Pomoc Ukrajine Oblečenie teraz nenoste, dôležité bude nevyčerpať sa, odkazujú charity

Ľudia nech zatiaľ nenosia oblečenie, hovoria cirkevné organizácie pomáhajúce utečencom. Pomoc bude potrebná niekoľko mesiacov, ak nie rokov, a sily si treba rozložiť.

Od začiatku vojny pomáha na hraniciach s Ukrajinou vo Vyšnom Nemeckom a v Ubli aj Košická arcidiecézna charita, organizuje tiež humanitárne zbierky.

Podľa hovorkyne Sylvie Hrabčákovej je dôležité, aby ľudia sledovali konkrétne výzvy. „Vhodné je, aby sa o zbierke vopred poradili a následne dohodli spôsob doručenia. Snažíme sa pravidelne aktualizovať zoznam potrebných potravín a hmotných darov, ktoré môže verejnosť prinášať na zberné miesta,“ apeluje Hrabčáková.

Tieto slová potvrdzuje aj evanjelická farárka v Pozdišovciach Denisa Vargová, ktorá koordinuje pomoc v rámci Evanjelickej diakonie. Podľa nej niektorí ľudia aj v dobrej vôli privezú kamión humanitárnej pomoci, ale ďalšie kroky nedomyslia. „Vyložiť plný kamión vecí, to nie je také jednoduché. Potrebujeme na to skladové priestory aj ľudí,“ hovorí evanjelická farárka.

Hovorkyňa košickej charity dopĺňa, že ani neodporúčajú ľuďom, aby s pomocou cestovali na hranice. Ak chcú na priechodoch pomôcť, tak skôr ako dobrovoľníci, ku ktorým sa môžu stále hlásiť.

Nenoste oblečenie

Oslovené charitatívne organizácie hovoria, že majú momentálne prebytok oblečenia. Ľudia utekajúci z Ukrajiny momentálne oblečenie nepotrebujú, len sporadicky si niekto niečo vyberie.

Riaditeľ organizácie Depaul Slovensko Jozef Kákoš hovorí, že keď mali v Bratislave v Starej tržnici v spolupráci s organizáciou Vagus zbierku pre Ukrajinu, tak sa stalo, že ľudia aj z dobrej vôle priniesli niečo navyše oproti tomu, čo bolo vyhlásené, že zbierajú.

Evanjelická Farárka Denisa Vargová pre Svet kresťanstva objasňuje, že pre ľudí, ktorí k nám prišli, momentálne potrebujú dezinfekčné prostriedky, deky, trvanlivé potraviny, napríklad rôzne keksy, džúsy, a využiť vedia aj veci pre deti ako plienky, kočíky a podobne.

Deti potešia aj nejaké hračky či maľovanky a podobné zábavky na voľný čas. Pomoc momentálne potrebujú tiež ubytovacie zariadenia, ktoré utečencov prijali.

Organizácie momentálne zabezpečujú jednak pomoc pre Ukrajincov, ktorí prídu na naše územie, a aj humanitárnu pomoc na druhej strane hranice.

Potreby na Zakarpatskej Ukrajine, kde prijali množstvo utečencov z východu krajiny, momentálne zisťuje Anton Frič zo Spišskej katolíckej charity. Tiež zdôrazňuje, aby ľudia nenosili žiadne oblečenie. „Žiadne oblečenie, to je teraz základ. Sem-tam sa niekto objaví, že niečo potrebuje, ale oblečenia máme habadej,“ apeluje na ľudí, ktorí chcú pomáhať.

„Najväčší dopyt je po matracoch, obliečkach na periny, potrebujeme paplóny a vankúše. Ale nie staré páperové periny, ale také normálne, skladné, ktoré sa dajú ľahko odviezť,“ prosí ľudí Frič.

Na Ukrajine je podľa neho veľký dopyt aj po trvanlivých potravinách. Zdôrazňuje, že potrebujú také, ktoré vydržia niekoľko týždňov, keďže nejaký čas prejde, kým sa pomoc dopraví k ľuďom. Vhodné sú aj mäsové konzervy, ryža, cukor, hladká múka, keďže na Ukrajine inú veľmi nepoznajú. „Ľudia chcú jesť aj niečo iné ako cestoviny s kečupom,“ hovorí.

Náš sused potrebuje aj akýkoľvek zdravotnícky materiál: obväzy, sterilné gázy, náplasti, leukoplasty, dezinfekčné roztoky.

