Dlhoočakávaná synoda o synodalite sa ešte ani nezačala a už tu máme prvú veľkú polemiku.

Pätica kardinálov len dva dni pred začiatkom biskupskej synody (4. október) zverejnila päť dubií (pochybností), ktoré ešte v lete adresovali pápežovi Františkovi.

Nemec Walter Brandmüller (94 rokov), Američan Raymond Leo Burke (75), Mexičan Juan Sandoval Íñiguez (90), Guinejčan Robert Sarah (78) a Hongkončan Joseph Zen Ze-kiun (91) prostredníctvom blogu Settimo Cielo, za ktorým stojí vatikanista Sandro Magister, informovali, že listom z 10. júla požiadali Svätého Otca o objasnenie niektorých doktrinálnych a morálnych otázok súvisiacich so synodou o synodalite.

Týkajú sa výkladu Božieho zjavenia, požehnávania zväzkov osôb rovnakého pohlavia, synodality ako konštitutívneho rozmeru cirkvi, kňazského svätenia žien a pokánia ako nutnej podmienky sviatostného rozhrešenia.

„Pápež František nám odpovedal listom z 11. júla 2023. Po preštudovaní listu, ktorý sa neriadil praxou ,odpovede na otázky‘ (responsa ad dubia), sme dubiá preformulovali tak, aby sme dosiahli jasnú odpoveď založenú na nepominuteľnej náuke a disciplíne cirkvi.

Naším listom z 21. augusta 2023 sme rímskemu pápežovi predložili preformulované dubiá, ktorých kópiu predkladáme. Do dnešného dňa sme nedostali žiadnu odpoveď,“ uvádzajú kardináli, z ktorých ani jeden nepatrí medzi 464 účastníkov synody.

Z čoho pramení ich nespokojnosť, keď odpoveď od pápeža dostali hneď na druhý deň? Kardináli totiž očakávali, že František odpovie stručne a jednoznačne, on im však zaslal osemstranový list v španielčine (Vatikán ho zverejnil bezprostredne po mediálnom výstupe kardinálov) s členitými odpoveďami.

Na opakovanú výzvu, aby na preformulované otázky odpovedal jednoducho „áno“ alebo „nie“ – podobne ako to urobila Kongregácia pre náuku viery vo veci požehnávania zväzkov osôb rovnakého pohlavia či Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí vo veci apoštolského listu Traditionis custodes –, už však pápež nereagoval.

Biskup Robert Barron Keď odchádzam na synodu o synodalite

Robert Barron

Snaha o to, aby cirkev bola pre odcudzených čo najprijateľnejšia, je vždy legitímnym pastoračným záujmom. Nemôže sa však riadiť iba pocitmi, ale skutočnými argumentmi.

Táto situácia mnohým pripomenula rok 2016, keď Burke a Brandmüller spolu s medzičasom zosnulými kardinálmi Carlom Caffarrom a Joachimom Meisnerom zaslali Františkovi taktiež päť dubií, ktorými sa dožadovali objasnenia niektorých bodov posynodálnej apoštolskej exhortácie Amoris laetitia, týkali sa najmä prístupu rozvedených a znovu zosobášených osôb k eucharistii.

Keďže im pápež neodpovedal, po niekoľkých mesiacoch mu napísali opäť. Znovu neúspešne.

Aj vtedy listy štvorice kardinálov publikoval vatikanista Magister.   

Áno požehnávaniu homosexuálnych zväzkov?

Z piatich dubií vznesených Burkeom, Brandmüllerom a spol. si najväčšiu mediálnu pozornosť vyslúžila otázka vzťahujúca sa na požehnávanie zväzkov osôb rovnakého pohlavia.

Pápež František v odpovedi (anglický preklad, český preklad) potvrdil, že manželstvo je výlučným, stabilným a nerozlučiteľným zväzkom medzi mužom a ženou, ktorý je prirodzene otvorený plodeniu detí.

„Z tohto dôvodu sa cirkev vyhýba akémukoľvek obradu či svätenine, ktoré by mohli byť v rozpore s týmto presvedčením a naznačovať, že za manželstvo uznávame niečo, čo ním nie je,“ konštatuje pápež.    

Následne však hovorí o pastoračnej láske a rozvážnosti, ktorá musí „správne rozlišovať, či sú tu formy požehnania, o ktoré žiada jedna alebo viac osôb, ktoré nevyjadrujú chybné poňatie manželstva. Keď totiž niekto prosí o požehnanie, vyjadruje tým žiadosť o pomoc od Boha, prosbu o možnosť žiť lepšie, dôveru v Otca, ktorý nám môže pomôcť žiť lepšie“.

