Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
26. júl 2022

Hovorcovia biskupov

V Česku je to žena, v Poľsku rehoľník. Čo musia spĺňať a kto ich vyberá?

Cirkevná komunikácia si vyžaduje priateľský a pozitívny tón, hovorí dekan fakulty, ktorá v Ríme pripravuje cirkevných hovorcov.

V Česku je to žena, v Poľsku rehoľník. Čo musia spĺňať a kto ich vyberá?

Ilustračné foto: TASR/Martin Baumann

Konferencia biskupov Slovenska momentálne nemá hovorcu. Martin Kramara sa vrátil na začiatku júla do Žilinskej diecézy, kde pôsobí ako generálny vikár.

Komunikáciu s médiami do zvolenia nového hovorcu zabezpečuje Tlačová kancelária KBS.

Pozreli sme sa na to, kto je hovorcom biskupov v okolitých krajinách, čo musia zvládať a rozprávali sme sa aj s dekanom fakulty v Ríme, ktorá sa špecializuje na formáciu hovorcov cirkevných inštitúcií.

Žena medzi biskupmi

Dlhoročnou hovorkyňou Českej biskupskej konferencie (ČBK) je žena a laička Monika Klimentová.

Oproti Slovensku či Poľsku ide o iný prístup, keďže v týchto krajinách funkciu hovorcu biskupov vykonávajú zvyčajne kňazi.

Klimentová na otázku Sveta kresťanstva, ako sa cíti medzi biskupmi ako žena a laička, odpovedá, že veľmi dobre. „Vždy, keď sa zúčastňujem na plenárnych zasadnutiach alebo na ďalších aktivitách biskupov, tak som veľmi dobre prijatá a myslím si, že sú celkom radi, že majú medzi sebou ženský element,“ hovorí Klimentová.

Hovorkyňa českých biskupov má okrem odpovedania na novinárske otázky na starosti aj spravodajský web katolíckej cirkvi v Českej republike cirkev.cz, kde sa snažia informovať o dianí doma a v zahraničí, spravuje tiež sociálne siete a je k dispozícii biskupom pre prípadne poradenstvo v oblasti mediálnych výstupov a podobne.

Zaujímavosťou je, že spravodajský web ČBK spravujú čisto ženy. Podľa Klimentovej však ide len o náhodu, keďže v poslednom čase sa vždy objavila nejaká žena, ktorá spĺňala podmienky.

Hovorkyňa ČBK Monika Klimentová. Foto: archív M. Klimentovej

A ako sa niekto stane hovorcom, respektíve hovorkyňou českých biskupov?

Monika Klimentová vyštudovala Fakultu sociálnej inštitucionálnej komunikácie na Pápežskej univerzite Svätého kríža v Ríme a hneď po štúdiu začala pracovať ako hovorkyňa na Olomouckom arcibiskupstve.

„Zhodou okolností som mala na starosti aj mediálnu časť návštevy pápeža Benedikta XVI. v Českej republike v roku 2009. Potom som sa vrátila do Prahy, kde som pred štúdiom v Ríme žila a začala som pracovať ako vedúca tlačového oddelenia ČBK. Po dvoch rokoch som odišla, ale v roku 2018 som sa na oslovenie súčasného generálneho sekretára vrátila,“ opisuje Klimentová svoju cestu k hlasu českej cirkvi.

Hovorkyňa ČBK rieši najmä otázky celorepublikového významu, keďže každá diecéza v Českej republike má ešte svojho hovorcu. Klimentová k niektorým témam tiež pripravuje komunikačnú stratégiu a zvyknú jej volať aj biskupi, pokiaľ majú nejaký komunikačný problém a spoločne to konzultujú.

Hovorcom poľských biskupov je jezuita Leszek Gęsiak, ktorý túto úlohu vykonáva necelé dva roky.

Výber hovorcu je daný štatútom a pravidlami Konferencie biskupov Poľska. „Pred koncom funkčného obdobia úradujúceho hovorcu sa navrhujú kandidáti na ďalšie obdobie. Plenárne zhromaždenie biskupov ho volí tajným hlasovaním na päťročné funkčné obdobie,“ vysvetľuje pre Svet kresťanstva súčasný hovorca poľských biskupov páter Leszek Gęsiak.

Hovorca poľských biskupov jezuita Leszek Gęsiak. Foto: Flickr/EpiskopatNews

Okrem odpovedania na otázky komunikuje širokej verejnosti všetko, čo je predmetom práce tak biskupskej konferencie, ako aj jej jednotlivých predstaviteľov a zložiek cirkvi. 

Na otázku, ako sa dostal k práci hovorcu, jezuita Gęsiak odpovedá, že takýto návrh dostal v auguste 2020 od predsedu Poľskej biskupskej konferencie arcibiskupa Stanisława Gądeckeho.

„Po súhlase môjho predstaveného, ​teda provinciála jezuitov, bola táto kandidatúra predložená na hlasovanie na plenárnom zhromaždení episkopátu,“ hovorí kňaz Leszek Gęsiak, ktorého biskupi zvolili do funkcie v auguste 2020.

Inzercia

Čo má spĺňať hovorca

Úloha poľského hovorcu biskupov je náročná, keďže Poľsko má 14 arcidiecéz a 27 diecéz a v krajine pôsobí viac ako sto biskupov.

