Pápežova mierová misia na Ukrajine
Povedie ju kardinál, ktorý rokoval s povstalcami v Afrike aj teroristami ETA
Čaká misiu Mattea Zuppiho rovnaký osud ako obálku s listom od Jána Pavla II., ktorá skončila neotvorená na Bushovom stole?
Bolonský arcibiskup Matteo Zuppi počas konzistória, pri ktorom mu pápež František udelil kardinálsky titul 5. októbra 2019. Foto: profimedia.sk
Vojna na Ukrajine sa nachádza vo vypätej fáze. Každú chvíľu sa očakáva spustenie ukrajinskej protiofenzívy, USA dali zelenú pre stíhačky F-16, zatiaľ čo prezident Zelenskyj prirovnáva Bachmut k Hirošime a na Kyjev prúdia po nociach rakety a húfy dronov.
Do tejto situácie prichádza iniciatíva Svätej stolice, pápežova misia, ktorá má údajne za cieľ dosiahnuť aspoň prímerie. Čo o nej v tejto chvíli vieme?
Tajná misia je čoraz menej tajná
Z pohľadu verejnosti sa všetko začalo počas návratu pápeža Františka z Budapešti. „Aj teraz prebieha istá misia, no zatiaľ nie je verejná, uvidíme... Keď bude verejná, poviem o nej,“ zaznelo z pápežových úst 30. apríla na palube lietadla.
S odvolaním sa na zdroje vo Vatikáne taliansky web Il Sismografo napísal, že pápež sa takto mohol v lietadle vyjadriť, pretože v tom čase už došlo k výmene správ medzi vatikánskou diplomaciou a vládami v Kyjeve a Moskve. Vatikán od nich žiadal zvážiť možnosť prijať pápežských vyslancov, pričom odpoveď ukrajinskej aj ruskej vlády znela, že v princípe sú ochotné ich prijať, pričom žiadali konkrétne mená a ďalšie detaily.
Po pápežovej zmienke o „tajnej misii“ však prišli do médií zhodné vyhlásenia z Moskvy a Kyjeva o tom, že o žiadnej misii nevedia, čo však mohlo byť podľa Il Sismografo v súlade s požiadavkou Vatikánu na diskrétnosť.
Situáciu vtedy „zachraňoval“ vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin, podľa ktorého Moskva aj Kyjev boli informované o misii Svätej stolice. Povedal to však spôsobom, akoby sa ešte len mala začať.
Blízky spolupracovník pápeža Františka Stefano Zamagni v tom čase tiež potvrdil, že vatikánska misia skutočne prebieha. „Je samozrejmé, že tak Kremeľ, ako aj Kyjev to popierajú, pretože zatiaľ neexistuje oficiálny dokument,“ povedal Zamagni pre denník Il Fatto Quotidiano.
Viac informácií však z vatikánskych kuloárov vtedy nepreniklo. Téme sa venoval ešte jezuitský magazín America, ktorý napísal, že pápež chce najskôr dosiahnuť prímerie, aby zastavil zabíjanie a ničenie, a až potom prejsť k problematickejšej oblasti mierových rokovaní.
„Hoci Putin nie je teraz otvorený priamej komunikácii s pápežom, kalkuluje sa s tým, že o niekoľko mesiacov môže byť na to pripravenejší, ak sa vojna nebude vyvíjať podľa jeho predstáv,“ citoval jeden zo svojich zdrojov vatikánsky korešpondent magazínu America Gerard O’Connell.
Kto je 67-ročný arcibiskup Bologne, ktorého v utorok vybrali za nového predsedu Talianskej biskupskej konferencie?
Mediálne vody výrazne rozvíril až minulý týždeň spomínaný web Il Sismografo, ktorý informoval, že pápež má v úmysle vyslať do Kyjeva k ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému kardinála Mattea Zuppiho, arcibiskupa Bologne a predsedu Talianskej biskupskej konferencie.
K prezidentovi Vladimirovi Putinovi do Moskvy má pre zmenu ísť taliansky arcibiskup Claudio Gugerotti, ktorý je prefektom Dikastéria pre východné cirkvi a predtým pôsobil ako diplomat.
