Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
06. august 2020

Báč

Na mieste, kde Kočnerov golf susedí so zázračným obrazom Panny Márie

Len kúsok od golfového ihriska, pre ktoré polícia stíha Kočnera, sa nachádza miesto, kde obraz Panny Márie podľa dobových svedectiev z 18. storočia ronil krvavé slzy. 

Na mieste, kde Kočnerov golf susedí so zázračným obrazom Panny Márie
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Len kúsok od golfového ihriska, pre ktoré polícia stíha Kočnera, sa nachádza miesto, kde obraz Panny Márie podľa dobových svedectiev z 18. storočia ronil krvavé slzy. 

Levoču a Šaštín poznajú všetci. Marianku najmä ľudia z Bratislavy či západu krajiny. Ale počuli ste o Báči?

Ľudia žijúci v hlavnom meste naň môžu za istých okolností naraziť aj náhodou. Stačí sa vybrať bicyklom na hrádzu popri Dunaji, cez les okolo Slovnaftu, potom popri šamorínskych dostihoch a ak si netrúfate až do Gabčíkova, ideálne je dať si prestávku a zísť z hrádze hneď za Šamorínom. Keď zbadáte rozsiahle golfové ihrisko, príde prvá kontrolka – o tom sme už niekde počuli. 

Od golfu k Márii

Kočnerov golfový rezort v Báči je z médií známy. Naposledy o ňom písal v júni ekonomický web Index v súvislosti s indíciami, podľa ktorých sa Kočnerove dcéry pokúšajú areál predať alebo prenajať. Kočnera totiž stíhajú okrem iných káuz aj za transakcie z rokov 2011 a 2012. Podľa polície išlo o podvod, ktorým získal golfový areál od ľudí, ktorí ho vybudovali. 

Golfové ihrisko doslova obkolesuje zo západnej strany malú dedinku Báč. Ak prídete na bicykli od Dunaja, cesta vás nasmeruje na križovatku, kde sa nachádzajú tri objekty. Jednak je to hlavný vstup do golfového areálu, kde stojí kaštieľ, ktorý je zároveň hotelom a reštauráciou. Oproti cez cestu sa nachádza charitný dom sestier františkánok, ktoré sa tam starajú o spolusestry na dôchodku. A hneď vedľa veľká drevená brána víta pútnikov.

Pretože Báč je malá obec na pohraničí, o ktorú sa málokto zaujíma, stal sa z miestneho kláštora v 50. rokoch internačný tábor, kde režim zatvoril mnohých rehoľníkov. Medzi nimi boli aj blahoslavení biskupi Pavol Gojdič, Vasiľ Hopko a blahoslavený rehoľník Metod Dominik Trčka. Od 70. rokov 20. storočia v Báči pôsobili len diecézni kňazi, františkáni sa do kláštora už nikdy nevrátili.

Na plagáte pri vstupe nájdeme pieseň grófky Pongrác, ktorá vlastnila kaštieľ v susednej obci Rohovce. Pieseň zložila po druhej svetovej vojne a má cirkevné schválenie, dodnes sa v kostole spieva. Ide o modlitbu k „milostivej Pani, ktorej oči plakali“.  

Na prvý pohľad sa nezdá, že by sme boli na pútnickom mieste. Malý parčík pred kostolom a bývalým kláštorom františkánov nepôsobí ako priestranstvo, ktoré by poňalo veľké zástupy.

Kedysi bola však súčasťou kláštora ovocná záhrada a veľká lúka s jazerom. „Keď sem v 18. a 19. storočí prichádzali pútnici rôznych národností, prespávali na tejto lúke a zmestili sa sem aj koče, vozy a kone. Na húfy ľudí si ešte mnohí starí ľudia pamätajú,“ začína rozprávanie miestny farár Ladislav Schranko. 

Dnešný Báč boli v minulosti dve samostatné obce – na severovýchod bol Báč a bližšie k Dunaju Svätý Juraj na Žitnom ostrove. Pôvodný kostolík svätého Juraja však chátral, a tak v roku 1675 postavili nový kostol zasvätený svätému Antonovi, takže z obce sa stal Svätý Anton a po nejakom čase splynul s Báčom. 

