celkovej bilancie sa opiera o výrazné zníženie deficitu, ktorý klesol takmer o 50 percent, z 83 miliónov na 44 miliónov eur.

Za číslami je predaj majetku aj hospodárenie nemocníc

Takéto výsledky navodzujú dojem, či nedošlo k nadprirodzenému úkazu. Hoci nepochybne pracuje vo Vatikáne množstvo zbožných ľudí aj na ekonomickom úseku, vysvetlenie má aj celkom prirodzený charakter.

Objasnenie ponúkol aj samotný prefekt Sekretariátu pre ekonomiku Maximino Caballero Ledo.

Ten pre vatikánske médiá objasnil, že k tomuto výsledku prispel celkový nárast príjmov, ktoré boli takmer o 79 miliónov eur vyššie než v predchádzajúcom roku. „Tento rast súvisí s vyššími darmi, s pozitívnymi výsledkami nemocničnej činnosti a s pokrokom v správe nehnuteľností a obchodnej činnosti,“ povedal Caballero Ledo.

Podľa prefekta je vývoj darov v roku 2024 povzbudzujúcim signálom, tie narástli o 12 percent. „Po rokoch spomaľovania skutočnosť, že príspevky opäť narástli, dáva nádej na obnovenú účasť veriacich a miestnych cirkví na misii Svätej stolice,“ vyjadril sa Caballero Ledo a zároveň upozornil, že ide o dynamiku, ktorá sa môže v čase meniť a vždy si vyžaduje obozretnú a realistickú interpretáciu.

Šéf Sekretariátu pre ekonomiku ďalej pripomína, že časť týchto výsledkov pochádza z mimoriadnych operácií spojených s preskupením portfólia podľa novej investičnej politiky a pokynov Investičného výboru. „Zisky vzniknuté v tejto fáze však nemožno v nasledujúcich rokoch opakovať s rovnakou intenzitou,“ povedal. 

Za mimoriadnymi finančnými výsledkami je okrem spomínaného nárastu darov hlavne predaj historických investícií na začatie činnosti Investičného výboru, sumarizuje Catholic News Agency. Výbor je súčasťou zavedenia jednotnej investičnej politiky zo septembra 2022.

Vatikánu sa podarilo dosiahnuť spomínané výsledky napriek tomu, že vzrástli výdavky na personál apoštolských nunciatúr a nezmenilo sa veľké úsilie venované miestnym cirkvám v ťažkostiach. 

Prefekt Sekretariátu pre ekonomiku priznáva, že popri obozretnej kontrole výdavkov je nevyhnutné pokračovať v práci na strane príjmov – v oblasti darov, fundraisingu, zveľaďovania majetku a investícií, ktoré sú v súlade so stanovenými kritériami.

Nová úloha pre nového pápežaUpratať vatikánske financie chceli František aj Benedikt, uspeje tretí pokus?

Christian Heitmann

Napriek pozitívnym náznakom je opatrnosť skutočne na mieste, Svätá stolica si „vylepšila“ účtovný výsledok vďaka predaju vatikánskeho majetku aj v roku 2022, keď skresala deficit na tri milióny eur.

Ako písal pred tohtoročným konkláve denník Frankfurter Allgemeine Zeitung, jedným z problémov Svätej stolice a Vatikánu je, že hoci vlastnia obrovské majetky napríklad v podobe nehnuteľností, mnohé z nich nedokážu účinne komercializovať. Časť nehnuteľností napríklad prenajímajú pod trhovú cenu núdznym, luxusné byty zas obývajú kardináli, ktorí si dokázali vybaviť zvýhodnené bývanie.

Vplyv Leva XIV. uvidíme až v budúcom roku

„Výsledky za rok 2024 výrazne ovplyvnilo riadenie nemocníc, ktoré sú od roku 2022 zahrnuté do debetných a kreditných účtov Vatikánu,“ komentuje účtovnú závierku vatikanista Andrea Gagliarducci. Ide o rímske nemocnice Bambino Gesù a Fatebenefratelli na Tiberi.

Novinkou je, že tentoraz boli uverejnené spoločne účtovné závierky Svätej stolice aj Governatorátu Vatikánskeho mestského štátu (pričom ten naposledy zverejnil závierku v roku 2016). 

Pod pojmom Svätá stolica chápeme úrady Rímskej kúrie (Štátny sekretariát a jednotlivé dikastériá), teda centrálny aparát riadenia cirkvi. Vatikánsky mestský štát má svoj vlastný governatorát, ktorý podlieha pápežovi.

Gagliarducci upozorňuje, že v prípade rozpočtu Svätej stolice ide predovšetkým o výdavky, kým Governatorát Vatikánu disponuje okamžitou likviditou, už len vďaka predaju vstupeniek do Vatikánskych múzeí. Aktuálna účtovná závierka uvádza, že Svätá stolica dostala príspevok vo výške 20 miliónov aj z governorátu mestského štátu, čo podľa vatikanistu svedčí o vzájomnej spolupráci.

Pozitívna správa o vatikánskych financiách prichádza síce za pontifikátu Leva XIV., no nesúvisí so zmenou na Petrovom stolci.

„Vplyv Leva XIV. bude viditeľný až v budúcom roku. Keď, ako dúfame, budú darcovia naďalej prispievať a možno dôjde k novej reštrukturalizácii vatikánskych financií,“ píše Gagliarducci.

Podľa neho je v hre aj návrat k starému systému, teda k finančnej spolupráci medzi dikastériami a osobným riadením, ako naznačuje rozhodnutie Leva XIV. umožniť každému dikastériu investovať aj mimo Inštitútu pre náboženské diela (IOR), tzv. Vatikánskej banky.

Lev XIV. všeobecne upravil spôsob manažovania investícií Svätej stolice, keď opätovne umožnil, aby neboli výlučne v kompetencii IOR. Vatikán by sa teda mohol v investovaní oprieť aj o externé inštitúcie, napríklad zahraničné banky.

Pápež František po omši na Veľkonočnú nedeľu 2024 vo Vatikáne. Foto: TASR/AP Photo/Andrew Medichini

František apeloval na vyrovnaný rozpočet, chcel viac darov

Levov predchodca rozbehol vlastnú reformu vatikánskych financií, ako už bolo v texte spomenuté. Zároveň hovoril aj o potrebe vyrovnaného rozpočtu. V liste Kolégiu kardinálov zo septembra 2024 pápež František vyzval kardinálov, aby sa snažili dosiahnuť cieľ „nulového deficitu“ v hospodárstve Katolíckej cirkvi prostredníctvom znižovania nákladov, hľadania externých zdrojov a evanjeliovej štedrosti.

„Teraz je potrebné, aby všetci vynaložili mimoriadne úsilie, aby ,nulový deficit‘ nebol len teoretickým cieľom, ale skutočne dosiahnuteľným cieľom,“ napísal argentínsky pápež.

František videl veľký priestor aj v daroch pre Svätú stolicu. Pred koncom svojho pontifikátu dokonca zriadil komisiu pre pápežské dary. „Lev XIV. ju zatiaľ nerozbehol aj preto, že ešte musí definovať spôsob jej fungovania,“ vysvetľuje Gagliarducci.

Rozhodnutie Františka, ktoré otvára väčšie možnosti vstupu donorom, sa vtedy stretlo aj s komentármi, ktoré upozorňovali na druhú stránku tejto mince – príliš veľké otvorenie sa donorom (obzvlášť veľkým) môže vzbudiť podozrenia o narušení nezávislosti Svätej stolice.