Ako sa v tom vyznať Keď je jeden rodič katolík, druhý evanjelik a manželstvo bolo len civilné

Naša čitateľka sa pýta veľmi konkrétne:

„Moji rodičia sú spolu viac než päťdesiat rokov, mama je evanjelička, otec pokrstený katolík. Brali sa len na úrade. Otec nemá ďalšie sviatosti, nežil aktívne vieru, dnes je zdravotne obmedzený a nemôže chodiť von. Teraz chce ,zrovnať záležitosti‘ týkajúce sa jeho krstu. Čo máme konkrétne žiadať od miestneho farára? Mama sa do procesu zapájať nechce.“

Pri sledovaní československej vianočnej klasiky sa mnohí skôr narodení mohli prichytiť pri nostalgickom spomínaní na vlastnú mladosť. Mladý človek vidí svet plný výziev. Niektoré zvládne, pri iných padne. A na staré kolená má túžbu napraviť to, čo vtedy celkom nevyšlo.

Boli časy, keď civilné a cirkevné manželstvo nebolo možné uzavrieť jediným právnym úkonom pred zástupcom registrovanej cirkvi. Civilný sobáš pred zástupcom MNV bol pre každý pár povinný. Okolnosti a možnosti boli na individuálnom zvážení. 

Zmena politického režimu a celkovej spoločenskej situácie po novembri ’89 mohla viesť mnohé páry k snahe „zrovnať záležitosti“, čo v kontexte otázky našej čitateľky chápem ako snahu o obnovu praktizovania viery. 

Zjednodušene by sa dalo napísať, že „návrat do kostola“ bol spojený aj s návratom k sviatostnému životu. Ľudia, ktorí neprijali iniciačné sviatosti, si ich po náležitej príprave mohli doplniť. A tí, ktorí uzavreli len civilné manželstvo, si mohli dať „veci do poriadku“ uzavretím manželstva „v kostole“. 

Rovnako mohli jestvovať iné okolnosti, ktoré spôsobili, že tieto otázky sa roky odsúvali.

Dobrá správa je, že cirkev je schopná v takýchto prípadoch konať ľudsky, pokojne a doma. 

Zlá správa je, že nie všetko sa dá „vybaviť naraz“ a bez toho, aby sa nahlas pomenovali aj nepríjemné skutočnosti.

Kánonický status otca 

Otec našej čitateľky je podľa jej slov pokrstený katolík. To je kľúčová informácia. Krst je podľa učenia cirkvi nezmazateľný znak. Aj keď niekto desaťročia nechodil do kostola, neprijal prvé sväté prijímanie ani sviatosť birmovania a vieru prakticky nežil, z kánonického hľadiska zostáva katolíkom.

Zároveň žije v nekánonickom manželstve. Ak pri sobáši nebol udelený dišpenz od kánonickej formy, čo v tomto prípade nepredpokladám, cirkev toto manželstvo nepovažuje za platne uzavreté, a teda ani za sviatostné. 

Ako sme uviedli v odpovedi inej našej čitateľke: manželstvo medzi pokrstenými je sviatosť, ale len ak je platne uzatvorené. 

Sama čitateľka uvádza, že jej otec si chce „zrovnať záležitosti“, teda predpokladám, že si uvedomuje, že žije v manželstve, ktoré je z pohľadu kánonického práva neplatné, pretože chýba taká forma jeho uzavretia, ktorú cirkev u katolíkov vyžaduje.

Prvý a najdôležitejší krok: nežiadať „balík sviatostí“

Najväčšou chybou, ktorej by sa naša čitateľka a jej otec mohli v tomto prípade dopustiť, by bolo žiadať od svojho pána farára všetko naraz: svätú spoveď, pomazanie chorých, sväté prijímanie, sviatosť birmovania a sanáciu manželstva. 

Podľa mňa je takéto uvažovanie našej čitateľke aj jej otcovi vzdialené a budú postupovať trpezlivo, krok po kroku. 

Správny prvý krok je v takejto situácii veľmi jednoduchý: požiadať miestneho pána farára prípadne iného kňaza z farnosti o domácu návštevu a rozhovor.

Obdobie po skončení vianočných sviatkov je na to ideálne. 

Kňazi majú toho pred Vianocami i počas nich skutočne veľa: spovedanie farníkov, spoločné spovedanie v rámci jednotlivých farností dekanátu, návštevy chorých, príprava a samotné slávenie sviatkov, písanie koncoročných štatistík, kontrola matrík, odpisy matrík...

A, áno, aj právo na oddych patrí k životu kňaza rovnako ako k životu každého človeka. 

Ak teda pozvete kňaza na návštevu k sebe domov, vytvoríte vhodné podmienky na to, aby sa s otcom pokojne porozprával, vypočul si jeho motiváciu, zistil jeho zdravotný stav a spolu s jeho rodinou rozlíšil, čo je reálne možné urobiť hneď a čo vyžaduje čas.

Kňaz v takejto situácii nie je úradník, ale duchovný sprievodca. Osobný rozhovor je to pravé orechové, aby sa veci pohli k správnemu riešeniu. 