Vatikán spočiatku tieto fámy ani mená nijako nekomentoval. Až do uplynulej soboty, keď riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Matteo Bruni potvrdil v súvislosti s misiou meno bolonského arcibiskupa.
„Môžem potvrdiť, že pápež František poveril kardinála Mattea Zuppiho, bolonského arcibiskupa a predsedu Konferencie biskupov Talianska, úlohou viesť misiu, ktorá má po dohode so Štátnym sekretariátom pomôcť zmierniť napätie v konflikte na Ukrajine, v nádeji, ktorej sa Svätý Otec nikdy nevzdal, že sa tým dajú do pohybu cesty mieru. Načasovanie tejto misie a jej podmienky sa v súčasnosti skúmajú,“ uviedol Bruni.
Z Konferencie biskupov Talianska prišlo ešte cez víkend upozornenie, že arcibiskup Zuppi nebude k téme poskytovať žiadne rozhovory ani vyjadrenia, „kým sa to po dohode s pápežom a Svätou stolicou nebude považovať za vhodné“.
Pokiaľ ide o arcibiskupa Gugerottiho a jeho údajnú cestu do Moskvy, Dikastérium pre východné cirkvi tieto špekulácie poprelo.
Napriek tomuto posunu stále nie je jasné, čo je oficiálnym cieľom pápežovej misie a či pôjde kardinál Zuppi aj do Kyjeva, aj do Moskvy, alebo za Putinom vycestuje iný vatikánsky predstaviteľ, a či vôbec.
Vlastne, jasné je len to, že túto delikátnu úlohu zveril pápež do rúk 67-ročného arcibiskupa z Bologne.
Prečo práve „don Matteo?“
Bolonskému arcibiskupovi sme už venovali viacero textov s poukázaním na to, že sa o ňom začína hovoriť ako o jednom z možných „papabili“ kardinálov. Pápež ho však mierovou misiou zrejme nepoveril pre skutočnosti, ktoré hovoria o Zuppim ako o lídrovi, ktorý stavia mosty v rámci Katolíckej cirkvi.
Matteo Zuppi, ktorý je spätý s Komunitou Sant’Egidio, má totiž aj skúsenosti z riešenia konfliktov na medzinárodnej scéne.
Ako pripomína novinár bolonského denníka Il Resto del Carlino Massimo Selleri, 67-ročný arcibiskup už zohral dôležitú úlohu vo viacerých situáciách.
Jedna z najvýznamnejších sa datuje do roku 1990, keď spolu s komunitou Sant’Egidio viedol dialóg so stranami, ktoré medzi sebou bojovali v občianskej vojne v Mozambiku. Po 17 rokoch bojov sa podarilo v roku 1992 dosiahnuť mierovú dohodu. Zuppi sa angažoval aj v Južnom Sudáne.
Ďalší prípad je novší a predstavitelia teroristickej skupiny ETA v ňom odovzdali mapy svojho arzenálu do rúk „dona Mattea“, ako zvyknú prezývať v Taliansku Zuppiho.
Dlhé vyjednávanie sa skončilo v apríli 2017 a podľa Selleriho je zaujímavé, že odzbrojenie bolo jednostranným rozhodnutím, ktoré nebolo vymenené za žiadnu formu odpustenia za zločiny, ktoré predtým spáchali baskickí separatisti.
Ruský cár Mikuláš II. uznával pápeža ako mediátora, vatikánskej diplomacii naposledy ďakoval aj prezident Barack Obama.
Je vysoko pravdepodobné, že za výberom arcibiskupa Bologne na čelo pápežovej misie sú aj jeho dobré vzťahy s pravoslávnym svetom.
Opäť novinár Selleri poukazuje na to, že kardinál Zuppi vo svojej diecéze napríklad hostí vladyku Ambroziho, vikára pre moldavských pravoslávnych v Taliansku. Schádzajú sa v chráme Santa Maria di Gesso v obci Zola Predosa, jedenásť kilometrov od Bologne.
„Ide o skutočnosť, ktorá je priamo závislá od Moskovského patriarchátu,“ konštatuje Selleri a pripomína, že pravoslávne komunity sa zvyknú zúčastniť na miestnej procesii s obrazom Madony svätého Lukáša.
