Papabile kardinál Matteo Zuppi | Usmievavý diplomat má rád chudobných, v Moskve riešil návraty ukrajinských detí

V máji 2022 sa stal predsedom Talianskej biskupskej konferencie. V máji 2023 mu pápež František zveril misiu na Ukrajine. Bude pre neho ďalším míľnikom máj 2025?

Arcibiskup Bologne kardinál Matteo Zuppi bol zaraďovaný medzi tzv. papabilov, teda adeptov na najvyšší post v cirkvi, už pred pár rokmi. Vtedy sme napísali, že bez preháňania sa dá povedať, že dnes 69-ročný kardinál Zuppi má všetko, čo taký papabile vo Františkovej ére má mať. Zmenilo sa niečo?

Kardinál ulice aj mediátor

Matteo Zuppi sa narodil v roku 1955 v Ríme. Myšlienka na kňazské povolanie sa v ňom zrodila ešte v tínedžerskom veku, keď sa angažoval v Komunite svätého Egídia. Mimochodom, známe laické spoločenstvo, ktoré sa venuje najmä chudobným, založil Zuppiho spolužiak z gymnázia Andrea Riccardi.

Duchovné povolanie v Matteovi Zuppim postupne dorástlo, študoval na Pápežskej Lateránskej univerzite a za kňaza bol vysvätený v roku 1981.

Z jeho pastoračného pôsobenia stojí za zmienku rímska farnosť Santa Maria v Trastevere, kde bol medzi rokmi 2000 a 2010 farárom. V tomto období bol aj hlavným cirkevným asistentom Komunity svätého Egídia, s ktorou je nerozlučne spätý.

Ako ďalej uvádza web Bolonskej arcidiecézy, v roku 2012 Zuppiho premiestnili z centra Ríma na predmestie, do štvrti Torre Angela, čo je jedna z najľudnatejších oblastí pápežovej diecézy.

V rovnakom roku ho vysvätili za pomocného biskupa Ríma a už o tri roky nato ho pápež František vymenoval za arcibiskupa Bologne.

V októbri 2019 dostal kardinálsky titul. V biskupskom erbe má heslo Radosť v Pánovi je vaša sila. A presne tak aj Zuppi pôsobí. Usmievavá tvár kardinála ulice – ako ho nazývajú – prilákala aj dokumentaristov, takže vznikol filmový dokument s názvom Evanjelium podľa Matúša Z.

O bolonskom kardinálovi je známe, že žije v kňazskom domove dôchodcov, jazdí po meste na bicykli a dáva najavo solidaritu s chudobnými.

„Miluj Boha a miluj svojho blížneho: to sú dve prikázania, ktoré Ježiš spojil. Nie je možné povedať, že je človek verný Pánovi, a zároveň prejavovať nezáujem o druhých. Prvé nevyhnutne zahŕňa druhé,“ povedal počas pandémie pre denník Corriere della Sera.

„Celibát neznamená žiť bez náklonnosti, znamená milovať ľudí iným spôsobom, čo nie je malá úloha,“ vyjadril sa zase v ďalšom rozhovore.

„Vždy si zachovával skromný a asketický profil, vďaka čomu bol obľúbeným farárom v Trastevere aj na okraji Ríma,“ písal o ňom vatikanista Andrea Gagliarducci.

Pápežova mierová misia na UkrajinePovedie ju kardinál, ktorý rokoval s povstalcami v Afrike aj teroristami ETA

Pavol Rábara

Kardinál Zuppi však nie je len biskup, čo sa fotí pri polievke pre chudobných. Má skúsenosti aj z diplomacie.

V 90. rokoch bol Zuppi súčasťou vyjednávacieho tímu, ktorý sa podieľal na ukončení krvavej občianskej vojny v Mozambiku. Prostredníkom pápežskej diplomacie pri mediácii v tomto konflikte bola spomínaná Komunita svätého Egídia.

Zuppi sa angažoval aj v Južnom Sudáne.

Ďalší prípad je novší a predstavitelia teroristickej skupiny ETA v ňom odovzdali mapy svojho arzenálu do rúk dona Mattea, ako v Taliansku nazývajú Zuppiho. Dlhé rokovanie s baskickými separatistami sa skončilo v apríli 2017.

Novinár bolonského denníka Il Resto del Carlino Massimo Selleri poukazuje aj na dobré vzťahy Zuppiho s pravoslávnym svetom, čo môže byť jeden z dôvodov, prečo v máji 2023 pápež poveril práve arcibiskupa Bologne na čelo vatikánskej misie na Ukrajine.