Kňaz pred katedrálou v Kolíne nad Rýnom požehnáva lesbický pár. Foto: TASR/AP/Martin Meissner

Rozhodnutia, ktoré môžu byť za určitých okolností súčasťou pastoračnej rozvážnosti, sa podľa pápeža nemusia nutne stať normou.

„To znamená, že nie je vhodné, aby diecéza, biskupská konferencia alebo akákoľvek iná cirkevná štruktúra neustále a oficiálne schvaľovala postupy alebo obrady pre všetky druhy záležitostí, pretože všetko, ,čo je súčasťou praktického rozlišovania vzhľadom na konkrétnu situáciu, nemôže byť pozdvihnuté na úroveň normy‘, pretože by to ,viedlo k neznesiteľnej kazuistike‘ (Amoris laetitia 304),“ konštatuje František.

Aj keď mnohé médiá pápežove slová interpretovali ako súhlas s požehnávaním homosexuálnych zväzkov, pri komplexnejšom pohľade je zjavné, že hovorí len o požehnaní individuálnych osôb za predpokladu, že to žiadnym spôsobom nebude pripomínať požehnanie manželského zväzku.   

Napokon, Kongregácia pre náuku viery len pred dvoma rokmi vydala stanovisko, že cirkev nemôže požehnávať zväzky osôb rovnakého pohlavia. Obsah dokumentu, ktorý podpísal vtedajší prefekt kongregácie Luis F. Ladaria, osobne schválil aj pápež František.

Dubiá poslal aj Duka, pýtal sa na rozvedených

V rovnaký deň, ako Vatikán zverejnil odpovede na dubiá piatich kardinálov, publikoval aj odpovede na otázky emeritného pražského arcibiskupa Dominika Duku.

Ide o desať otázok, ktoré sa týkajú praktickej aplikácie exhortácie Amoris laetitia. Český kardinál ich Dikastériu pre náuku viery adresoval 13. júla v mene Českej biskupskej konferencie.

Odpovede (český preklad) sú datované 25. septembra a v mene pápeža, ktorý je pod nimi podpísaný, ich vypracoval nový prefekt Dikastéria pre náuku viery Víctor Manuel Fernández. Práve ten je považovaný za spoluautora dokumentu Amoris laetitia, ktorý vyvolal v cirkvi polemiku pre poznámku o pristupovaní rozvedených a znovu zosobášených k eucharistii.

Catholic News Agency poznamenáva, že na rozdiel od vyššie spomínaných dubií štvorice kardinálov k Amoris laetitia z roku 2016 sa Vatikán tentokrát rozhodol odpovedať.

„Hoci sú niektoré otázky formulované nedostatočne jasne, a preto môžu obsahovať určité nepresnosti, toto dikastérium má v úmysle na ne odpovedať, aby pomohlo vyriešiť pochybnosti, ktoré vyvolávajú,“ napísal Dukovi prefekt Fernández.

Emeritný pražský arcibiskup sa v prvej otázke pýta, či môže konkrétna diecéza vydať autonómne rozhodnutia v oblasti aplikovania exhortácie.

Kardinál Fernández odpovedá, že je to možné, „ba priam žiaduce, aby ordinár diecézy stanovil určité kritériá, ktoré v súlade s učením cirkvi môžu pomôcť kňazom pri sprevádzaní a rozlišovaní rozvedených osôb v novom zväzku“.

Bývalý český prímas Duka zrejme narážal na prístup plzenského biskupa Tomáša Holuba, ktorý vo februári otvoril priestor na rozlišovanie možnosti prijímania sviatostí manželom, ktorí žijú v novom neregulárnom, čiže nesviatostnom zväzku.

Proces rozlišovania zveril Tomáš Holub misionárom milosrdenstva, pričom na jeho konci biskup rozhodne, či im umožní prijímať sviatosti. Holub všetko spresnil v osobitných smerniciach.

Plzenská diecéza Biskup Holub otvára niektorým rozvedeným v novom zväzku cestu k sviatostiam

Pavol Hudák

Biskup poveril misionárov milosrdenstva, aby ponúkli duchovné sprevádzanie tým, ktorí zažili rozchod a teraz žijú v novom vzťahu.

V ďalších otázkach sa kardinál Duka pýta na implementáciu Amoris laetitia v arcidiecéze Buenos Aires, a to či jej zverejnenie vo vestníku Acta Apostolicae Sedis možno považovať za vyjadrenie magistéria cirkvi. Na to dostáva kladnú odpoveď.

Následne Duka kladie otázku číslo tri o tom, či ide v prípade tohto stanoviska o vyjadrenie magistéria na základe dokumentu Amoris laetitia.

