Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
17. máj 2022

Kardinál Matteo Zuppi

Nový líder cirkvi v Taliansku má rád chudobných, vraj sa už chystá na konkláve

Kto je 67-ročný arcibiskup Bologne, ktorého v utorok vybrali za nového predsedu Talianskej biskupskej konferencie?

Nový líder cirkvi v Taliansku má rád chudobných, vraj sa už chystá na konkláve

Matteo Zuppi v roku 2016. Foto: Flickr.com/Francesco Pierantoni

Cirkev v Taliansku čaká veľká udalosť – tento týždeň sa bude voliť predseda Talianskej biskupskej konferencie.

Na čelo talianskych biskupov sa po desiatich piatich rokoch postaví nová tvár. V tejto funkcii končí arcibiskup Perugie kardinál Gualtiero Bassetti, ktorý oslávil v apríli 80-ku.

Čo sa týka voľby, ide o zaujímavý proces. Biskupi vyberú troch kandidátov na túto významnú funkciu a mená posunú pápežovi. Ten určí „víťaza“, no môže siahnuť aj mimo predstavenej trojice a vybrať talianskeho biskupa podľa svojho gusta.

Jedným z kandidátov, ktorý by sa mohol objaviť v užšom výbere, je arcibiskup Bologne kardinál Matteo Zuppi. A hovorí sa o ňom nielen ako o možnom predsedovi biskupskej konferencie, ale aj tzv. papabili, teda adeptovi na najvyšší post v cirkvi.

Bez preháňania sa dá povedať, že 67-ročný kardinál Zuppi má všetko, čo taký papabili vo Františkovej ére má mať.

Kardinál ulice aj mediátor

Zuppi sa narodil v roku 1955 v Ríme. Myšlienka na kňazské povolanie sa v ňom zrodila ešte v tínedžerskom veku, keď sa angažoval v Komunite svätého Egídia. Mimochodom, známe laické spoločenstvo, ktoré sa venuje najmä chudobným, založil Zuppiho spolužiak z gymnázia Andrea Riccardi.

Duchovné povolanie v Matteovi Zuppim postupne dorástlo, študoval na Pápežskej lateránskej univerzite a za kňaza bol vysvätený v roku 1981.

Z jeho pastoračného pôsobenia stojí za zmienku rímska farnosť Santa Maria v Trastevere, kde bol medzi rokmi 2000 a 2010 farárom. V tomto období bol aj hlavným cirkevným asistentom Komunity Svätého Egídia, s ktorou je nerozlučne spätý.

Ako ďalej uvádza web bolonskej arcidiecézy, v roku 2012 Zuppiho premiestnili z centra Ríma na predmestie, do štvrti Torre Angela, čo je jedna z najľudnatejších oblastí pápežovej diecézy.

V rovnakom roku ho vysvätili za pomocného biskupa Ríma a už o tri roky nato ho pápež František vymenoval za arcibiskupa Bologne.

V októbri 2019 dostal kardinálsky titul. V biskupskom erbe má heslo Radosť v Pánovi je vaša sila. A presne tak aj Zuppi pôsobí. Usmievavá tvár „kardinála ulice“ – ako ho nazývajú – prilákala aj dokumentaristov, takže vznikol filmový dokument s názvom Evanjelium podľa Matúša Z.

O bolonskom kardinálovi je známe, že žije v kňazskom domove dôchodcov, jazdí po meste na bicykli a dáva najavo solidaritu s chudobnými.

„Miluj Boha a miluj svojho blížneho: to sú dve prikázania, ktoré Ježiš spojil. Nie je možné povedať, že je človek verný Pánovi, a zároveň prejavovať nezáujem o druhých. Prvé nevyhnutne zahŕňa druhé,“ povedal počas pandémie pre denník Corriere della Sera.

„Celibát neznamená žiť bez náklonnosti, znamená milovať ľudí iným spôsobom, čo nie je malá úloha,“ vyjadril sa zase v ďalšom rozhovore.

„Vždy si zachovával skromný a asketický profil, vďaka čomu bol obľúbeným farárom v Trastevere aj na okraji Ríma,“ píše o ňom vatikanista Andrea Gagliarducci.

Kardinál Zuppi však nie je len biskup, čo sa fotí pri polievke pre chudobných. Má skúsenosti aj z diplomacie.

V 90. rokoch bol Zuppi súčasťou vyjednávacieho tímu, ktorý sa podieľal na ukončení krvavej občianskej vojny v Mozambiku. Prostredníkom pápežskej diplomacie pri mediácii v tomto konflikte bola spomínaná Komunita svätého Egídia.

Bolonský arcibiskup sa nebojí ani kontroverzných tém. Otvorene sa vyjadruje k téme vzťahu cirkvi k homosexuálom. Napísal tiež predslov k talianskemu vydaniu knihy amerického jezuitu Jamesa Martina Stavanie mosta. Ako Katolícka cirkev a LGBT komunita môžu nadviazať vzťahy úcty, súcitu a citlivosti.

