Nová úloha pre nového pápeža Upratať vatikánske financie chceli František aj Benedikt, uspeje tretí pokus?

Vatikán si vyžaduje veľkú finančnú reformu. V minulom roku zaznamenala Svätá stolica deficit vo výške 83 miliónov eur a vzhľadom na sekularizáciu sa očakáva, že príjmy cirkvi v budúcnosti poklesnú.

Celosvetovo Katolícka cirkev s 1,4 miliardy veriacich síce aj naďalej rastie (v roku 1910 žilo celosvetovo len 291 miliónov katolíkov), no veľká časť tohto nárastu v posledných rokoch pochádza z Afriky a južnej a juhovýchodnej Ázie, teda regiónov, ktoré si skôr vyžadujú finančnú pomoc, než aby boli schopné prispievať na chod cirkvi.

Už pápeži Benedikt a František sa pokúsili reorganizovať vatikánske financie, ani v jednom prípade sa však nepodarilo reformy dotiahnuť do konca. Problémom boli aj rivality vnútri Vatikánu, František napríklad zaviedol princíp štyroch očí a chcel centralizovať prostriedky vo Vatikánskej banke (IOR), čo by zvýšilo transparentnosť a uľahčilo kontrolu prostriedkov. To však prekážalo správe majetkov Svätej stolice Apsa, ktorá spravuje štyritisíc nehnuteľností prevažne v západnej Európe, a aj ďalšie vatikánske úrady vlastnia napríklad početné nehnuteľnosti.

„Vo Vatikáne naďalej prebieha boj o peniaze, a teda aj o moc. To je najväčšia prekážka pre budúceho pápeža,“ hovorí pre nemecké noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) zdroj z Vatikánu.

Na odpor narazil aj šéf Františkom založeného Sekretariátu pre ekonomiku kardinál George Pell, ktorý tvrdou rukou zakročil proti korupcii a diletantizmu pri správe vatikánskych majetkov. Pell bol obvinený zo zneužívania, nakoniec ho však austrálsky Najvyšší súd uznal nevinným. „Dodnes sú vo Vatikáne ľudia, ktorí za obvineniami proti Austrálčanovi, ktorý zomrel pred dvoma rokmi, vidia ,temné vatikánske sily‘,“ píše nemecký denník.

Veľký majetok, ale obmedzený cashflow

Schodok Vatikánskeho mestského štátu tvorí len časť nákladov Svätej stolice, ktorá má veľké výdavky po celom svete. Hoci sa v jednotlivých rokoch darí deficit udržiavať menší, než sa očakáva, Vatikán aj Svätá stolica, ktoré majú oddelené rozpočty, sa pohybujú hlboko v červených číslach.

O skutočnej sanácii rozpočtu nemôže byť ani reči, čísla totiž skrášľujú príjmy z predaja vatikánskeho majetku. Vďaka nim napríklad v roku 2022 Svätá stolica skresala deficit na tri milióny eur, dlhodobé riešenie však takýto postup nepredstavuje.

Ako píše FAZ, jedným z problémov Svätej stolice a Vatikánu je, že hoci vlastnia obrovské majetky napríklad v podobe nehnuteľností, mnohé z nich nedokážu účinne komercializovať. Časť nehnuteľností napríklad prenajímajú pod trhovú cenu núdznym, luxusné byty zas obývajú kardináli, ktorí si dokázali vybaviť zvýhodnené bývanie.

„František chcel uplatniť škrty na všetkých úrovniach hierarchie a požadoval, aby vysokopostavení duchovní platili miestne nájomné za svoje často priestranné a dobre umiestnené byty v Ríme. Ale v mnohých prípadoch sa pokyn dodržiaval len symbolicky. Údajne jeden alebo dva telefonáty kardinála pápežovi zmiernili požiadavky Svätého Otca,“ tvrdí nemecký denník.

