Kardinál Zuppi druhý raz v Moskve Všetci hovoria o návrate ukrajinských detí, ale nikto nespomína počty

Keď v máji minulého roka pápež František poveril talianskeho kardinála Mattea Zuppiho úlohou pokúsiť sa o vyrokovanie mieru na Ukrajine, znelo to veľkolepo. No už vtedy bolo cítiť pochybnosti, či nejde pre bolonského arcibiskupa o príliš veľké sústo. A to napriek jeho charizme a predovšetkým kontaktom na ruský pravoslávny svet, ktorý má cez svoju domovskú Komunitu Sant’Egidio. 

Matteo Zuppi je sympatický a vplyvný líder cirkvi v Taliansku, stojí na čele biskupskej konferencie so silnou podporou episkopátu a je považovaný za jedného z najsilnejších adeptov na možného nástupcu argentínskeho pápeža.

Má za sebou aj niekoľko úspešných diplomatických úsilí – na začiatku 90. rokov spolu s Komunitou Sant’Egidio viedol dialóg so stranami, ktoré medzi sebou bojovali v občianskej vojne v Mozambiku.

Don Matteo, ako v Taliansku Zuppiho volali, má skúsenosť aj s rokovaniami s teroristickou skupiny ETA. Snaha sa skončila úspešne, keď radikáli odovzdali mapy svojho arzenálu do rúk Zuppiho.

Vlani kardinál Zuppi ako pápežský vyslanec pre Ukrajinu navštívil postupne Kyjev, Moskvu, Washington a Peking. Kým v Kyjeve ho prijal prezident Volodymyr Zelenskyj a v USA Joe Biden, v Moskve a Pekingu si pre neho hlavy štátov čas nenašli. 

Pápežova mierová misia na UkrajinePovedie ju kardinál, ktorý rokoval s povstalcami v Afrike aj teroristami ETA

Pavol Rábara

Moskvu navštívil Zuppi prvý raz 28. a 29. júna 2023, prijal ho moskovský pravoslávny patriarcha Kirill, ktorý je Putinovým spojencom a vojnu na Ukrajine obhajuje. 

Kardinál Zuppi sa stretol aj s ruskou komisárkou pre práva detí Marijou Ľvovovou-Belovovou, na ktorú spolu s prezidentom Putinom vydal Medzinárodný trestný súd zatykač pre obvinenia z deportácií detí z Ukrajiny.

Bolonský arcibiskup absolvoval tiež stretnutie so zahraničnopolitickým poradcom Putina Jurijom Ušakovom. Už vtedy spolu hovorili najmä o humanitárnych otázkach a utečencoch vrátane maloletých.

Postupne sa ukázalo, že reálne témy pre vatikánske úsilie a misiu kardinála Zuppiho budú „len“ humanitárneho charakteru, konkrétne sa odvtedy najviac hovorí o návrate ukrajinských detí, ktoré boli zavlečené do Ruska, ako aj o výmene vojnových zajatcov.

V Moskve s dvomi „ministrami zahraničia“

Presuňme sa do tohto týždňa, keď sme sledovali druhú návštevu pápežovho vyslanca v Moskve.

Prišla v podstate nečakane, neavizovali ju ani vatikanisti a pravdepodobne sa jej príprava odohrávala už 23. septembra počas stretnutia vatikánskeho štátneho sekretára kardinála Pietra Parolina s ruským ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom v New Yorku na okraji Valného zhromaždenia OSN.

Signálov však bolo viacero. Bol to tiež kardinál Parolin, ktorý v polovici septembra telefonoval s komisárkou Ruskej federácie pre ľudské práva Tatianou Moskaľkovovou. Podľa správy, ktorú zverejnil Vatikán, sa Parolin poďakoval za prepustenie dvoch ukrajinských kňazov Ivana Levyckého a Bohdana Heletu, členov rehole redemptoristov, ktorých v novembri 2022 zatkli ruské sily. Oslobodení boli v júni.

Minulý piatok prijal pápež František vo Vatikáne ukrajinského prezidenta Zelenského a v pondelok sme už videli fotografiu kardinála Zuppiho s ministrom Lavrovom v Moskve. 

Hoci ani počas druhej návštevy Moskvy nedošlo k stretnutiu s prezidentom Putinom, možno hovoriť o významnejšom prijatí ako vlani, keď ruský prezident poslal na rozhovor s pápežským vyslancom svojho poradcu Ušakova.

Fakt, že Zuppiho pri druhej návšteve Moskvy prijala taká silná postava Kremľa, ako je minister Lavrov, naznačuje, že humanitárne úsilie Svätej stolice berie ruská vláda vážne, komentuje vatikanistický portál The Pillar.

Pokiaľ ide o Ruskú pravoslávnu cirkev, v utorok sa Zuppi stretol s metropolitom volokolamským Antonijom, ktorý je predsedom Oddelenia pre vonkajšie vzťahy Moskovského patriarchátu. Túto funkciu možno prirovnať k postu „ministra zahraničia“ Ruskej pravoslávnej cirkvi.

Mimochodom, Antonij striedal na tejto vysokej pozícii metropolitu Hilariona, ktorý skončil – hoci to nebolo oficiálne priznané – pre svoj kritický pohľad na ruskú agresiu na Ukrajine.

Kardinál Zuppi teda absoloval rokovanie s metropolitom Antonijom spolu s apoštolským nunciom v Ruskej federácii Giovannim D’Aniellom. Oficiálna webová stránka patriarchátu mospat.ru zverejnila niekoľko fotografií zo stretnutia, na ktorých Zuppi a Antonij sedia oproti sebe pri veľkom stole.

