Čo cirkev očakáva v roku 2026 | Noví biskupi pre Košice, Žilinu aj Prahu, sťahovanie pápeža aj odvolací súd s kardinálom

Čo čaká cirkev v roku 2026?

Začnime doma. V dvoch diecézach a jednej eparchii sa očakáva výmena biskupa.

Každý katolícky biskup pri dosiahnutí 75 rokov podáva pápežovi demisiu. Pápež môže biskupa vymeniť hneď, predĺžiť mu mandát na určitý čas alebo z Ríma nepríde odpoveď a biskup vedie diecézu, kým Svätá stolica nerozhodne ináč.

Nad 75 rokov má aktuálne košický arcibiskup Bernard Bober (3. novembra 2025), žilinský biskup Tomáš Galis (22. decembra 2025) aj bratislavský eparcha Peter Rusnák (6. septembra 2025).

Hoci nie je výnimočné, že Rím nechá biskupov nejaký čas nadsluhovať, aj v kontexte slov nového pápeža talianskym biskupom možno očakávať čo najskoršiu výmenu.

„Je dobré dodržiavať pravidlo 75 rokov na ukončenie služby ordinárov v diecézach a len v prípade kardinálov sa môže zvážiť pokračovanie v službe, prípadne na ďalšie dva roky,“ povedal Lev XIV. 20. novembra talianskym biskupom zídeným v Assisi.

Na druhej strane z kuloárov je zrejmé, že nie je vždy jednoduché nájsť nového pastiera a niekedy sa proces výberu natiahne, a to aj preto, že mnohí kňazi vymenovanie odmietnu.

Zaujímavé bude sledovať najmä to, kto sa stane novým metropolitom na východe. Vyberie Vatikán do Košíc niekoho nového alebo sa niektorý biskup dočká sťahovania?

V minulosti bolo na Slovensku zvykom, že pomocní biskupi sa neskôr stali diecéznymi. Ako pomocný biskup začínal napríklad František Rábek, Tomáš Galis, Bernard Bober či Marián Chovanec. V ostatných rokoch však vidíme, že nie vždy sa pomocný biskup stane automaticky diecéznym.

Do Košíc sa tiež môže presťahovať niektorý diecézny biskup, ktorý sa stane metropolitom. Na Slovensku na to nie sme zvyknutí, no v zahraničí je to pomerne bežné.

Videli sme to napríklad v Česku, kde sa arcibiskup Graubner sťahoval z Olomouca do Prahy, v Poľsku sa nedávno kardinál Ryś, ktorý bol arcibiskupom v Lodži, stal arcibiskupom vo väčšom a významnejšom Krakove alebo katovický metropolita Galbas sa stal metropolitom vo Varšave.

Slovenskí biskupi si tento rok budú tiež voliť nové vedenie KBS. Súčasnému predsedovi Bernardovi Boberovi totiž v októbri končí mandát. Na čele KBS však môže skončiť aj skôr. Keď pápež prijme jeho rezignáciu, prestáva byť zároveň členom biskupskej konferencie. Podpredsedom KBS je v súčasnosti nitriansky diecézny biskup Viliam Judák.

Portugalský kňaz a dídžej Guilherme Peixoto hrá na Jubilejnom stretnutí mladých v Košiciach 8. novembra v čase, keď arcibiskup Bernard Bober oslavoval 75. narodeniny. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Končia aj predstavení reholí

Nové vedenie tento rok nebudú mať len slovenské diecézy, ale aj niektoré rehole. V máji sa končí šesťročný mandát provinciálovi saleziánov Petrovi Timkovi. Vedenie najväčšej mužskej rehole na Slovensku preberie Peter Jacko, ktorý bol doteraz vikárom provinciála, teda jeho zástupcom.

U vincentínov sa zasa končí mandát Tomášovi Brezánimu a šesťročnú službu končí aj šéf jezuitov Jozef Šofranko.

Na Slovensku sa tiež po skončení jubilejného roka začala realizačná fáza synody o synodalite, ktorá potrvá do roku 2028. V praxi to znamená, že synodálny proces má pokračovať konkrétnym uvádzaním princípov do života diecéz, farností a eparchií.

„Synodalita nemá zostať iba teóriou alebo súborom dokumentov, ale má sa stať konkrétnym spôsobom života cirkvi,“ zdôraznil košický pomocný biskup Marek Forgáč. „Realizačná fáza synody je pozvaním, aby sme to, čo sme spoločne počúvali a rozlišovali, začali žiť v každodennej praxi farností a spoločenstiev,“ cituje biskupa Forgáča TK KBS.