„Zámerom knihy je pomôcť pastierom dozrieť k postoju porozumenia a schopnosti sprevádzať homosexuálnych bratov a sestry, ale aj naopak, pretože teoreticky existuje pokušenie uzavrieť sa do seba alebo zaujať ideologické postoje,“ napísal Zuppi v predslove, ktorý uverejnil katolícky denník Avvenire.

V inom rozhovore pre Avvenire zase jasne pripomína učenie cirkvi, že treba rozlišovať medzi homosexuálnymi sklonmi a správaním.

Kardinál na prezentácii knihy o konkláve

Na jeseň minulého roku prezentovali na rímskej univerzite LUMSA knihu vatikanistu Francesca Antonia Granu s názvom Čo zostalo z pápežstva (Cosa resta del papato).

Inzercia

Grana v knihe odhaľuje zákulisie príprav budúceho konkláve, ale rieši aj hlbšie otázky, ako napríklad v akom stave sa nachádza pápežstvo ako inštitúcia a podobne.

Na prezentácii knihy bol aj kardinál Matteo Zuppi, čo podľa vatikanistu Gagliarducciho mohlo vyzerať ako predvolebná kampaň.

Akokoľvek, Zuppi na prezentácii obhajoval pápeža Františka v zmysle, že nie je pápežom, ktorý by znižoval význam inštitúcie pápežstva. „Skôr jej dáva nový impulz. A to až do takej miery, že je v ňom všetko, len nie atmosféra rezignácie,“ povedal Zuppi.

Čítajte tiež

Keď prišla reč na krízu v cirkvi, Zuppi sa vyjadril, že „môžeme stráviť celý život hádkami medzi sebou a podnecovať vnútorný konflikt. Podstatné však je, že je to kríza, ktorá vytvára niečo nové“.

Možno práve nepodnecovanie konfiktu bolo dôvodom, prečo sa bolonský arcibiskup nechcel vyjadriť k jednej pálčivej téme. Vatikán odovzdal Taliansku diplomatickú nótu, keďže senát v tom čase diskutoval o antihomofóbnom zákone. Podľa Svätej stolice by schválením tejto legislatívy došlo k porušeniu konkordátu v otázke vzdelávania.

Zuppi však kontroverznú otázku nechcel verejne komentovať, za čím niektorí vidia kalkul smerom do budúcnosti.

Stráca priazeň pápeža? 

Všetci ešte máme v živej pamäti nedávny rozhovor pápeža Františka pre Corriere della Sera, ktorý zarezonoval najmä pre tvrdú kritiku patriarchu Kirilla a ďalšie témy.

Svätý Otec v ňom však povedal aj silné slová dovnútra cirkvi v Taliansku, keď naznačil, koho si želá do funkcie šéfa biskupskej konferencie. „Snažím sa nájsť takého, ktorý chce urobiť peknú zmenu. Dávam prednosť tomu, aby bol kardinálom, aby mal autoritu,“ vyjadril sa František.

Spomedzi doterajších favoritov tým pápež vylúčil arcibiskupa Neapola Domenica Battagliu, ktorý nemá červený klobúk. Vatikanista Gagliarducci to preto vidí na súboj medzi Zuppim a arcibiskupom Sieny kardinálom Augustom Paolom Lojudicem.

Kardináli Zuppi (vľavo) a Lojudice. Foto: Flickr.com/Francesco Pierantoni a wikipedia.org (CC licencia)

Rímsky rodák Lojudice má 57 rokov a kardinálom sa stal v roku 2020, rok po menovaní za arcibiskupa Sieny, čo nie je arcidiecéza, ktorá sa tradične spája s kardinálskym titulom.

Predtým bol pomocným biskupom Ríma (2015 až 2019) a rovnako ako Zuppi bol obľúbený vo farskej pastorácii a je známy aj jeho vzťah k chudobným.

V zákulisí sa podľa Gagliarducciho hovorí, že Lojudice má momentálne navrch voči Zuppimu, ktorý údajne čiastočne stratil pápežove sympatie po tom, ako pristúpil k aplikácii Traditionis custodes.

Zuppi totiž vo svojej arcidiecéze zvolil voľnejšiu interpretáciu pápežovho motu proprio, ktoré obmedzuje pravidlá slávenia predkoncilovej liturgie. Arcibiskup Bologne ponechal pre tzv. tridentské omše len jediné obmedzenie – môžu sa sláviť v kostoloch, ktoré nie sú farské.

Kardinál Zuppi zvolil evidentne stredovejší prístup, lenže v Dome svätej Marty sa šepká, že k ušiam pápeža sa dostali chýry, že Zuppi koná s ohľadom na budúce konkláve.

Sympatie pápeža k Lojudicemu podľa informácií Gagliarducciho zostávajú pevné. Na rozdiel od Zuppiho, ktorý vystupuje v médiách, sienský arcibiskup zostal viac v ústraní a je menej viditeľný, čo pravdepodobne zvýšilo pápežovu úctu k nemu.

Keby sa aj kardinál Zuppi nestal predsedom biskupskej konferencie, jeho profil, vek, osobnosť a možno aj tak trochu taktické správanie ho robí jedným z papabili pre budúcu voľbu hlavy cirkvi.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.