Na tomto mieste mu kardinál Fernández odpovedá rozsiahlejšie, a to že „Amoris laetitia vychádza z magistéria predchádzajúcich pápežov, ktorí už uznávali možnosť, aby rozvedení v nových zväzkoch mali prístup k eucharistii, ak sa zaviažu ,žiť v úplnej kontinencii, teda zdržiavať sa úkonov vlastných manželom‘, ako to navrhol Ján Pavol II., alebo sa ,zaviažu žiť svoj vzťah (...) ako priatelia‘, ako to navrhol Benedikt XVI.“.

Pápež František podľa prefekta Fernándeza trvá na návrhu úplnej zdržanlivosti (continenza) pre rozvedených a znovu zosobášených v novom zväzku, ale pripúšťa, že pri jej praktizovaní môžu nastať ťažkosti, a preto v určitých prípadoch po primeranom rozlišovaní pripúšťa udelenie sviatosti zmierenia aj vtedy, keď človek nie je schopný zdržanlivosti, ktorú požaduje cirkev.

Na ďalšiu otázku Fernández odpovedá slovami, že „Amoris laetitia otvára možnosť pristúpiť k sviatosti zmierenia a eucharistie, ak v konkrétnom prípade existujú obmedzenia, ktoré zmierňujú zodpovednosť a vinu“.

Na druhej strane sa proces sprevádzania rozvedených nemusí podľa dikastéria nevyhnutne skončiť pri sviatostiach, ale môže smerovať k iným formám začlenenia do života cirkvi, napríklad vo väčšej prítomnosti v spoločenstve, v účasti v modlitebných či reflexných skupinách alebo v zapojení sa do rôznych cirkevných služieb.

Kardinál Dominik Duka. Foto: ČaV/Lucie Horniková

Český kardinál sa zaujímal aj o to, kto má o prístupe k sviatostiam tejto skupine ľudí rozhodnúť – hocijaký spovedník, miestny farár, biskupský vikár či penitenciár?

Fernández odkazuje znovu na Amoris laetitia s tým, že „všetci kňazi majú povinnosť sprevádzať tých, ktorých sa to týka, na ceste rozlišovania“.

V závere svojich dubií Duka kladie otázku, či by nebolo vhodné, aby sa celá záležitosť lepšie vysvetlila v texte Dikastéria pre náuku viery.

„Na základe slov Svätého Otca v odpovedi delegátovi regionálnej pastorácie v Buenos Aires, v ktorom uviedol, že neexistujú žiadne iné výklady, sa zdá, že záležitosť je dostatočne vysvetlená v uvedenom dokumente,“ reagoval argentínsky kardinál Fernández.

Podľa prefekta dikastéria „by bolo vhodné, aby sa konferencia biskupov dohodla na určitých minimálnych kritériách, aby bolo možné realizovať návrhy Amoris laetitia, ktoré by pomohli kňazom v procesoch sprevádzania a rozlišovania v súvislosti s možným prístupom k sviatostiam niektorých rozvedených osôb v novom zväzku, bez toho, aby bola dotknutá legitímna autorita, ktorú má každý biskup vo svojej diecéze“.

Išlo o odpoveď na poslednú Dukovu otázku, ktorá smerovala k tomu, ako by biskupi mali postupovať, aby vytvorili vnútornú jednotu, ale zároveň nenarušili riadne magistérium cirkvi.

Čo sú to dubiá

Latinské slovo „dubia“, množné číslo pre „dubium“, znamená „pochybnosti“. Pojem by sa dal preložiť aj ako „otázky na vysvetlenie“.

Ako ďalej objasňuje Catholic News Agency, je to teda žiadosť o vysvetlenie zo strany dikastéria alebo úradu Rímskej kúrie, či dokonca samotného Svätého Otca v oblasti cirkevného učenia, liturgickej záležitosti alebo výkladu kánonického práva.

Preto dubiá najčastejšie smerujú do troch úradov – Dikastéria pre náuku viery, Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatostí a Dikastéria pre legislatívne texty.

Dubiá sa môžu týkať rozličných tém. V minulosti už zazneli otázky aj o tom, či môže byť katedrále udelený titul bazilika minor, či sú mormónske krsty platné alebo či sú ženatí kandidáti na trvalý diakonát povinní spolu so svojimi manželkami po vysvätení praktizovať sexuálnu zdržanlivosť.

Hoci zväčša posielajú dubiá biskupi alebo biskupské konferencie, klásť ich môžu aj laici. Tak to bolo aj v roku 2021, keď sa trojica laikov z nemeckej diecézy Essen obrátila na Dikastérium pre náuku viery s otázkou, či sa cirkev v Nemecku nachádza v stave schizmy v dôsledku tzv. nemeckej synodálnej cesty.

Pápež a kuriálne úrady však nemajú povinnosť odpovedať na všetky zaslané dubiá, pričom tie od biskupských konferencií či od kardinálov ako najbližších pápežových spolupracovníkov majú, pochopiteľne, vyššiu šancu na odozvu.