Vatikánska sedma Lev XIV. naplno uchopuje opraty pontifikátu, nechce však ostať osamotený. Musíme si pomáhať, vyzval kardinálov

V aktuálnom súhrne sa dozviete:

• prečo mal nový pápež pomalší rozbeh,
• o čom za zatvorenými dverami diskutoval s kardinálmi,
• ako vatikanisti hodnotia Levov novoročný štart.

Máme za sebou prvý týždeň nového roka. Kým pre mnohých z nás bol úplne obyčajný, Vatikán zažil bod zlomu a vstúpil do novej éry. Aspoň tak to vidia niektorí vatikanisti komentujúci udalosti posledných dní.

Zatvorením Svätej brány Baziliky svätého Petra pápež Lev XIV. symbolicky uzavrel jubilejný rok, ktorý na Vianoce 2024 otvoril jeho zosnulý predchodca.

Niektorí idú v symbolike ešte ďalej a hovoria o uzavretí celej Františkovej éry. Lebo hoci je Lev XIV. na čele cirkvi už osem mesiacov, podľa pozorovateľov až doteraz len doťahoval projekty argentínskeho pápeža. Či už išlo o niektoré biskupské nominácie, dokument o láske k chudobným Dilexi te, či návštevu Turecka a Libanonu.

Ed Condon z portálu The Pillar, odvolávajúc sa na informácie z prostredia blízkeho Levovi XIV., dokonca píše, že nový pápež cielene podriadil začiatok svojho pontifikátu tomu, aby pozornosť cirkvi ostala zameraná na prebiehajúci jubilejný rok. Práve to mal byť hlavný dôvod, prečo sa nerozbehol tak dynamicky, ako niektorí očakávali.

Toto tvrdenie nepriamo potvrdzuje fakt, že hneď na druhý deň po zatvorení poslednej svätej brány zvolal mimoriadne kardinálske konzistórium.

O čo išlo? Kódex kánonického práva definuje, že kardináli pomáhajú pápežovi hlavne v konzistóriách, ktoré sú buď riadne, alebo mimoriadne.

Na riadnych sa zúčastňujú kardináli pôsobiaci priamo v Ríme, aby spolu s pápežom prerokovali niektoré všeobecnejšie témy alebo vykonali nejaké slávnostné úkony (napríklad schválili nové svätorečenia).

Väčšiu váhu majú mimoriadne konzistóriá, na ktoré sú zvolávaní kardináli z celého sveta, aby za zatvorenými dverami rokovali o vážnejších záležitostiach.

O tom, akým významným bolo mimoriadne konzistórium, ktoré sa konalo v stredu a vo štvrtok, svedčia aj nasledujúce čísla: Ján Pavol II. počas 26-ročného pontifikátu zvolal tento typ stretnutia len šesťkrát, Benedikt XVI. dokonca ani raz a František dvakrát.

Zosnulý pápež pred kolektívnymi zhromaždeniami uprednostňoval stretnutia ním vytvorenej deväťčlennej Rady kardinálov (tzv. C9), čo mu mnohí zazlievali. Lev XIV. sa preto hneď po svojom zvolení zaviazal k otvorenejšej komunikácii so všetkými.

O čom sa hovorilo? Pôvodne bolo avizované, že diskutovať sa bude hneď o štyroch veľkých témach: misionársky rozmer cirkvi, poslanie Rímskej kúrie, synodalita a liturgia. Napokon si kardináli pre krátkosť času vybrali len dve z nich: misia a synodalita.

Najmä niektoré tradicionalistickejšie médiá a blogeri, ktorí Františka kritizovali za obmedzenie možností slávenia predkoncilovej liturgie (dokument Traditionis custodes), rozhodnutie kardinálov kritizovali, pretože sa nádejali, že na mimoriadnom konzistóriu bude tejto téme venovaná širšia pozornosť.

Krotiť tieto nálady musel nielen hovorca Svätej stolice, ale aj samotný pápež – obaja opakovane zdôraznili, že liturgia príde na pretras nabudúce.

Čo bude nasledovať? Výsledkom dvojdňovej schôdzky nie sú žiadne oficiálne závery, ale prísľub Leva XIV., že kardinálske konzistóriá bude zvolávať každý rok. Najbližšie sa má uskutočniť už 27. a 28. júna, teda v predvečer slávnosti apoštolov Petra a Pavla.

Dôležitejším ako samotný obsah skončeného stretnutia je tak skutočnosť, že nový pápež chce programovo klásť väčší dôraz na kolegialitu pri správe cirkvi.