Podľa oficiálneho komuniké „počas rozhovoru strany diskutovali o humanitárnych problémoch súvisiacich s konfliktom na Ukrajine, ako aj o ďalších otázkach spoločného záujmu“.

Ako pripomína talianska sekcia Vatican News, Antonij už štyrikrát prišiel do Ríma, kde sa súkromne stretol s pápežom Františkom.

Koľko detí?

Za pozornosť stojí aj ďalšie miesto, ktoré navštívil v utorok Zuppi. Tak ako pred rokom, aj teraz sa stretol s komisárkou pre práva detí Marijou Ľvovovou-Belovovou. Tá na svojom účte na Telegrame uviedla, že diskutovali „o výsledkoch a ďalšej súčinnosti v záujme rodín a detí vrátane zlúčenia rodín z Ruska a Ukrajiny“.

„Robíme to za účasti ruského ministerstva zahraničných vecí. Rozhodli sme sa pokračovať v spolupráci,“ dodala komisárka.

Objavili sa informácie, že prvé stretnutie Zuppiho s komisárkou Ľvovovou-Belovovou v roku 2023 pomohlo Vatikánu vytvoriť mechanizmus na návrat detí na Ukrajinu. Podľa talianskeho denníka Avvenire viedol dokonca tento Zuppiho kontakt k „online“ summitu medzi Ľvovovou-Belovovou a jej ukrajinským náprotivkom. Podrobnosti tohto summitu sú však nejasné, dodáva The Pillar. 

Druhé stretnutie kardinála Zuppiho s Ľvovovou-Belovovou, ktorej manžel je pravoslávnym kňazom, bolo pravdepodobne zamerané na konsolidáciu mechanizmu návratu deportovaných detí.

Predseda Talianskej biskupskej konferencie kardinál Matteo Zuppi na modlitebnej vigílii pred Aulou Pavla VI. počas biskupskej synody vo Vatikáne 11. októbra 2024. Foto: TASR/AP Photo/Alessandra Tarantino

Portál Vatican News, ktorý je vatikánskym médiom, uvádza, že vďaka kanálu, ktorý otvorila Svätá stolica, sa „malá skupina detí už spojila so svojimi rodinami“. Ukrajinská vláda hovorí o viac ako devätnástich tisícoch maloletých, ktorí sa ocitli v Rusku.

Práve počet ukrajinských detí, ktorým sa podarilo zabezpečiť návrat domov, sa javí najslabším alebo prinajmenšom kontroverzným miestom Zuppiho misie. 

Respektíve záleží na uhle pohľadu. Ak je úspechom návrat aspoň jedného dieťaťa, tak zrejme možno hovoriť o splnených cieľoch. 

Avšak napríklad predstavitelia Gréckokatolíckej cirkvi na Ukrajine ani verejne neskrývajú sklamanie z doterajšieho výsledku, ako ukazujú vyjadrenia kyjevského arcibiskupa Sviatoslava Ševčuka a apoštolského nuncia na Ukrajine Visvaldosa Kulbokasa.

Vo februári počas online tlačovej konferencie, ktorú s nimi zorganizovala medzinárodná pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, prišla reč aj na misiu kardinála Zuppiho. 

Hlava ukrajinských gréckokatolíkov Ševčuk tvrdil, že v januári bolo oznámené, že doteraz sa z Ruska vrátilo domov na Ukrajinu 388 detí.

„Ako veľmi je úspešná misia kardinála Zuppiho a koľko detí sa podarilo vrátiť na Ukrajinu práve cez jeho misiu, nevieme,“ hovoril vo februári na tlačovej besede arcibiskup Ševčuk. 

Nuncius Kulbokas bol vo vyjadrení ešte priamejší. Povedal, že po návšteve kardinála Zuppiho v Kyjeve vlani v lete sa o repatriácii detí hovorilo aj na nunciatúre v Moskve a odvtedy dochádza k vzájomným výmenám informácií. „Avšak doteraz je výsledok veľmi, veľmi minimálny,“ skonštatoval Kulbokas.

Zároveň pripomenul, že jediný prípad, o ktorom „vieme isto“, je návrat chlapca Bohdana z novembra minulého roka. „Čiže mechanizmus tu je, ale výsledky sú minimálne,“ dodal nuncius.

Predstavitelia ukrajinskej vlády volia smerom k Vatikánu o čosi diplomatickejší slovník.

Ako píše portál Crux Now, podpredsedníčka ukrajinského parlamentu Olena Kondraťuková v uplynulých týždňoch oznámila, že sa stretla s kardinálom Zuppim v Ríme, aby s ním prediskutovala jeho misiu na Ukrajine, a že vďaka jeho úsiliu sa domov vrátilo množstvo detí.

Koľko presne, však neuviedla. Zuppimu poďakovala a pochválila podľa jej slov konkrétne výsledky „humanitárnej diplomacie“ Svätej stolice vrátane prepustenia dvoch spomínaných redemptoristov.

Keďže misia kardinála Zuppiho sa týka diplomatickej aktivity, ktorá si vyžaduje aj istú mieru diskrétnosti, asi by bolo príliš naivné požadovať transparentnosť v plnom rozsahu.

Na druhej strane keďže práve otázka návratu detí je v centre pozornosti tejto pápežskej misie, bude aj výsledok „dona Mattea“ posudzovaný najmä konkrétnymi počtami. Určite sa vrátil do Moskvy hlavne preto, aby sa toto číslo zvýšilo.