Novinár Selleri poukazuje na to, že kardinál Zuppi vo svojej diecéze napríklad hostí vladyku Ambroziho, vikára pre moldavských pravoslávnych v Taliansku. Schádzajú sa v chráme Santa Maria di Gesso v obci Zola Predosa, jedenásť kilometrov od Bologne.

„Ide o skutočnosť, ktorá je priamo závislá od Moskovského patriarchátu,“ konštatuje Selleri a pripomína, že pravoslávne komunity sa zúčastňujú na miestnej procesii s obrazom Madony svätého Lukáša.

Matteo Zuppi v roku 2016. Foto: Flickr.com/Francesco Pierantoni

Bolonský arcibiskup sa nebojí ani kontroverzných tém. Otvorene sa vyjadruje k téme vzťahu cirkvi k homosexuálom. Napísal tiež predslov k talianskemu vydaniu knihy amerického jezuitu Jamesa Martina Stavanie mosta. Ako Katolícka cirkev a LGBT komunita môžu nadviazať vzťahy úcty, súcitu a citlivosti.

„Zámerom knihy je pomôcť pastierom dozrieť k postoju porozumenia a schopnosti sprevádzať homosexuálnych bratov a sestry, ale aj naopak, pretože teoreticky existuje pokušenie uzavrieť sa do seba alebo zaujať ideologické postoje,“ napísal Zuppi v predslove, ktorý uverejnil katolícky denník Avvenire.

V inom rozhovore pre Avvenire zase jasne pripomína učenie cirkvi, že treba rozlišovať medzi homosexuálnymi sklonmi a správaním.

Kardinál na prezentácii knihy o konkláve

Na jeseň roku 2021 prezentovali na rímskej univerzite LUMSA knihu vatikanistu Francesca Antonia Granu s názvom Čo zostalo z pápežstva (Cosa resta del papato).

Grana v knihe odhaľuje zákulisie príprav budúceho konkláve, ale rieši aj hlbšie otázky, ako napríklad v akom stave sa nachádza pápežstvo ako inštitúcia a podobne.

Na prezentácii knihy bol aj kardinál Matteo Zuppi, čo podľa vatikanistu Gagliarducciho mohlo vyzerať ako predvolebná kampaň.

Akokoľvek, Zuppi na prezentácii obhajoval pápeža Františka v zmysle, že nebol pápežom, ktorý by bol znižoval význam inštitúcie pápežstva. „Skôr jej dáva nový impulz. A to až do takej miery, že je v ňom všetko, len nie atmosféra rezignácie,“ povedal vtedy Zuppi.

Vatikanista o budúcom konkláveTri frakcie kardinálov sa už pripravujú na voľbu pápeža. Je to však normálne

Pavol Rábara

Keď prišla reč na krízu v cirkvi, Zuppi sa vyjadril, že „môžeme stráviť celý život hádkami medzi sebou a podnecovať vnútorný konflikt. Podstatné však je, že je to kríza, ktorá vytvára niečo nové“.

Možno práve nepodnecovanie konfliktu bolo dôvodom, prečo sa bolonský arcibiskup nechcel vyjadriť k jednej pálčivej téme. Vatikán odovzdal Taliansku diplomatickú nótu, keďže senát v tom čase diskutoval o antihomofóbnom zákone. Podľa Svätej stolice by schválením tejto legislatívy bolo došlo k porušeniu konkordátu v otázke vzdelávania.

Zuppi však kontroverznú otázku nechcel verejne komentovať, za čím niektorí videli kalkul smerom do budúcnosti.

Misia Ukrajina

V máji 2022, keď sa blížila voľba predsedu Talianskej biskupskej konferencie, sa špekulovalo o tom, či si pápež František želá na tento post práve Zuppiho.

Lídra biskupskej konferencie v Taliansku síce volia talianski biskupi, no posledné slovo má pápež.

Vatikanista Gagliarducci vtedy videl súboj medzi Zuppim a arcibiskupom Sieny kardinálom Augustom Paolom Lojudicem. V zákulisí sa podľa vatikanistu hovorilo, že Lojudice má navrch, pretože Zuppi vraj čiastočne stratil pápežove sympatie po tom, ako pristúpil k aplikácii Traditionis custodes.