Slovensko po nejakom čase opäť čaká aj národné stretnutie mládeže. Bude na prelome júla a augusta v Poprade s názvom P26. Podujatie bude zároveň prípravou na Svetové dni mládeže, ktoré sú v pláne od 3. do 8. augusta 2027 v juhokórejskom Soule.

V septembri si pripomenieme piate výročie návštevy pápeža Františka na Slovensku. Bude to dobrá príležitosť na to, aby sme sa pozreli, ako sme aplikovali do života jeho slová a kam jeho návšteva posunula katolíkov na Slovensku.

S trochou optimizmu môžeme očakávať aj nového svätca. Rozbehnutých je totiž viacero procesov blahorečenia a svätorečenia, najbližšie k tomu by mohla mať blahoslavená Zdenka Schelingová. Postulátor blahorečenia Lucián Bogucki v lete v rozhovore pre Postoj povedal, že sa čaká už len na uznanie zázraku lekármi. Ak sa to podarí, rozhodovať budú ešte teológovia na Dikastériu pre kauzy svätých a posledné slovo k svätorečeniu slovenskej rehoľníčky bude mať pápež.

Niekoľko významných udalostí si tento rok pripomenú aj slovenskí evanjelici. Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku uzavrie 18. januára v Modre Rok Ľudovíta Štúra a zároveň si pripomenie jeho 210. výročie narodenia.

Slovenskí evanjelici rok 2026 vyhlásili za Rok slúžiacej cirkvi, ten súvisí s 35. výročím od založenia Evanjelickej diakonie, čo je charita ECAV.

Na biskupa čaká aj Praha a Miláno

Nového biskupa očakávajú aj za riekou Moravou. Český prímas a arcibiskup pražský, ktorým je Jan Graubner, mal 75 rokov ešte v auguste 2023. V súvislosti s Prahou sa v minulosti písalo o rôznych menách. Graubnerov predchodca na poste pražského arcibiskupa kardinál Duka nadsluhoval štyri roky. Uvidíme teda, či pápež nechá Graubnera v Prahe dlhšie alebo sa podarí nájsť vhodného nástupcu.

Keď sa pozrieme do sveta, 75 rokov dovŕši v polovici roka aj arcibiskup Mario Delpini, ktorý stojí na čele Milánskej arcidiecézy. Hoci meno tohto arcibiskupa vo svete nie je príliš známe, milánska arcidiecéza patrí medzi najvýznamnejšie a najväčšie. Na jej čele stáli v minulosti veľké osobnosti ako kardinál Angelo Scola, ktorý bol svojho času považovaný za favorita na pápeža.

V rokoch 1954 – 1963 viedol diecézu kardinál Montini, neskorší pápež Pavol VI. Od roku 1979 do 2002 kardinál Carlo Maria Martini, ktorý bol tiež považovaný svojho času za papabile.

Vatikánska sedmaLev XIV. naplno uchopuje opraty pontifikátu, nechce však ostať osamotený. Musíme si pomáhať, vyzval kardinálov

Imrich Gazda

Bude zaujímavé sledovať, či arcibiskupovi tejto diecézy udelí pápež kardinálsky klobúk. Pápež František totiž zmenil zaužívané odovzdávanie kardinálskych titulov. Často ich udeľoval biskupom na periférii cirkvi a nedal ich arcibiskupom vo významných diecézach. Bez kardinála nie je len Miláno, ale aj Benátky, Paríž, Praha a donedávna aj Krakov.

Počet kardinálov voličov stále presahuje stanovenú hornú hranicu 120, no skôr či neskôr sa dočkáme vymenovania nových kardinálov. Uvidíme, či sa americký pápež vráti k zaužívanému systému a vráti kardinálov do veľkých arcidiecéz alebo bude pokračovať v prekvapivých menovaniach pápeža Františka, prípadne si zvolí svoj kľúč.

Keď sme pri kardináloch, nový pontifex sa chce radiť s celým kardinálskym zborom, nielen s úzkou radou deviatich kardinálov, ktorú mal pápež František.

Lev XIV. zvolal mimoriadne kardinálske konzistórium na začiatok januára a ďalšie bude v júni. Hovorca Vatikánu avizoval, že pápež chce zvolať kardinálov každý rok na tri až štyri dni do Ríma, kde by mali diskutovať o dôležitých otázkach.