Ostrihomské arcibiskupstvo zároveň vybudovalo vedľa kostola kláštor, do ktorého pozvalo františkánov, aby rekatolizovali obyvateľstvo. „V tom čase bolo mnoho kostolov bez kňaza, takže františkáni odtiaľto chodili vykonávať dušpastiersku činnosť široko-ďaleko. Františkánom sa vcelku darilo ľud obracať, ale najviac konverzií spôsobil zázrak v miestnom kostole,“ rozpráva farár Schranko. A práve zázrak spôsobil, že z malého Svätého Antona, dnes Báča, sa stalo vyhľadávané pútnické miesto. 

Krvavé slzy

Všetko sa začalo príbehom Martina Liszkayho zo susednej obce Dobrohošť, ktorá dnes pre nové koryto rieky leží za Dunajom. Tento dedinčan chodil do nového kostola vo Svätom Antone veľmi rád. Raz ale padol pod voz a ochrnul. Zaumienil si, že sa bude modliť k Panne Márii a ak sa uzdraví, dá jej vyhotoviť obraz. Stalo sa, a tak z Bratislavy od istého majstra doniesol nový obraz Panny Márie s malým Ježišom. Františkáni aj miestni veriaci si ho čoskoro obľúbili a začali uctievať. Toto sa udialo v roku 1703.

O dvanásť rokov neskôr, 19. júna 1715, sa po štvrtej hodine ráno prišiel do kostola pomodliť františkán Kliment Jancsikovics. „Počas modlitieb sa pozrel na obraz Panny Márie a videl, že jej z očí tečú slzy, najskôr normálne a potom krvavé. Postupne prichádzali ďalší bratia, videli ich aj oni, rovnako aj veriaci, ktorí prišli na rannú omšu,“ opisuje udalosť súčasný správca farnosti.

Chýr sa rozniesol rýchlosťou blesku a ešte v ten deň do kostola prišli ľudia z okolia, dotýkali sa obrazu a do vreckoviek zachytávali slzy. „Miestny predstavený preto nariadil, aby obraz večer presunuli do sakristie a dali ho strážiť. Lenže na druhý deň, medzi treťou a štvrtou hodinou ráno, začal slziť opäť a ešte intenzívnejšie, čo si všimla stráž,“ pokračuje farár Schranko. Františkáni sa podľa jeho slov zľakli, že Bohorodička sa snáď pýta na pôvodné miesto, a tak obraz vrátili späť a umiestnili ho trochu vyššie, aby sa ho ľudia nemohli dotýkať a poškodiť ho.

Na tretí deň však začal obraz slziť opäť a ešte silnejšie. Dali pod neho patény, liturgické tanieriky, do ktorých zachytávali krvavé slzy. Tie potom utreli do purifikatória, látky, ktorým sa na konci omše čistí kalich.

Purifikatórium, do ktorého sa slzy vpili, sa v Báči dodnes uctieva vo vzácnom relikviári. 

Uctievaný obraz. Bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko z poverenia arcibiskupa Stanislava Zvolenského v roku 2013 nový obraz požehnal a korunoval. Obrad korunovácie sa vykonáva nad obrazmi, ktorým sa pripisuje nadprirodzená moc. Koruny na hlavách Bohorodičky a jej Syna svedčia, že obraz je nadmieru uctievaný. Podobne je korunovaná aj šaštínska pieta. 

Inzercia

Relikviár s látkou, do ktorej sa zachytili krvavé slzy. Pútnici sa ho môžu dotýkať.

Po stranách presbytéria visia dve vitrínky so striebornými predmetmi. Zobrazujú časti tela, ktoré sa pútnikom po modlitbe pred zázračným obrazom uzdravili, napríklad nohy, ale aj dve spojené srdcia, na znak uzdraveného vzťahu. Pod kostolom sú dve krypty, jedna je Apponyiovcov a druhá františkánska.

Prečo plakala?

Ostrihomský arcibiskup Kristián August zriadil komisiu na vypočúvanie svedkov, ktorí videli slzenia na vlastné oči. Predstúpilo desať duchovných a 30 laikov. „Dokopy 40 ľudí prisahalo na Bibliu, že to videli. O rok neskôr cirkev povolila uctievanie obrazu a sĺz,“ vysvetľuje farár Schranko.

