Slová pápeža na klimatickej konferencii Ničenie životného prostredia je urážkou Boha. Františkov odkaz prečítal Parolin

František v sobotu účastníkov klimatickej konferencie COP28 v Dubaji žiadal, aby dosiahli pokrok pri riešení klimatickej krízy s cieľom zastaviť globálne otepľovanie. Jeho príhovor sprostredkoval vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin.

„Som s vami, pretože teraz je budúcnosť závislá od prítomnosti viac než kedykoľvek predtým,“ uviedol pápež v príhovore, ktorý prečítal kardinál Parolin.

Túžba vyrábať a vlastniť podľa pápeža pretvára životné prostredie na predmet nespútaného vykorisťovania. Takisto uviedol, že ničenie prostredia je priestupkom voči Bohu a tento hriech vo vysokej miere ohrozuje všetky ľudské bytosti – najmä tie najviac zraniteľné, píše Vatican News.

František poukázal na priepastnú medzeru medzi niekoľkými bohatými a množstvom chudobných a žiadal odpustenie dlhov pre chudobné krajiny, ktoré sú za skleníkové plyny zodpovedné v menšej miere než pokročilé krajiny – trpia však viac.

Ľudstvo podľa jeho slov stráca mnoho síl vo vojnách, ako napríklad v konflikte medzi Izraelom a Palestínčanmi, na Ukrajine i v ďalších častiach sveta. Svet potrebuje zmenu, ktorá však nie je len čiastočnou zmenou kurzu, ale novou formou a spôsobom spolupráce.

„Kiež by táto COP28 bola rozhodujúcim okamihom potvrdzujúcim jasnú a hmatateľnú politickú vôľu, ktorá môže viesť k rozhodnému zrýchleniu procesu ekologickej zmeny,“ uviedol pápež. Na to je podľa jeho slov potrebné pokročiť v oblasti energetickej účinnosti, obnoviteľnej energie, eliminácii fosílnych palív a zmene márnotratného životného štýlu.

Pápež sa mal pôvodne začiatkom decembra na COP28 zúčastniť osobne. Cestu však minulý týždeň zrušil pre zdravotné problémy. Vatikánsku delegáciu na summite vedie štátny sekretár Pietro Parolin.

Slovensko žiada strojnásobiť využitie jadra

Viac než 20 krajín v sobotu na klimatickej konferencii v Dubaji podporilo trojnásobné navýšenie svetovej kapacity jadrovej energie do roku 2050 – v porovnaní s úrovňou z roku 2020. Príslušnú deklaráciu podpísalo aj Slovensko.

Jadrová energia má podľa tejto deklarácie dôležitú úlohu v úsilí dosiahnuť do roku 2050 tzv. uhlíkovú neutralitu. To znamená dosiahnutie nulových emisií oxidu uhličitého (CO2) alebo ich vyváženie opatreniami, ktoré ich účinok vyrovnajú.

Osobitný vyslanec americkej vlády pre klimatické otázky John Kerry uviedol, že jadrová energia je ďalekosiahla alternatíva ku všetkým iným zdrojom energie.

Veda, skutočnosti a dôkazy podľa jeho slov potvrdzujú, že dosiahnutie nulových emisií CO2 do roku 2050 nie je možné bez určitého podielu jadrovej energie. „Toto sú len vedecké skutočnosti. Nie je v tom zahrnutá žiadna politika, nie je v tom zahrnutá žiadna ideológia,“ povedal.

Využívanie jadrovej energie ako čistejšej alternatívy k fosílnym palivám je sporné a environmentálni aktivisti vyjadrujú znepokojenie v spojitosti s bezpečnosťou i likvidáciou jadrového odpadu, píše AFP.

Cieľom deklarácie je navýšiť kapacitu jadrovej energie do roku 2050 trojnásobne v porovnaní s rokom 2020. Podpísali ju Británia, Bulharsko, Česká republika, Fínsko, Francúzsko, Ghana, Holandsko, Japonsko, Južná Kórea, Kanada, Maďarsko, Maroko, Moldavsko, Mongolsko, Poľsko, Rumunsko, SR, Slovinsko, Švédsko, Ukrajina, Spojené arabské emiráty (SAE) a USA.