Podľa čísel z roku 2021 sa tak len 15 percent nehnuteľností v Taliansku prenajíma za trhovú cenu a asi štyridsať percent nehnuteľností tvoria budovy ako napríklad školy, nemocnice či kláštory, ktoré vôbec nie sú ziskové.

Spor dvoch kardinálovPell opisuje Becciua ako odporcu finančnej očisty Vatikánu. Ten sa bráni

Pavol Rábara

Pochybné investície

Problémom pre vatikánske financie je aj zmes nekompetentnosti a korupcie, ktoré viackrát viedli k tomu, že sa Vatikán stal obeťou finančných podvodov a investoval do stratových projektov.

Asi najznámejším príkladom je londýnska Sloane Avenue, kde investícia do luxusnej budovy a s ňou spôsobené náklady a poplatky spôsobili Vatikánu stratu 140 miliónov dolárov.

Za svoju rolu pri špekulácii bol kardinál Angelo Becciu odsúdený na päť a pol roka väzenia a pápež František mu odňal výhody kardinálskej hodnosti. Pre Františka boli podozrenia proti Becciuovi tvrdou ranou, sám ho v roku 2018 do funkcie vymenoval. Becciu tvrdí, že je nevinný a že sa stal obeťou intrigy, proti rozsudku sa odvolal.

Problémy spôsobili aj investície v Budapešti, kde Vatikán vložil financie do starého sídla uhorskej burzy. O túto budovu z roku 1905, v ktorej v minulosti sídlila aj maďarská televízia, sa Vatikánska banka (oficiálne Istituto per le Opere di Religione) sporila s podnikateľom Albertom Mattom. Frankfurter Allgemeine Zeitung označili Mattu za „všetkými masťami mazaného finančného akrobata“.

Spor sa skončil neúspechom pre Vatikán, budova bola proti vôli Vatikánskej banky predaná a kúpil ju Orbánov zať István Tiborcz. Namiesto zisku 46 miliónov eur, ktoré dnes zodpovedajú hodnote budovy, investícia doposiaľ Vatikánu priniesla stratu investovaných 17 miliónov.

Problémy siahajú do minulosti

Viaceré z problémových investícií siahajú do obdobia Benediktovho pontifikátu, keď Vatikánsku banku viedol Paolo Cipriani a jeho zástupca Massimo Tulli. Mnohé z ich krokov „boli priamo škodlivé, problematické a vo viacerých prípadoch nezákonné“, zhodnotili neskôr vatikánske súdy.

Bolo to práve v týchto rokoch, keď Vatikánska banka začala investovať do budapeštianskej budovy a Mattovi poslala 17 miliónov eur. Po príchode pápeža Františka noví šéfovia banky narazili na údajné nezrovnalosti. Matta za budovu miesto 32 miliónov eur vraj zaplatil len 20 miliónov, zvyšných 12 si strčil do vrecka, nazdávali sa v Ríme. Ďalšie platby preto zastavili.

Matta odmieta akékoľvek pochybenie a odvoláva sa na verdikty súdov, ktoré mu dali za pravdu, vďaka čomu smel spornú budovu predať. V jeho očiach je to práve Vatikán, ktorý nedodržal svoju časť dohody a neposlal mu zvyšok pôvodne dohodnutých 41 miliónov.

O novom pápežovi chcel hlasovať aj Becciu

Londýnsky škandál mal viac než len finančnú dohru. Kauza Becciu zamestnávala Vatikán naďalej, kardinál a kúria sa totiž sporili o to, či je Becciu oprávnený zúčastniť sa na konkláve. Zatiaľ čo Vatikán ho vyradil spomedzi voliteľov, kardinál tvrdil, že na takéto konanie neexistuje právny základ.

„Pápež uznal moje kardinálske výsady za nedotknuté, keďže neexistovala výslovná vôľa vylúčiť ma z konkláve ani žiadosť o moje výslovné písomné zrieknutie sa,“ tvrdil Becciu pre sardínsky denník L’Unione Sarda.

