Otvorený list | Predstaviteľ ruských evanjelikálov sa ospravedlnil obetiam vojny na Ukrajine

Pokiaľ ide o Rusko a postoje jeho náboženských predstaviteľov k vojne na Ukrajine, najväčšiu pozornosť pútajú, prirodzene, hlasy zaznievajúce z prostredia ruskej pravoslávnej cirkvi. Je totiž najväčšia v krajine.

Na jednej strane je moskovský patriarcha Kirill medzinárodne kritizovaný, lebo sa rozhodne nepostavil proti agresii svojej vlasti voči susednému štátu. Na druhej strane 176 iných pravoslávnych duchovných zverejnilo 1. marca otvorený list, v ktorom vyzdvihli právo Ukrajincov vybrať si vlastnú cestu bez donútenia ozbrojenou mocou a skritizovali prebiehajúci vojenský konflikt.

No popri pravoslávnej cirkvi v 140-miliónovom Rusku pôsobia aj iné kresťanské cirkvi. Baptistický pastor z Moskvy Vitalij Vlasenko odhaduje, že asi 1 až 3 percentá obyvateľov Ruskej federácie patria k protestantským cirkvám. Ide o pestrú skupinu ľudí. Okrem baptistov ako on sem možno zaradiť rôzne denominácie od tradičných luteránov až po letničných kresťanov.

Vlasenko je generálnym tajomníkom Ruskej evanjelikálnej aliancie. Protestantskú menšinu teda reprezentuje voči ruskej spoločnosti navonok.

Pred niekoľkými dňami zverejnil otvorený list k vojne na Ukrajine. Jeho anglický preklad publikoval internetový portál Evangelical Focus. Jeho znenie je takéto:

Mojim drahým bratom a sestrám po celom svete,

ako generálny tajomník Ruskej evanjelikálnej aliancie trúchlim pre to, čo spravila moja krajina prostredníctvom nedávnej vojenskej invázie inej suverénnej krajiny, Ukrajiny.

Mňa ako aj mnohých ďalších kresťanov vojenská invázia šokovala. Ani v najhoršom scenári som si nedokázal predstaviť, čo teraz zažívajú na Ukrajine. Dva vzájomne blízke národy, ktorých mnohí členovia sú hlboko oddaní kresťanskej (predovšetkým pravoslávnej) viere, sa ocitli v urputnom boji. Jedna strana sa usiluje o cieľ demilitarizovať Ukrajinu. Tá druhá chce uchrániť svoju krajinu pred okupáciou.

Mnohí Rusi a Ukrajinci majú blízkych príbuzných v tej druhej krajine. Rus môže mať dcéry alebo vnúčatá, ktoré žijú v Kyjeve; Ukrajinec môže mať deti, ktoré žijú a pracujú v Moskve.

Dnes bolesť, strach a hlboký žiaľ pre ich milovaných a pre budúcnosť ich vlastných životov a krajín prebodávajú srdcia mnohých ľudí ako blesk, pretože po druhej svetovej vojne nikto nevie, kam až zájde vojna a aké budú jej dôsledky.

Dnes zomierajú vojaci na jednej i na druhej strane. Medzi bombardovaním a kanonádou sú ničené mierumilovné city a prúd zvýšenej pozornosti sa prehnal Európou vo forme utečencov: žien, starcov a detí.

Všetky tieto udalosti mi spôsobujú hlboký zármutok, horkosť a ľútosť pre rozhodnutia, ku ktorým pristúpilo vedenie mojej vlasti, a pociťujem tiež veľký súcit s ľuďmi, čo trpia kvôli týmto rozhodnutiam.

Robil som všetko, čo bolo v mojich silách, aby som zabránil tejto vojne, aby som zastavil túto vojenskú inváziu:

Ako generálny tajomník Ruskej evanjelikálnej aliancie som deň pred inváziou napísal otvorený list prezidentovi Vladimirovi Putinovi, v ktorom som podporil žiadosť ukrajinských náboženských predstaviteľov, aby sa všetky konflikty urovnali mierovou cestou.

Začali sme s pôstom a modlitbami za mier a súzvuk medzi Ruskom a Ukrajinou.

Naša aliancia sa zúčastnila na verejných modlitbách spoločne s ruskými, ukrajinskými a európskymi predstaviteľmi za zmierenie strán.

Ruská evanjelikálna aliancia poskytla humanitárnu pomoc viac ako piatim stovkám utečencov z Ukrajiny, nachádzajúcim sa na juhu Ruska.

Iniciovali sme okrúhly stôl a následnú medzinárodnú konferenciu na tému vojenských a politických konfliktov.