V kostole je dnes vystavená kópia zázračného obrazu. Ten pôvodný, žiaľ, ukradli v roku 1995. Krádež nahlásili, dodnes nie je vyšetrená. Z pôvodného obrazu zostal len rám. Na rozdiel od originálu, ktorý bol na plátne, je súčasný obraz namaľovaný na lipovom dreve, takže ide skôr o ikonu.

Pri pohľade na obraz človeku napadá otázka, prečo vlastne slzil? „Mnohé slzenia obrazov sa dávajú do súvislosti s epidémiami, náboženskými vojnami, keď kresťania bojujú medzi sebou,“ vysvetľuje Schranko. Pripomína, že so slzením sa spája množstvo konverzií z protestantizmu. Obrátencov na katolícku vieru zapísali vtedajší františkáni stotridsať, pričom išlo o mužov, no v tom čase obrátenie muža znamenalo obrátenie celej rodiny.

Jedným z teologických zdôvodnení takýchto úkazov je podľa Ladislava Schranka fakt, že Mária chce spolucítiť s ľudom v jeho utrpení. „V mnohých prípadoch išlo o obdobie tureckej nadvlády, bojov a spomínaných epidémií,“ pripomína.

Pútnici vtedy a dnes

Už dvadsať rokov po zázračnom slzení chodilo do Báču 20-tisíc pútnikov, neskôr aj viac. Zázemie im vytvárali miestni františkáni, ktorí však museli po reformách cisára Jozefa II. odísť. V druhej polovici 20. storočia sem prišla rehoľa anglických panien a v kláštore si zriadili výrobňu hostií, z ktorej zásobovali celé Slovensko. V roku 2005 si však postavili nový kláštor v Prešove a odvtedy je ten báčsky prázdny.

Dnes sa v Báči koná niekoľko väčších pútí v roku, vždy na mariánske sviatky pre možnosť úplných odpustkov. Hlavná púť sa koná na Narodenie Panny Márie a potom na výročie slzenia, teda 19. júna. Podľa farára Schranka príde na každú z hlavných pútí okolo 500 ľudí. Sväté omše aj púte sú predovšetkým v maďarčine. Raz do roka, v máji, sa koná slovenská slávnosť. 

Oproti minulosti ide, samozrejme, o nízke počty. Miestny farár za tým vidí vývoj v národnostnej otázke. Kým kedysi prúdili do Báču maďarskí, slovenskí a nemeckí pútnici bez rozdielu, s plynutím času sa začali pútnické miesta kategorizovať. Báč si tak osvojili veriaci maďarskej národnosti, kým Šaštín a Marianka láka najmä Slovákov. 

Farár Schranko by si želal, aby sa to zmenilo. „Ešte pred 150 rokmi to bolo inak, bežne chodili Slováci sem a Maďari do Šaštína,“ vraví s tým, že sa snaží malé miesto pri Dunaji spropagovať, ako najlepšie vie. Naposledy ho povzbudili nitrianski bohoslovci, ktorí prišli do Báču na bicykloch aj s biskupom Judákom.

A možno práve cyklistika a blízkosť hlavného mesta bude tou cestou, ktorá môže do nenápadnej dedinky na slovensko-maďarskom pohraničí priviesť nových pútnikov. Lebo golf nikdy nebude záležitosť ľudovej zbožnosti. Nech ho vlastní ktokoľvek.

ThLic. Ladislav Schranko, PhD. Miestny farár pochádza z okolia Nitry a do Báču chodil od detstva. Okrem starostlivosti o farnosť organizuje púte, študuje filozofiu náboženstva v Budapešti a na základe ostrihomských archívov pripravuje knihu o Báči a slziacom obraze. 

Na sever od kostola je malá kalvária, ktorá vznikla pri príležitosti 150. výročia vzniku pútnického miesta. Pod ňou sa pravdepodobne nachádzajú pozostatky Kostola sv. Juraja z trinásteho storočia. 

Na golfový areál a kostol v pozadí je výhľad aj z hlavnej cesty na trase Bratislava – Dunajská Streda. 

Foto – Juraj Valach

Odporúčame

)