Južná Amerika a Španielsko

Prvé mesiace pontifikátu Leva XIV. boli ovplyvnené jubilejným rokom, ktorý už mal stanovený program. Rovnako aj prvá zahraničná cesta do Turecka bola ešte dedičstvom Františka. Preto až rok 2026 ukáže, čo budú Levove priority a ktorým smerom sa uberie jeho pontifikát.

Niektoré veci už pápež naznačil. Zvedavosť bude spojená aj s tým, akých ľudí si vyberie do čela dikastérií, keďže viacerí preláti majú viac ako 75 rokov a blížia sa k osemdesiatke. Viac sme o tom písali v tomto texte.

Pápež Lev XIV. pred odletom na svoju prvú zahraničnú apoštolskú cestu do Turecka a Libanonu 27. novembra 2025. Foto: TASR/AP

Pokiaľ ide o zahraničné cesty, pontifex v roku 2025 príliš cestovať nemohol. Jednak príprava pápežskej návštevy vyžaduje čas a jednak bolo jubileum s množstvom pútí, kde sa pápežova účasť očakávala.

Lev XIV. spomínal, že by rád šiel do Alžírska, kde je rodisko svätého Augustína, hovoril aj o Južnej Amerike, Peru, Argentíne a Paraguaji. Na palube lietadla pri návrate z Libanonu dostal otázku aj o možnej ceste do Španielska, na ktorú odpovedal, že sa uvidí.

Španielsky kardinál José Cobo 9. januára potvrdil, že Madrid, Barcelona a Kanárske ostrovy sú pravdepodobnými destináciami apoštolskej cesty Leva XIV. v roku 2026, píše Catholic News Agency.

Okrem návštevy hlavného mesta by prítomnosť pápeža v Barcelone mohla súvisieť s procesom blahorečenia architekta Sagrady Familia Antonia Gaudího. Pápež Benedikt XVI. posvätil chrám v novembri 2010. Návšteva Kanárskych ostrovov by zasa súvisela so želaním jeho predchodcu navštíviť súostrovie, ktoré každoročne prijíma tisíce migrantov z Afriky.

Bude sa pápež sťahovať?

Slovenský prezident Peter Pellegrini po osobnej audiencii tvrdil, že mu pápež povedal, že by rád navštívil v krátkom čase Slovensko, čo však v prípade pápeža môže byť aj otázka niekoľkých rokov.

V januári sa začne aj mimoriadna reštaurátorská intervencia v Sixtínskej kaplnke. Vatikánske múzeá plánujú konzervačné práce na Michelangelovej freske Posledný súd, ktoré by mali trvať do marca a skončiť sa ešte pred Veľkým týždňom. Cieľom je ochrana tohto jedinečného umeleckého diela, ktoré je vystavené vplyvu miliónov návštevníkov ročne.

Opravuje sa aj Apoštolský palác, aby sa tam pápež mohol nasťahovať. František totiž býval v Dome sv. Marty, kým súčasná hlava cirkvi býva zatiaľ v kardinálskom byte.

Vatikánska sedmaTagle, Erdő alebo saleziánka? Kto obsadí kľúčové posty vo Vatikáne?

Pavol Hudák

V kuloároch sa hovorí, že počas pontifikátu pápeža Františka mnohé budovy schátrali vrátane niektorých častí Vatikánskych záhrad. Mnohé historické budovy Vatikánu budú potrebovať opravy, prípade revitalizáciu. Na to však bude treba nemalé peniaze a vatikánske financie stále nie sú v najlepšej kondícii. Nový pápež sa bude musieť popasovať aj s financiami a fundraisingom pre Svätú stolicu.

Sledovať budeme aj pokračovanie historického súdneho procesu. Na 3. februára je naplánované odvolacie pojednávanie v známom finančnom prípade bývalého substitúta Štátneho sekretariátu kardinála Angela Becciua a spol. Odvolanie bude prerokúvať trojčlenný senát pod vedením dekana Rímskej roty Alejandra Arellana Cedilla. Kardinál Becciu bol v decembri 2023 odsúdený prvostupňovým verdiktom na päťapolročné väzenie za spreneveru a zneužitie finančných prostriedkov pri kúpe nehnuteľnosti v Londýne.

Významným medzinárodným podujatím roka bude druhý Svetový deň detí, ktorý sa uskutoční v Ríme od 25. do 27. septembra 2026. Podujatie, organizované Dikastériom pre laikov, rodinu a život, má spojiť deti a rodiny z celého sveta v duchu modlitby, radosti a výzvy na budovanie mierovej budúcnosti.