Krstný list: úradná drobnosť, ktorá je dôležitá

Keďže otec bol pokrstený v inej farnosti, než je tá, v ktorej žije, bude užitočné, aby ste si osobne alebo prostredníctvom pána farára vyžiadali jeho aktuálny výpis z krstnej matriky, ktorý sa skrátene nazýva krstný list. 

Ak si cirkevná inštitúcia (farský úrad, diecézny súd, cirkevná škola...) pýta krstný list, znamená to, že si pýta aktuálny výpis z knihy pokrstených v mieste krstu danej osoby. Teda vždy ide o dokument s aktuálnym dátumom vydania.

Dôvod je ten, že do knihy krstov sa v priebehu života dopisujú poznámky. Tie sa týkajú prijatia ďalších sviatostí či iných kánonických úkonov. 

Hoci je váš otec len pokrstený, teda kolónka Poznámky by mala byť pri jeho údajoch prázdna, aj tak je užitočné vyžiadať si jeho aktuálny krstný list. Ale azda až potom, keď to navrhne váš pán farár. 

Dôvod môže byť aj ten, že váš pán farár ho môže neskôr poslať späť aj s doplnenými informáciami, ktoré následne v mieste jeho krstu dopíše k jeho menu v knihe pokrstených. Takto sa to bežne robí, keď deti idú na prvé sväté prijímanie či birmovku. 

Čo s neplatným manželským zväzkom?

A teraz k tým menej príjemným témam. 

Ak katolík žije v civilnom manželstve, kňaz by mal položiť otázku, ktorú nemusí byť príjemná: žijú manželia spolu aj intímne?

Nie zo zvedavosti, nie z dôvodu kontroly, ale preto, že od odpovede závisí, či je možné udeliť rozhrešenie a podať Oltárnu sviatosť .

Ak totiž manželstvo z cirkevného hľadiska nie je platné a dvojica žije ako manželia, kánonické právo pozná dve cesty. 

Prvou je náprava manželského zväzku buď konvalidáciou, čo je akoby dodatočný sobášny obrad kánonickou formou, alebo sanáciou, čo je právny úkon diecézneho biskupa. 

Druhou je rozhodnutie pre zdržanlivosť, čo znamená dožiť „ako brat a sestra“, teda bez manželského lôžka. 

Je to o nájdení spôsobu, ako nežiť v rozpore s tým, čo človek sám žiada: „zrovnanie záležitostí“ alebo sviatostný život.

Ako sa v tom vyznaťJe sobáš v kostole medzi dvoma pokrstenými platný, ak sa jeden z nich považuje za ateistu?

Radoslav Šaškovič

A čo matka, ktorá sa zapájať nechce?

Čitateľka píše, že matka evanjelička si neželá byť do procesu zahrnutá. Treba to povedať presne: do katechézy, spovede, prijímania ani birmovania otca sa mama zapájať nemusí, ale pokiaľ ide o riešenie manželstva, tam sa to úplne obísť nedá, lebo manželstvo je zväzok oboch.

Konvalidácia manželstva predpokladá jej zapojenie, takže táto cesta sa javí ako zarúbaná. 

Sanáciu je možné urobiť aj bez nej, takže toto je možnosť. 

Ak by bola pani matka ochotná aspoň ticho súhlasiť s cirkevným „usporiadaním“ manželstva (aj veľmi diskrétnym, doma, bez slávnosti), veci by sa výrazne zjednodušili. Ak však zásadne odmieta čokoľvek cirkevné, treba s tým počítať a hľadať inú cestu, napríklad zdržanlivosť zo strany otca.

No toto je téma na pokojný citlivý rozhovor s kňazom. 

Birmovanie a prvé sväté prijímanie u dospelého

Ak otec nebol na prvom svätom prijímaní ani na birmovke, potrebuje primeranú prípravu.

U chorého alebo staršieho človeka to neprebieha ako u žiakov základnej školy. Zvyčajne ide o niekoľko krátkych stretnutí doma, rozhovorov, jednoduché vysvetlenie viery a sviatostí – všetko prispôsobené jeho stavu.

Birmovanie sa u dospelých rieši vždy cez biskupský úrad. Pán farár presne vie, ako má postupovať. 

V prípade vážneho ohrozenia života má cirkev možnosti, aby udelenie sviatostí nezdržovala žiadnym spôsobom. 

Čo teda konkrétne žiadať od pána farára?

Nie „vianočný balík sviatostí“ alebo „novoročný výpredaj milosrdenstva“. 

Prosím, neočakávajme rýchle vybavenie. Je dobré pripraviť sa na cestu, ktorá bude náročná, lebo bude vyžadovať čas a trpezlivosť všetkých zúčastnených strán. 

Pozvite pána farára na návštevu. Dohodnite si termín, na ktorom sa zhodnete, nenaliehajte. 

Vytvorte doma podmienky na pokojný rozhovor. Nezabudnite na modlitbu za vyriešenie situácie. 

Porozprávajte sa s matkou, vysvetlite jej, že Katolícka cirkev od nej nebude žiadať nič, na čo by nebola ochotná kývnuť. 

Pripravte sa na to, že s pánom farárom bude treba hovoriť otvorene a pravdivo, aby bol schopný rozlíšiť možnosti. 

Najväčšou službou, ktorú môže pán farár v takejto situácii urobiť, nie je rýchlosť, ale pravdivosť spojená s milosrdenstvom.