Protesty na Kube Koniec komunistickej vlády požaduje aj Kresťanské hnutie za oslobodenie

Po mesiacoch nedostatku jedla, liekov a potravín a po kolapse nemocníc v dôsledku pandémie vyšli do ulíc tisíce Kubáncov, ktorí v uliciach skandovali heslá ako „Preč s diktatúrou“, „Vlasť a život“, „My chceme vakcíny“ či „Nebojíme sa“. 

Na „ostrove slobody“ ide o najväčšie protesty za ostatných 60 rokov komunistickej vlády.

Kubánske Kresťanské hnutie za oslobodenie (MCL) v nedeľu vyzvalo Kubáncov, aby pokračovali v tlaku na komunistické úrady a požadovali slobodné voľby.

Ako píše agentúra CNA, demonštranti v niektorých regiónoch Kuby pochodovali s obrazom Panny Márie, známej ako Vírgen de la Caridad (Panna lásky), ktorá je patrónkou tejto karibskej krajiny.

Eduardo Cardet Concepción, národný koordinátor MCL, uviedol, že tisíce Kubáncov je v uliciach, aby pokojne žiadali slobodu a koniec represií a biedy. „Robia to, aby sa tyrania skončila,“ uviedol.

Kresťanské hnutie za oslobodenie vyhlásilo, že je súčasťou ľudu unaveného útlakom a nespravodlivosťou a stotožňuje sa s jeho túžbami. „Podporujeme našich bratov a sestry z MCL a všetkých Kubáncov, ktorí pokojne demonštrujú a využívajú na to legitímne právo,“ vyhlásil Eduardo Cardet Concepción.

MCL tiež požaduje prepustenie politických väzňov, zrušenie represívnych zákonov proti slobode, uznanie ekonomických práv, práva na slobodné podnikanie, ako aj uznanie volebného práva pre všetkých Kubáncov na ostrove aj v zahraničí, aby mali právo voliť a byť volení. Vyhlásenie sa končí požiadavkou usporiadať voľby so všetkými spomenutými zárukami.

Kresťanské hnutie za oslobodenie založil v roku 1988 katolícky disident Oswaldo Payá Sardiñas s cieľom dosiahnuť na Kube demokratickú reformu inšpirovanú sociálnou náukou cirkvi. Oswaldo Payá využil dieru v ústave a usporiadal petíciu za zavedenie demokracie. V dôsledku toho bolo hnutie prenasledované a 42 lídrov skočilo počas vlny represií v roku 2003 za mrežami.

Oswaldo Payá spolu s ďalším vodcom hnutia Haroldom Ceperoom zomreli 22. júla 2012 pri autonehode za podozrivých okolností. Nedeľná vlna protestov sa začala v západnom meste San Antonio de los Baños a okamžite sa rozšírila cez ostrov do Havany a východného mesta Santiago de Cuba.

Protestujúci Kubánci v uliciach Havany. Foto – TASR/AP

Kuba okrem závažného nedostatku liekov a potravín čelí aj zlej situácii v zdravotníctve. Podľa oficiálnych údajov má 11-miliónová ostrovná krajina 218-tisíc prípadov ochorenia covid-19 a viac ako 1 400 obetí. Mnohí však tvrdia, že tieto čísla neodrážajú skutočnosť a situácia je oveľa horšia.

Vláda pripustila, že v júli došlo k vážnemu zhoršeniu situácie a denne pribúda viac ako šesťtisíc chorých. Kuba proti ochoreniu vyvinula aj vlastnú vakcínu, ktorá sa podáva v troch dávkach. Jej účinnosť zatiaľ nebola podrobená nezávislému hodnoteniu. Navyše, zaočkovanosť v krajine je pod 10 %, čo sa pripisuje nedôvere obyvateľov voči vakcíne aj neschopnosti vlády zintenzívniť výrobu a distribúciu vakcín.

Kubánsky prezident Miguel Díaz Cane obvinil z nepokojov vládu USA a vyzval všetkých členov komunistickej strany, aby tiež vyšli do ulíc a vydali sa na miesta, kde sa vyskytujú tieto provokácie. Takýto spôsob potlačenia protestov však vyvoláva strach z násilných nepokojov.