Pápež František sa podľa Selleriho informácií stretol s kardinálom Zuppim už na tretí deň po svojom návrate z Budapešti a s predsedom Talianskej biskupskej konferencie mal vraj dlhé stretnutie. Výsledkom je dohoda na misii, ktorá spočíva v snahe „presvedčiť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby súhlasil s prímerím napriek chýbajúcej územnej celistvosti Ukrajiny“.
Hoci sa kardinál Zuppi hneď teraz, pochopiteľne, nepostaví pred novinárov, jeho postoje k vojne na Ukrajine sú známe.
„Každá vojna sa končí dohodou,“ vyjadril sa pri viacerých príležitostiach, „pretože mier nikdy nie je rovnováhou strachu, ale opustením logiky ničenia a prijatím logiky spravodlivosti a života.“
„Jediným východiskom z tohto konfliktu,“ poznamenal kardinál Zuppi počas tohtoročného veľkonočného Trojdnia, „je začať znova od Minských dohôd, pričom netreba zabúdať, že v Donbase sa bojuje od roku 2014, a nie od minulého roka.“
I keď meno arcibiskupa Claudia Gugerottiho nebolo zatiaľ v súvislosti s mierovou misiou potvrdené, má rovnako potenciál byť súčasťou Zuppiho „tímu“.
Od roku 2022 stojí na čele Dikastéria pre východné cirkvi. Predtým pôsobil ako apoštolský nuncius v Arménsku, Gruzínsku a Azerbajdžane (2001), Bielorusku (2011), na Ukrajine (2015) a vo Veľkej Británii (2020).
Korešpondent magazínu America Gerard O’Connell o ňom napísal, že aj keď nemá diplomatické vzdelanie z pápežskej akadémie, zohral kľúčovú rolu pri presviedčaní bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, aby umožnil návrat arcibiskupovi Tadeuszovi Kondrusiewiczovi do Minska. Pôvodne mu to bieloruské úrady znemožnili pre jeho odsúdenie Lukašenkovho potláčania demokracie.
„Zdroje magazínu America potvrdili, že arcibiskup Gugerotti, ktorý hovorí rusky, udržiava dobré vzťahy s Lukašenkom, blízkym spojencom Putina,“ dodal O’Connell.
Neotvorená obálka na Bushovom stole
Myšlienka vyslať do Kyjeva a Moskvy pápežových vyslancov pripomína krok pápeža Jána Pavla II. z roku 2003, ktorým chcel zabrániť vojne v Iraku.
Poľský pontifex vtedy poveril cestou do Washingtonu a Bagdadu dvoch prelátov. Za Saddámom Husajnom vyslal francúzskeho kardinála Rogera Etchegaraya. Ten hovoril s irackým vodcom 15. februára a rozhovor sa zdal byť nádejou na východisko z krízy v poslednej chvíli.
O dva týždne nato, 5. marca, sa s prezidentom Georgeom W. Bushom stretol taliansky kardinál Pio Laghi, ktorý bol priateľom Bushovej rodiny. Amerického prezidenta mal presvedčiť, aby si rozmyslel inváziu.
Taliansky kardinál Pio Laghi v Bielom dome s prezidentom Georgeom Bushom 5. marca 2003. Foto: profimedia.sk
Zdroj talianskeho denníka La Stampa, ktorý bol vtedy blízko situácie, no vzhľadom na svoju pozíciu si neželal byť menovaný, vyrozprával Gerardovi O’Connellovi, ako celá schôdzka vyzerala.
Kardinál Laghi mal pre Busha nachystaný list od pápeža, no americký prezident ho „okamžite položil na bočný stolík bez toho, žeby ho otvoril alebo prečítal“.
Prezident Bush potom začal argumentovať v prospech vojny, dodal zdroj. Kardinálovi povedal, že „je presvedčený, že je to Božia vôľa“, a snažil sa pápežského vyslanca presvedčiť, že je to správne.