Dnes sa ako občan a ako generálny tajomník Ruskej evanjelikálnej aliancie ospravedlňujem všetkým, ktorí trpia, stratili milovaných a príbuzných alebo prišli o strechu nad hlavou v dôsledku tohto vojenského konfliktu.

Mojou modlitbou je, aby ste našli silu od Pána ponúknuť ruku solidarity a odpustenia tak, aby sme tomuto svetu dokázali žiť ako Boží ľud.

Nech nám pomáha náš Nebeský Otec.

S hlbokou úctou váš brat v Pánovi,

Vitalij Vlasenko

Pri čítaní otvoreného listu ruského baptistu zavše môže čitateľovi prísť na myseľ biblický verš: „Hľa, posielam vás ako ovce medzi vlkov. Buďte teda opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice.“ (Matúš 10:16)

Starostlivo formulovaný štýl textu si všimol aj americký magazín Christianity Today, ktorý o ňom taktiež informoval. Vlasenko sa na jednej strane vyhýba slovnému spojeniu „špeciálna vojenská operácia“, ako svoju agresiu voči Ukrajine označuje Kremeľ. Namiesto toho jasne píše o „vojenskej invázii“. Zároveň v jednej vete označuje ako cieľ ruskej strany „demilitarizovať Ukrajinu“, kým cieľom Ukrajincov je ochrániť svoju krajinu pred „okupáciou“.

Tieto formulácie ukazujú, v akom chúlostivom rozpoložení sa ruskí evanjelikáli nachádzajú. Jedna vec je hrozba až 15-ročného väzenia pre tých, ktorí spochybňujú vojnovú líniu Kremľa. Druhá vec je, že na ruských protestantov sa už pred vojnou hľadelo podozrievavo.

Existencia evanjelikálnych kresťanov v Rusku nie je len dôsledkom zahraničných misijných aktivít po páde Sovietskeho zväzu. Protestantizmus bol v krajine prítomný už pred nástupom komunizmu, ešte za cárskeho režimu.

Samotný Vlasenko vo vlaňajšom rozhovore pre portál Evangelical Focus o sebe prezradil, že patrí už k štvrtej generácii moskovských baptistov: „Keď som počas sovietskych čias vyrastal, spolužiaci ma volali ,americkým špiónom‘. Prečo? Nuž, lebo som bol baptista a veril som v Boha.“

Hoci spomínaný rozhovor s Vlasenkom vznikol ešte vo februári 2021, cítiť z neho, aké ťažké je byť evanjelikálnym kresťanom v Rusku. Na jednej strane chcú byť protestanti dobrými občanmi a vlastencami v krajine, ktorá má často tendenciu hľadieť na nich ako na agentov Západu, kým na Západe sú proste vnímaní ako Rusi, ktorí nesú spoluzodpovednosť za všetko, čo ich krajina robí.

K tomu treba pridať situáciu pastorov, ktorí sa snažia vyhýbať politickým vyhláseniam, aby na svoje zbory neprivolali nevôľu úradov, a súčasne zapájanie sa mnohých mladých evanjelikálov do občianskych protestov za demokratizáciu krajiny. V úvode rozhovoru Vlasenko hovorí, že pozná mladých ľudí z kresťanského prostredia, ktorí sa zapojili do demonštrácií po uväznení opozičného lídra Navaľného, ale nepozná náboženských predstaviteľov, ktorí by sa k nim pripojili.

Vlasenko sa snaží udržiavať dialóg aj s ruskou pravoslávnou cirkvou. Na jeho facebooku možno nájsť fotku, ako vlani v novembri blahoželal moskovskému patriarchovi Kirillovi k 75. narodeninám.

No situácia náboženských menšín v Rusku je neľahká. Asi najprenasledovanejšou náboženskou skupinou v krajine sú Svedkovia Jehovovi. Známy je prípad Andreja Stupnikova, ktorý si odpykáva šesťročný trest odňatia slobody za „náboženský extrémizmus“.

V roku 2016 bol v Rusku prijatý kontroverzný zákon proti evanjelizácii. Magazín Christianity Today informoval vo februári o perzekúcii voči baptistom a letničným kresťanom na Rusmi obsadenom Kryme. Viacerí cirkevní pracovníci boli pokutovaní (niektorí opakovane) úradmi za bežné náboženské a evanjelizačné aktivity.

Dochádza tiež k policajným prehliadkam kostolov. Na Donbase boli zase baptisti označení za extrémistov a údajne došlo k uzatvoreniu až štyroch desiatok ich chrámov zo strany úradov.

Ak aj vojna na Ukrajine represálie voči iným ako pravoslávnym veriacim v Rusku ešte viac neposilní, celkom iste ich ani neoslabí.