Sviatoslav Ševčuk o slovách Roberta Fica Príďte a uvidíte, dotknite sa rán obyvateľov Kyjeva, reagoval arcibiskup

„Neopakujte ruskú propagandu, príďte a uvidíte a dotknite sa rán tých, čo žijú v hlavnom meste Ukrajiny.“ 

Týmito slovami reagoval vyšší arcibiskup a hlava Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi Sviatoslav Ševčuk na otázku denníka Postoj o slovách premiéra Roberta Fica z konca januára. 

Slovenský predseda vlády vtedy spochybnil, že by v Kyjeve bola vojna, podľa neho je tam normálny život.

„Príďte a uvidíte. Modalita vnímania vojny v Kyjeve sa, samozrejme, zmenila, ale hlavné mesto Ukrajiny je cieľom číslo jeden masívnych raketových útokov. Väčšinu sa síce podarí zneškodniť, no niektoré rakety dopadnú do cieľa,“ povedal kyjevský arcibiskup v stredu počas online tlačovej konferencie, ktorú zorganizovala medzinárodná pápežská nadácia ACN - Pomoc trpiacej Cirkvi. 

Vladyka Ševčuk uviedol, že počet tých, ktorí zomreli kvôli útokom v Kyjeve, za posledný týždeň vzrástol. Pri poslednom útoku v hlavnom meste podľa jeho slov zahynulo sedem ľudí. 

K životu v Kyjeve sa vyjadril aj apoštolský nuncius na Ukrajine Visvaldos Kulbokas. 

„Niektoré rakety – čo som videl na vlastné oči – boli zneškodnené veľmi blízko rezidencie (arcibiskupa Ševčuka, pozn.) a niekoľko dronov poškodilo jeho dom a gréckokatolícku katedrálu, takže Jeho Blaženosť bola priamo zasiahnutá, nie osobne, ale budovy, kde žijeme,“ doplnil nuncius. 

Podľa monsignora Kulbokasa často počujú drony a rakety práve počas bohoslužieb, čo však považuje za dobré znamenie, lebo ak zasiahnu dom, už je neskoro. 

Nuncius hovoril aj o rodinách, ktoré žijú v bezprostrednom okolí nunciatúry v Kyjeve a prišli o svojich blízkych v dôsledku útokov nepriamo, napríklad na infarkt. A to aj po niekoľkých dňoch po tom, čo bolo ich obydlie zasiahnuté.

„Jeden psychológ v nemocnici mi spomínal príklad: keď sa človeka, čo sa vrátil zo zajatia, spýtate, ako sa má, povie, že dobre, je späť. No keď s ním žijete, zistíte, že napríklad nedokáže namaľovať obrázok, lebo používa iba čierne farby,“ priblížil nuncius, ktorý pochádza z Litvy.

O misii kardinála Zuppiho: Výsledky sú minimálne

Arcibiskup Ševčuk a nuncius Kulbokas dostali aj otázku, ako hodnotia misiu kardinála Mattea Zuppiho. Toho pápež František vymenoval minulý rok za špeciálneho vyslanca pre Ukrajinu, taliansky kardinál sa stretol s prezidentom Zelenským, navštívil aj Moskvu, Washington a Peking. 

Vatikán z pôvodného plánu pokúsiť sa sprostredkovať aspoň prímerie prešiel do snahy pomôcť v humanitárnej oblasti, konkrétne pri návrate deportovaných detí. 

„Je to špecifická misia, ktorá zvlášť venuje pozornosť otázke detí,“ potvrdil arcibiskup Ševčuk. Pripomenul, že podľa oficiálnych ukrajinských údajov bolo doteraz vo vojne zabitých viac ako 500 detí, pričom od tisíc do dvetisíc bolo zranených.

Pokiaľ ide o deti odvlečené do Ruska, ukrajinská strana hovorí o 20-tisícoch detí. Podľa vladyku Ševčuka bolo v januári tohto roku oznámené, že doteraz sa z Ruska vrátilo domov na Ukrajinu 388 detí. 

„Ako veľmi je úspešná misia kardinála Zuppiho a koľko detí sa podarilo vrátiť na Ukrajinu práve cez jeho misiu, nevieme,“ priznal líder ukrajinských gréckokatolíkov. 

„No ak zjednotíme naše úsilie na rôznych úrovniach, či už diplomatickej a humanitárnej, bude sa môcť viac a viac detí vrátiť na Ukrajinu,“ dodal. 

Nuncius Visvaldos Kulbokas počas tlačovej konferencie. Foto: ACN

Nuncius Kulbokas tvrdí, že po návšteve kardinála Zuppiho v Kyjeve vlani v lete sa o repatriácii detí hovorilo aj na nunciatúre v Moskve a odvtedy dochádza k vzájomným výmenám informácií. „Avšak doteraz je výsledok veľmi, veľmi minimálny,“ skonštatoval Kulbokas.

Zároveň pripomenul, že jediný prípad, o ktorom „vieme isto“, je návrat chlapca Bohdana z novembra minulého roku. „Čiže mechanizmus tu je, ale výsledky sú minimálne,“ dodal nuncius. 

Arcibiskup Ševčuk sa dotkol aj fungovania cirkvi na ukrajinských územiach okupovaných ruskými jednotkami. 

„Byť prítomný na týchto územiach je čoraz ťažšie a komplikovanejšie,“ povedal kyjevský arcibiskup s tým, že dnes v tejto časti Ukrajiny nepôsobí žiadny katolícky kňaz. Dodal, že v Záporoží Rusi konfiškujú majetok gréckokatolíckej cirkvi. 

Podľa neho je fungovanie cirkvi a veriacich na okupovaných územiach ťažšie, ako bolo za sovietskej éry. „Ľudia sú totálne kontrolovaní, neexistuje súkromný priestor,“ vravel.

Líder gréckokatolíkov na Ukrajine ďalej skonštatoval, že prioritou pre miestnu cirkev zostáva potravinová pomoc, na druhom mieste je to prijatie utečencov v zahraničí.

Novinkou je formačný program pre kňazov, ktorý spúšťajú aj s pomocou medzinárodnej pápežskej nadácie ACN - Pomoc trpiacej Cirkvi, aby boli schopní okrem duchovnej podpory pomôcť pri liečení obyvateľov zo zranení – či už psychických alebo fyzických. 

Arcibiskup Ševčuk a nuncius Kulbokas odpovedali aj na otázku, či videli nedávny rozhovor Američana Tuckera Carlsona s Vladimirom Putinom.

„Nemal som čas vidieť toto interview, pretože bolo veľmi dlhé a bola by to pre mňa strata času, fantazírovanie o vojnových zločinoch. Radšej budem počúvať ľudí, ktorí sa potrebujú liečiť z vojnových zranení,“ reagoval vladyka Ševčuk.

Nuncius Kulbokas rozhovor Carlsona s Putinom podľa vlastných slov čítal, no chýbala mu tam jedna otázka: „Nebola tam otázka o ľuďoch, ktorí trpia kvôli vojne. Tu vidíte rozdiel medzi politikmi a niektorými novinármi a na druhej strane cirkvou – my sa zameriavame na ľudí,“ uzavrel.