Ďalšie články zo seriálu Kostoly Slovenska nájdete tu.

Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku je jednou zo 14 pravoslávnych autokefálnych (samostatných) cirkví na svete. Cirkevná autokefalita pravoslávnej cirkvi v Československu bola vyhlásená 8. decembra 1951 v katedrálnom Chráme svätých Cyrila a Metoda v Prahe.

O deň neskôr bol do úradu najvyššieho duchovného novej autokefálnej cirkvi uvedený metropolita pražský a celého Československa Jelevferij (Voroncov), pôvodom z Ruska. Ako bohoslužobný obrad používa táto cirkev byzantský obrad.

Organizačne sa delí na Pravoslávnu cirkev v českých krajinách, ktorá má dve eparchie – Pražskú pravoslávnu eparchiu a Olomoucko-brniansku pravoslávnu eparchiu –, a Pravoslávnu cirkev na Slovensku, ktorá má takisto dve eparchie – Prešovskú pravoslávnu eparchiu (na jej čele od roku 2014 stojí prešovský arcibiskup Rastislav, súčasný metropolita českých krajín a Slovenska, teda najvyšší predstaviteľ autokefálnej pravoslávnej cirkvi) a Michalovsko-košickú pravoslávnu eparchiu so sídlom v Michalovciach (na jej čele stojí michalovsko-košický arcibiskup Juraj).

Podľa posledného sčítania obyvateľov na Slovensku sa k pravoslávnej viere hlási 50 677 (0,9 %) občanov.

Podľa pravoslávnej cirkvi jej korene na našom území siahajú až do obdobia príchodu svätých solúnskych bratov Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Do jej stáročných osudov sa odvtedy výrazne a neraz neblaho premietali spoločensko-politické procesy, ktoré nezriedka presahovali hranice strednej Európy. Podobne ako v prípade ďalších cirkví k obnoveniu náboženskej slobody jej členov a vytvoreniu priestoru na slobodný rozvoj došlo po Novembri 1989.

Prvé porevolučné roky jej činnosti poznamenalo usporiadanie majetkových vzťahov s Gréckokatolíckou cirkvou, ktorú v roku 1950 komunistická moc v Československu zakázala, jej majetky vrátane chrámov zhabala a previedla ich do vlastníctva pravoslávnej cirkvi.

Významný posun v procese majetkovoprávneho vyrovnania, ktorý bol spočiatku sprevádzaný množstvom ťažkostí, nastal v roku 1992, keď vláda Slovenskej republiky prišla s návrhom poskytnúť pravoslávnej cirkvi finančnú náhradu za každý vrátený chrám a farskú budovu. Aj vďaka tomu si pravoslávni veriaci začali budovať nové chrámy a v rokoch 1990 – 2000 ich bolo postavených až 75.

V súčasnosti na území Slovenskej republiky stojí 154 pravoslávnych chrámov. Ďalších sedem chrámov je vo výstavbe, a to v Novej Bani, Nitre, Brezovej pod Bradlom, Piešťanoch, Žiline, Krompachoch a v Beňatine.

Najstaršie pôvodné pravoslávne chrámy na našom území sú z 18. storočia v Komárne (dostavaný v roku 1790) a Trnave (aktuálne sa na bohoslužby nevyužíva). Postavili ich srbské rodiny utekajúce aj so svojimi kňazmi pred Turkami do Uhorska.

Chrám svätého Mikuláša v Bratislave z roku 1661, pôvodne rímskokatolícky kostol, neskôr gréckokatolícky chrám, pravoslávna cirkev získala v roku 2008.

Pravoslávny Chrám uvedenia Presvätej Bohorodičky do chrámu v Komárne. Foto: Zdenko Dzurjanin

Katedrálny chrám Prešovskej pravoslávnej eparchie v Prešove. Foto: Zdenko Dzurjanin

Pravoslávny Chrám svätým apoštolom rovného Rastislava, kniežaťa veľkomoravského, v Bratislave. Foto: Zdenko Dzurjanin

Pravoslávny chrám má spravidla nepárny počet kupol či cibúľ zakončených trojramenným krížom, ktorého spodné rameno býva naklonené. Chrámom s najväčším počtom kupol u nás je Chrám svätého kniežaťa Alexandra Nevského v Prešove, katedrálny chrám Prešovskej pravoslávnej eparchie, s deviatimi kupolami.

V architektúre pravoslávnych chrámov na našom území je pomerne veľká variabilita. Nájdeme pravoslávne chrámy, ktoré nemajú kupolu ani cibuľu (Bratislava, Komárno, Blatné Remety, Zemplínsky Klečenov, Zemplínske Hradište, Vyšný Mirošov, Klenová, Kružlová, Dlhoňa, Belejovce, Ruská Volová, Runina, Nová Sedlica a niektoré z drevených chrámov), i chrámy, ktoré majú jednu či viac kupol (Hostovice, Ulič, Sobrance, Šamudovce, Vagrinec), ďalej chrámy s kupolami i cibuľami (Zbudská Belá) a napokon chrámy, ktoré cibule majú, avšak kupola im chýba (Krajné Čierno, Kašov, Lastomír, Krajná Porúbka a drvivá väčšina ostatných chrámov).

Desať pravoslávnych chrámov je drevených: v Hontianskych Moravciach, Humennom, Snine, Hutke, vo Varadke, v Bodružali, Ruskom Potoku, Krajnom Čierne, Medveďom a v Havaji.

Počet pravoslávnych chrámov v jednotlivých samosprávnych krajoch

• Prešovský: 113
• Košický: 37
• Trnavský: 3
• Banskobystrický: 2
• Bratislavský: 2
• Nitriansky: 2
• Trenčiansky: 1
• Žilinský: 1

Počet pravoslávnych chrámov z pohľadu cirkevného územnosprávneho členenia

• Prešovská pravoslávna eparchia: 129
• Michalovsko-košická pravoslávna eparchia: 32

Pravoslávne katedrálne chrámy

• katedrálny Chrám svätého kniežaťa Alexandra Nevského v Prešove (katedrálny chrám Prešovskej pravoslávnej eparchie),
• katedrálny Chrám apoštolom rovných svätých Cyrila a Metoda v Michalovciach (katedrálny chrám Michalovsko-košickej pravoslávnej eparchie),
• katedrálny Chrám usnutia Presvätej Bohorodičky, svätého Jána Milostivého, alexandrijského patriarchu, a svätej Rozálie z Palerma v Košiciach (katedrálny chrám Michalovsko-košickej pravoslávnej eparchie).

Fotografie všetkých pravoslávnych chrámov s údajmi nájdete na našej stránke www.kostolyslovenska.sk.