Podľa Štátneho sekretariátu o vyradení Becciua však nadobro rozhodol ešte pápež František, ktorý údajne v dvoch listoch z roku 2023 a marca 2025 určil jeho vyradenie z konkláve. Kardinál Pietro Parolin vraj Becciuovi dôkazy predostrel ešte vo štvrtok v noci, píše The Pillar s odvolaním sa na talianske médiá.

Becciu sa napokon rozhodol z konkláve stiahnuť, uviedli v pondelok americké jezuitské noviny America Magazine citujúce talianske médiá. Podľa nich kardinál Parolin Becciua konfrontoval s dvoma dokumentmi podpísanými pápežom Františkom, ktoré ho z konkláve vylučujú.

Angelo Becciu a konkláveSúdený kardinál tvrdí, že môže ísť na voľbu pápeža. Vatikán ho spomedzi voliteľov vyradil

Pavol Rábara

Tretí pokus

Novšie zistenia vrhajú nové svetlo aj na prípad nezávislého auditu vatikánskych financií, ktorý mal za úlohu prvý generálny audítor Libero Milone.

Úrad generálneho audítora bol vytvorený v roku 2014 pápežom Františkom spolu s dvoma ďalšími inštitúciami, ktoré mali dostať vatikánske financie do poriadku: Radou pre ekonomiku a Sekretariátom pre ekonomiku.

Milone tvrdí, že počas svojich rešerší narazil na stovky miliónov dolárov vo Švajčiarsku, ktoré chýbali v oficiálnych záznamoch. Ešte predtým než Milone dokázal audit dokončiť, bol však obvinený zo „špehovania“ a prinútený odstúpiť z funkcie. „Niektorí ľudia sa obávali, že odhalím niečo, čo by som nemal vidieť,“ tvrdí audítor, ktorý v minulosti pracoval pre Deloitte, OSN aj Fiat.

„Dostali sme sa príliš blízko k informáciám, ktoré chceli utajiť, a vymysleli si situáciu, aby ma odtiaľ vyhodili,“ myslí si Milone. Audítor vraj odhalil vo svojom počítači špionážny softvér a práve preverenie počítača nezávislou firmou neskôr viedlo k výčitkám pre údajnú spreneveru finančných prostriedkov.

Kľúčovou postavou za zastavením auditu bol práve už spomínaný Angelo Becciu. Ten tvrdil, že Milone „porušil všetky pravidlá a špehoval súkromný život svojich nadriadených a zamestnancov vrátane mňa“. Vyhlásil, že „keby nebol súhlasil s rezignáciou, boli by sme ho stíhali“.

Becciuovi sa podarilo prerušiť aj kontakt medzi Milonem a pápežom. Hoci František javil živý záujem o audit a s Milonem sa spočiatku pravidelne stretával, Štátny sekretariát, v ktorom bol Becciu dvojkou, vydal nariadenie, že každé stretnutie má byť cezeň vopred dohodnuté. Miloneho dve žiadosti získať audienciu u pápeža však zostali nezodpovedané.

„Z celého srdca dúfam, že je nevinný. Okrem toho, bol mojím spolupracovníkom a veľmi mi pomohol. Je to osoba, ktorú si ako človeka vážim,“ vyhlásil ešte pred procesom v roku 2021 o Becciuovi pápež František.

Napriek tomu hovoril František jednoznačne, že niečo sa musí zmeniť: „Dúfajme, že tieto kroky, ktoré podnikáme v oblasti vatikánskej justície, pomôžu, aby sa tieto udalosti diali čoraz menej. (...) Áno, použili ste slovo korupcia a v tomto prípade sa, samozrejme, aspoň na prvý pohľad zdá, že tam je korupcia.“

Od Františkovho prvého pokusu upratať vatikánske financie ubehlo jedenásť rokov, no dielo dodnes nie je dokonané. Nový pápež bude mať pred sebou veľa práce.