Pápež František sa na Veľký piatok nezúčastnil na tradičnej krížovej ceste v Koloseu. Dôvodom bolo mimoriadne chladné počasie v Ríme.
Františka len minulú sobotu prepustili z nemocnice po niekoľkých dňoch liečby bronchitídy. Krížovú cestu v Koloseu napokon sledoval z Domu sv. Marty vo Vatikáne, odkiaľ sa na diaľku pripojil k modlitbám zhromaždených veriacich. Tých do Kolosea v piatok prišlo približne 10-tisíc.
Ako uvádza Vatican News, tohtoročné meditácie krížovej cesty na tému „Hlasy pokoja v čase vojny“ boli svedectvami, ktoré pápežovi poslali muži a ženy z rôznych oblastí sveta, ktorí zažívajú násilie, chudobu a nespravodlivosť.
Textami zamyslení 14 zastavení krížovej cesty boli tento rok svedectvá ľudí z rôznych krajín sveta, kde prebiehajú vojnové konflikty. Boli to okrem iného Irak, Južný Sudán, Konžská demokratická republika, Nigéria, Sýria a Ukrajina.
Najväčšiu pozornosť pritiahlo práve desiate zastavenie, ktorého autormi boli mladý Ukrajinec a Rus.
Ukrajinský chlapec: Minulý rok otec s mamou zobrali mňa i mladšieho brata, aby nás priviezli do Talianska, kde naša babička pracuje už viac ako 20 rokov. Z Mariupola sme odišli v noci. Na hraniciach vojaci zadržali môjho otca a povedali mu, že musí zostať na Ukrajine bojovať. Pokračovali sme autobusom ešte dva dni.
Keď sme prišli do Talianska, bol som smutný. Cítil som sa zbavený všetkého: úplne nahý. Nevedel som jazyk a nemal som žiadnych priateľov. Stará mama sa veľmi snažila, aby som sa cítil šťastný, no ja som stále opakoval, že chcem ísť domov.
Nakoniec sa moja rodina rozhodla vrátiť na Ukrajinu. Tu je situácia naďalej ťažká, na všetkých stranách je vojna, mesto je zničené. Ale v srdci mám stále tú istotu, o ktorej mi hovorila babička, keď som plakal: „Uvidíš, že všetko prejde. A s pomocou dobrého Pána sa vráti pokoj.“
Ruský chlapec: Ja zas som ruský chlapec... keď to hovorím, mám takmer pocit viny, ale zároveň nechápem prečo a cítim sa dvakrát tak zle. Zbavený šťastia a snov o budúcnosti. Už dva roky vidím babičku a mamu plakať.
List nám oznámil, že môj starší brat zomrel, stále si ho pamätám v deň jeho osemnástych narodenín, usmiateho a rozžiareného ako slnko, a to všetko len pár týždňov predtým, ako sme odišli na dlhú cestu. Všetci nám hovorili, že musíme byť hrdí, ale doma bolo len veľa utrpenia a smútku. To isté sa stalo otcovi a starému otcovi, aj oni odišli a my už nič nevieme.
Niektorí moji spolužiaci, takí vystrašení, mi šepkali do ucha, že je vojna. Doma som napísal modlitbu: Pane Ježišu, prosím ťa, daj, nech je na celom svete mier a nech sme všetci bratia.
Celé znenie meditácií si môžete prečítať TU.
Zopakovala sa tak situácia spred roka, keď kríž medzi dvoma zastaveniami krížovej cesty vo Vatikáne niesli spolu ukrajinská a ruská žena, čo sa nestretlo len s pozitívnymi ohlasmi.
Rovnako to bolo aj tento rok, keď sa na sociálnej sieti Twitter voči spoločnej účasti ohradil ukrajinský veľvyslanec pri Svätej stolici.
„Z mediálnych zdrojov je známe, že na desiatom zastavení krížovej cesty budú chlapci z Ukrajiny a Ruska symbolizovať tragédiu vojny. Ruský chlapec bude hovoriť o svojom zabitom bratovi a zmiznutom otcovi a starom otcovi. Ale zabudne spomenúť, že jeho príbuzní prišli na Ukrajinu, aby nielen zabili otca ukrajinského chlapca, ale celú jeho rodinu, a nie naopak,“ napísal ukrajinský veľvyslanec Andrij Juraš.

Pápež František pri obrade poklony svätému krížu na veľkopiatkových obradoch. Foto: TASR/AP
Ešte pred krížovou cestou v Koloseu pápež František predsedal obradom Veľkého piatku, ktoré sa konali o 17. hodine vo Vatikánskej bazilike. V homílii sa tradične prihovoril pápežský kazateľ kardinál Raniero Cantalamessa.
Zamyslel sa nad nihilizmom, ktorý vychádza z iného opisu smrti Boha. Je to skutočná čierna diera duchovného života:
„Boh? My sme ho zabili – vy a ja!“ kričí „šialenec“. Táto strašná vec sa v skutočnosti už raz v dejinách ľudstva odohrala, ale v úplne inom zmysle. Je to totiž pravda, bratia a sestry: boli sme to my – vy a ja –, kto zabil Ježiša Nazaretského! On zomrel za naše hriechy a za hriechy celého sveta (1 Jn 2, 2)! Jeho zmŕtvychvstanie nás však uisťuje, že táto cesta nevedie k porážke, ale vďaka nášmu pokániu vedie k tej „apoteóze života“, ktorú márne hľadáme inde.
Celú homíliu v slovenskom preklade nájdete TU.