Zuppi totiž vo svojej arcidiecéze zvolil voľnejšiu interpretáciu pápežovho motu proprio, ktoré obmedzuje pravidlá slávenia predkoncilovej liturgie. Arcibiskup Bologne ponechal pre tzv. tridentské omše len jediné obmedzenie – môžu sa sláviť v kostoloch, ktoré nie sú farské.

Kardinál Zuppi na pohrebe pápeža Františka 26. apríla 2025. Foto: TASR/AP Photo/Alessandra Tarantino

Kardinál Zuppi sa napokon stal predsedom talianskeho episkopátu, pápež František jeho post potvrdil a presne o rok nato ho urobil osobitným vyslancom pre Ukrajinu.

„Môžem potvrdiť, že pápež František poveril kardinála Mattea Zuppiho, bolonského arcibiskupa a predsedu Konferencie biskupov Talianska, úlohou viesť misiu, ktorá má po dohode so Štátnym sekretariátom pomôcť zmierniť napätie v konflikte na Ukrajine, v nádeji, ktorej sa Svätý Otec nikdy nevzdal, že sa tým dajú do pohybu cesty mieru. Načasovanie tejto misie a jej podmienky sa v súčasnosti skúmajú,“ uviedol vatikánsky hovorca Matteo Bruni v máji 2023.

Zuppiho misia nebola úspešná, pokiaľ ide o dohodnutie mierovej dohody, Vatikán celkom rýchlo zreálnil ciele svojho úsilia a bolonský arcibiskup sa zameral na otázky ľudskoprávneho rozmeru, najmä návrat ukrajinských detí z Ruska a výmenu zajatcov.

V roku 2023 navštívil kardinál Zuppi ako pápežský vyslanec pre Ukrajinu postupne Kyjev, Moskvu, Washington a Peking. Kým v Kyjeve ho prijal prezident Volodymyr Zelenskyj a v USA Joe Biden, v Moskve a Pekingu si pre neho hlavy štátov čas nenašli. V Moskve ho prijal patriarcha Kirill.

O rok neskôr (v októbri 2024) sa Zuppimu podarilo stretnúť v Moskve s ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom. Hoci ani počas druhej návštevy Moskvy nedošlo k stretnutiu s prezidentom Putinom, možno hovoriť o významnejšom prijatí ako prvý raz, keď ruský prezident poslal na rozhovor s pápežským vyslancom svojho poradcu Ušakova.

Kardinál Zuppi druhý raz v MoskveVšetci hovoria o návrate ukrajinských detí, ale nikto nespomína počty

Pavol Rábara

Zuppi sa počas oboch ciest do Moskvy stretol s komisárkou pre práva detí Marijou Ľvovovou-Belovovou. Objavili sa informácie, že prvé stretnutie Zuppiho s komisárkou v roku 2023 pomohlo Vatikánu vytvoriť mechanizmus na návrat detí na Ukrajinu. Podľa talianskeho denníka Avvenire viedol dokonca tento Zuppiho kontakt k online summitu medzi Ľvovovou-Belovovou a jej ukrajinským náprotivkom. Podrobnosti tohto summitu sú však nejasné, dodáva americký The Pillar.

Doteraz však nikde nebolo zverejnené, koľko detí sa podarilo dostať späť na Ukrajinu. Portál Vatican News, ktorý je vatikánskym médiom, uvádzal, že vďaka kanálu, ktorý otvorila Svätá stolica, sa „malá skupina detí už spojila so svojimi rodinami“. Ukrajinská vláda hovorí o viac ako devätnástich tisícoch maloletých, ktorí sa ocitli v Rusku.

Podpredsedníčka ukrajinského parlamentu Olena Kondraťuková sa na jeseň minulého roku stretla s kardinálom Zuppim v Ríme, aby s ním prediskutovala jeho misiu na Ukrajine, a povedala, že vďaka jeho úsiliu sa domov vrátilo množstvo detí.

Koľko presne, však neuviedla. Zuppimu poďakovala a pochválila podľa jej slov konkrétne výsledky „humanitárnej diplomacie“ Svätej stolice vrátane prepustenia dvoch kňazov z rehole redemptoristov.

Napriek chýbajúcim počtom ukrajinských detí, o ktorých by sa s istotou vedelo, že sú vďaka úsiliu „dona Mattea“ doma, profil, vek, osobnosť a komplexnosť robí z kardinála Zuppiho jedným z favoritov na budúcu hlavu Katolíckej cirkvi.