„Myslím, že je dôležité, aby sme pracovali spolu, aby sme spolu rozlišovali a hľadali to, čo od nás Duch žiada,“ povedal Lev XIV. v spontánnom prejave ku kardinálom a neskôr v homílii počas spoločnej omše dodal: „Nie vždy dokážeme nájsť okamžité riešenia problémov, ktorým čelíme. Vždy však, na každom mieste a za každých okolností, si môžeme navzájom pomáhať…“

Ďalšie udalosti v skratke

Pápež sa stretol s členmi diplomatického zboru akreditovaného pri Svätej stolici. V príhovore vyzval na rešpektovanie vôle venezuelského ľudu, ochranu ľudských a občianskych práv a budovanie stabilnej budúcnosti.

Do Ríma počas Jubilejného roka 2025 zavítalo 33,5 milióna pútnikov zo 185 krajín. Najviac ich bolo z Talianska (36,3 %), USA (12,6 %) a zo Španielska (6,2 %).

Najmenej štyri desiatky ľudí zomreli a ďalší boli unesení počas útoku ozbrojených skupín v Nigérii. Medzi zabitými sú kresťania aj moslimovia.

Španielska vláda a katolícka cirkev podpísali dohodu o odškodnení obetí sexuálneho zneužívania zo strany duchovných. Za uznávanie a preskúmanie prípadov bude zodpovedný ombudsman. Ten navrhne reparácie, ktoré môžu mať rôznu formu.

Východní kresťania, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, slávili vianočné sviatky. „Svet, ktorý sa potáca v temnote sebectva, vykorisťovania, vojen, popierania duchovného rozmeru človeka a slepých uličiek technického pokroku, potrebuje Christovo svetlo,“ uviedla v posolstve Posvätná synoda Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku.

Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku vyhlásila rok 2026 za Rok slúžiacej cirkvi. „Znamená to byť cirkvou, v ktorej unavení nájdu odpočinok, sklamaní znova objavia nádej a hľadajúci zmysel života,“ napísali evanjelickí biskupi v pastierskom liste.

O čom píšu vatikanisti

Niekoľko postrehov vatikanistov o kardinálskom konzistóriu sme už spomenuli v prvej časti Vatikánskej sedmy, no pridajme ešte ďalšie.

„Tento týždeň ovplyvní budúcnosť pontifikátu,“ napísal ešte pred začiatkom stretnutia Andrea Gagliarducci.

Elise Ann Allenová, ktorá v priebehu uplynulého roka pripravila prvý knižný rozhovor s novým pápežom nazvaný Lev XIV.: občan sveta, misionár 21. storočia, zhrnula program dvoch rokovacích dní do slov piesne Jerryho Reeda East Bound and Down: „Dlhá cesta je pred nami, no máme málo času, aby sme sa tam dostali.“

Na spomenutú cestu sa podľa Christophera R. Altieriho málokto hodí viac ako súčasný pápež, ktorý má „inštitucionálny charakter a povahu“, a preto by mal zvládnuť „konsolidačnú prácu“ po Františkovom pontifikáte.

Nenechajte si ujsť

Čo v cirkvi najviac potrebujemeVäčšie zapojenie laikov do riadenia nebude stačiť, najväčšou výzvou je niečo iné

Pavol Rábara

Sekularizácia, sociálna antropológia a kresťanstvoVýskum náboženstva mal ukázať, že viera patrí minulosti. Dnes pripúšťa opak

Juraj Valach

Biskup Ivan EľkoDnes stačí, že súhlasíte s dogmami krásneho nového sveta, a ste hrdinom

Jakub LiptákEva Čobejová

Rómsky bohoslovecChcem slúžiť svojim. Rómovia potrebujú zažiť prijatie od cirkvi, hlavne od kňazov

Jana Holubčíková

Ako sa v tom vyznaťKeď je jeden rodič katolík, druhý evanjelik a manželstvo bolo len civilné

Radoslav Šaškovič

Knižná bodka

Kardinál konvertita John Henry Newman, ktorého Lev XIV. minulý rok ovenčil titulom „učiteľ cirkvi“, patrí medzi najinšpiratívnejších svätcov modernej doby. A spisovateľ Gilbert Keith Chesterton medzi jeho najoriginálnejších duchovných žiakov.

Obaja sa teraz stretajú na stránkach novej knihy teológa Pavla Hraboveckého Newman a jeho dedičstvo (Liturgický inštitút v Košiciach, 2025) s podtitulom Vývoj kresťanskej doktríny podľa Newmana a Chestertona.

„Autor nielenže poskytol vynikajúceho sprievodcu k Newmanovi, ale aj predstavil jeho dedičstvo v priebehu času,“ píše v predslove Chad C. Pecknold z Americkej katolíckej univerzity vo Washingtone.

„Newman aj Chesterton stoja na pevných nohách Tradície, ale oči majú otvorené pre súčasnosť. Práve tento odkaz zanechávajú aj svojim čitateľom: byť ich nasledovníkmi, no zároveň nezabudnúť byť autentickými ľuďmi svojej doby,“ dodáva samotný autor.

Prajem vám požehnaný rok 2026.