Kardinál Laghi údajne Bushovi tlmočil, že ak Spojené štáty vstúpia do vojny, stanú sa tri veci. Po prvé, na oboch stranách dôjde k mnohým úmrtiam a zraneniam. Po druhé, viedlo by to k občianskej vojne. A po tretie, USA by možno vedeli, ako vojnu začať, ale mali by veľké problémy dostať sa z nej von.
Pápežovho vyslanca po skončení stretnutia vyprevádzal k autu podpredseda Zboru náčelníkov štábov generál Peter Pace. Pri podaní ruky mu povedal: „Eminencia, nebojte sa. Urobíme to rýchlo a najlepším spôsobom.“
Tento príbeh sa skončil ešte jednou zaujímavou epizódkou.
Na kardinála Laghiho čakali po schôdzke s Bushom médiá, no vládni úradníci mu údajne nedovolili na pôde Bieleho domu poskytovať rozhovory. Keď sa to na druhý deň prevalilo, osoba z ministerstva zahraničných vecí zavolala Laghimu na nunciatúru a požiadala ho, aby médiám vysvetlil, že mu nebolo zakázané poskytnúť rozhovor v Bielom dome. Kardinál Laghi však odvetil: „Je na vás, aby ste to objasnili, keďže vy ste o tom rozhodli.“
Malé šance na úspech a k tomu poníženie z Číny
Hoci situácie Wojtyłových vyslancov a možných Bergogliových sú v mnohých aspektoch neporovnateľné, medzi pozorovateľmi nebadať veľký optimizmus, pokiaľ ide o Františkov zámer niečo docieliť.
Ako hlavný dôvod na skepsu sa ukazuje vyhlásenie samotného ukrajinského prezidenta Zelenského, ktorý navštívil Vatikán v sobotu 13. apríla. Už počas návštevy Ríma dal jasne najavo, že nepovažuje túto chvíľu za vhodnú na prímerie, pretože by to bolo len v prospech Ruska.
Po audiencii u pápeža poskytol Zelenskyj rozhovor talianskej televízii, kde na otázku, či vidí pápeža v role mediátora konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou, reagoval slovami: „Pri všetkej úcte k Jeho Svätosti, nepotrebujeme mediátorov. Potrebujeme spravodlivý mier. Pozývame pápeža, ako aj ostatných lídrov pracovať na spravodlivom mieri, ale najprv musíme urobiť všetko potrebné.“
Podľa Zelenského v tejto fáze nemá zmysel snaha zapojiť Rusko do dialógu, pretože Putin nedodrží slovo: „S Putinom sa nedá robiť mediácia. On vie len zabíjať,“ vravel ukrajinský prezident.
Pápež František prijíma na súkromnej audiencii prezidenta Volodymyra Zelenského 13. mája 2023. Foto: TASR/AP – Vatican News
Zelenskyj síce odmieta mediáciu, ale ako upozorňuje známy vatikanista Sandro Magister, pápež nehovorí o mediácii, ale o „misii“, čo je slovo pochádzajúce z latinského „missio“, teda „vyslanie“.
Otázne však je, či Vladimir Putin bude naozaj ochotný prijať pápežovho vyslanca, od začiatku vojny sa totiž odmieta priamo kontaktovať s pápežom, ktorý sa o to opakovane pokúšal.
Slabé vyhliadky na úspech pápežovej misie zosilňuje aj fakt, ktorý súvisí s oveľa silnejším hráčom – Čínou. Tá sa jednak už začala angažovať, keď Kyjev navštívil minulý týždeň najvyššie postavený čínsky diplomat Li Chuej.
No a je to rovnako Čína, ktorá v poslednom čase znižuje váhu vatikánskej diplomacie ako nik iný. Od obnovenia dohody medzi Svätou stolicou a Pekingom o menovaní biskupov v októbri 2022 došlo v Číne k dvom akciám, ktoré Vatikán neschválil. Bolo to ustanovenie pomocného biskupa v diecéze, ktorú Rím neuznáva, a potom vymenovanie biskupa pre Šanghaj – bez súhlasu Vatikánu.
Hoci o pápežovej mierovej misii vieme stále veľmi málo, isté je jedno – kardinálovi Matteovi Zuppimu nie je čo závidieť.