„Bežný zdravotnícky materiál je na Ukrajine úplne nedostatkový tovar, všetko sa sťahuje na front. V nemocnici v Užhorode potrebujú plienky pre dospelých, keby bol dodávateľ, ktorý vie pomôcť, tiež potrebujeme ihly, striekačky a infúzne súpravy. Tu nič nie je, lebo všetko je na fronte,“ hovorí Frič.

Ľudia potrebujú aj malé balenia pracích práškov, aby si mohli vyprať oblečenie niekde v rukách, tiež sú potrebné šampóny, sprchové gély, zubné kefky, pasty, cumlíky a ďalšie hygienické potreby.

„Čaj je tiež nedostupný tovar, potrebná je aj detská krupica, olej, fazuľa, instantné polievky a kaše,“ vymenúva Frič dlhý zoznam potravín, ktoré chýbajú len pár kilometrov od slovenskej hranice.

Anton Frič tiež pripravuje projekt, v ktorom chce prepojiť farnosti na Zakarpatí s farnosťami na Slovensku, aby pomoc bola adresnejšia. Slovenské farnosti by potom podporovali konkrétne ukrajinské, kde by mohli vysielať aj dobrovoľníkov.

Pomôžu aj peniaze, sily si treba rozložiť

Charitatívnym organizáciám pomôžu aj finančné prostriedky. Jozef Kákoš z organizácie Depaul Slovensko, ktorá poslala humanitárnu pomoc priamo do Kyjeva, hovorí, že je jednoduchšie, keď ľudia venujú peniaze.

„Keď zbierame veci, tie musia ľudia nakúpiť, potom priniesť, my to musíme prevziať, pretriediť a potom to začať samostatne baliť na palety. Navyše, ak ide humanitárna pomoc na Ukrajinu, organizácie musia dať na colnici presné zoznamy toho, čo vezú,“ opisuje.

Kákoš však rozumie aj ľuďom, ktorí peniaze nechcú dávať a radšej pomôžu konkrétnymi vecami. „Myslím, že situácia bude ešte náročnejšia a budeme mať príležitosť pomôcť aj niekomu v našom okolí a bude priestor prispieť aj do miestnych komunitných zbierok,“ dodáva.

Finančnú pomoc privíta aj evanjelická farárka v Pozdišovciach, kde tiež zhromažďujú pomoc pre Ukrajinu. Daniela Vargová hovorí, že niekedy potrebujú niečo operatívne nakúpiť, čo ľudia hneď potrebujú a nie je to k dispozícii. To však neznamená, že materiálna pomoc nie je potrebná.

Oslovené organizácie sa zhodujú, že potreba pomáhať tu bude veľmi dlho.

„Keby sa aj v tejto chvíli vojna skončila, Ukrajina bude potrebovať pomoc najmenej desať rokov. A vojna sa hneď neskončí, takže situácia bude ešte zlá,“ zamýšľa sa Anton Frič.

Hovorí, že aj keď sa ľudia prihlásia do nejakých zoznamov, že chcú pomáhať či niekoho ubytovať, nech nezúfajú, že ich hneď niekto nekontaktoval, a nech sa nepridávajú do ďalších. „My sa im ozveme, pomoc bude potrebná aj o mesiac, aj o dva, aj o pol roka. Treba si sily rozložiť,“ hovorí.

Jozef Kákoš si je istý, že po čase príde na ľudí únava a vlna solidarity bude upadať. Dôležité je, aby sa ľudia, ktorým pomáhame, so solidaritou stretli aj o pol roka či o rok.

„S veľkou vlnou utečencov narazíme aj na svoje limity a nie všetko pôjde a bude to náročnejšie. Treba byť pripravení si s tým poradiť,“ upozorňuje dlhoročný charitatívny pracovník.

Dobrovoľníkov postupne oslovuje aj Košická arcidiecézna charita, aby sa hneď všetci nevyčerpali a aby bola služba zabezpečená kontinuálne.

„Mnohí dobrovoľníci, ktorí boli v plnej miere nasadení počas prvých dní, začínajú pociťovať vyčerpanie. Preto je správne aj zvážiť svoje osobné limity,“ dodáva Silvia Hrabčáková z košickej charity.

Na záver apeluje, aby ľudia v momentálnej situácii obozretne zdieľali informácie a zorientovali sa v problematike. „Veľa informácií o pomoci alebo jej formách je dostupných, a preto je vhodné vyberať si informácie z overených a dôveryhodných zdrojov,“ uzatvára Hrabčáková.