Gęsiak hovorí, že najťažšie na práci hovorcu je to, že biskupská konferencia je veľmi veľká a názory biskupov na rôzne témy sa niekedy líšia.

„Nájsť spoločný postoj je teda niekedy náročná úloha. Keďže však práca biskupov vychádza z jedného evanjelia, vždy je možné nájsť spoločného menovateľa,“ hodnotí hovorca Poľskej biskupskej konferencie jezuita Leszek Gęsiak.

Náročná úloha kladie aj vysoké požiadavky na túto prácu.

Podľa Klimentovej je dobré, pokiaľ sa hovorca orientuje v mediálnom prostredí, vie, ako médiá fungujú, a jazyková výbava je výhodou. Ona sama hovorí po anglicky a taliansky.

„Hovorca sa musí dobre orientovať v tom, čo sa deje v biskupskom zbore, vo všetkých jeho grémiách, a musí držať krok s aktuálnymi pastoračnými iniciatívami cirkvi v Poľsku, sledovať činnosť cirkvi v celoštátnom meradle a prezentovať postoje biskupov vo všetkom, čo je potrebné. Hovorca nevyjadruje svoj názor, ale názor biskupov,“ približuje hovorca Gęsiak.

Ako prezradil pre Svet kresťanstva, rozhovory zahraničným médiám už poskytoval v angličtine, španielčine, taliančine a francúzštine. V kancelárii hovorcu pracujú okrem neho ešte traja ľudia, ktorí mu pomáhajú zvládnuť celú agendu.

Profesor Daniel Arasa. Foto: osobný archív

Profesor Arasa: Cirkevná komunikácia si vyžaduje priateľský a pozitívny tón

Dekan Fakulty sociálnej inštitucionálnej komunikácie na Pápežskej univerzite Svätého kríža v Ríme profesor Daniel Arasa v rozhovore pre Svet kresťanstva ozrejmuje, ako vníma prácu a formáciu biskupských hovorcov a či majú zmýšľať marketingovo.

Aké predpoklady sú nevyhnutné pre prácu hovorcu biskupskej konferencie alebo biskuspkého úradu?

Kľúčovou podmienkou a predispozíciou človeka, ktorý komunikuje za cirkevnú inštitúciu, je slúžiť. Nepracujeme pre seba samých, ale pre inštitúciu s istým posolstvom, ktorá chce pomôcť ľuďom rásť a prispieť k lepšej, jednotnejšej a ľudskejšej spoločnosti.

Služba inštitúcii predpokladá stotožnenie sa s jej posolstvom, zdieľanie a prežívanie zásad a hodnôt kresťanskej viery a tiež dôveru nadriadených. Túto dôveru si treba zaslúžiť dobre vykonanou prácou.

Pochopiteľne, nestačia dobré úmysly, nevyhnutná je profesionálna príprava.

V čom vnímate rozdiel medzi inštitucionálnou cirkevnou komunikáciou a tou v komerčnej sfére či štátnej správe?

Komunikácia je ľudská činnosť, ktorú vykonávajú ľudia, takže má mnoho spoločných čŕt. Cirkevná komunikácia má však svoje špecifiká. Jedným z jej najcharakteristickejších aspektov je priateľský a pozitívny tón. Láska nie je teoretická cnosť, ale musí sa prejavovať aj v komunikácii. To neznamená, že by cirkev nemala odsudzovať problémy, ktoré existujú v spoločnosti, je to súčasť jej prorockej úlohy, ale môže to robiť bez ubližovania, s nádejou, s konštruktívnou a pozitívnou túžbou.

Je vhodné, aby hovorcovia cirkevných inštitúcií mali zmysel pre PR alebo marketing?

Určite! Komunikácia je dnes veľmi zložitá a cirkev je ďalšou inštitúciou vo verejnej diskusii, takže ak chce, aby ju bolo počuť, musí používať všetky komunikačné techniky etickým spôsobom. Vzťahy s verejnosťou sú potrebné na vytvorenie vzťahu so zainteresovanými stranami inštitúcie na mnohých úrovniach: civilné autority, neziskové organizácie, sponzori, médiá atď.

Marketingové techniky sa dajú použiť aj na propagáciu dobier alebo služieb, ktoré ponúkajú mnohé katolícke inštitúcie, ako sú školy, farnosti, univerzity, nemocnice a mnohé iné. Mám na mysli napríklad význam, ktorý má značka, brand katolíckej organizácie, ako je humanitárna alebo vzdelávacia nezisková organizácia, pre získavanie finančných prostriedkov na svoju činnosť.

Aké nástroje používa vaša fakulta pri vzdelávaní hovorcov cirkevných inštitúcií?

Formácia hovorcu nie je triviálna vec. Vyžaduje si to čas. Okrem teoretických a praktických predmetov nášho vzdelávacieho programu sa snažíme ponúkať priestor na dialóg s odborníkmi v oblasti cirkevnej komunikácie, ktorý je pre študentov zároveň príležitosťou na vzdelávanie.

Práve o téme, ktorú ste spomenuli v predchádzajúcej otázke, budeme diskutovať na našom ďalšom seminári pre cirkevné komunikačné úrady, ktorý sa uskutoční v máji 2023 v Ríme za účasti ľudí zodpovedných za cirkevnú komunikáciu z celého sveta. Téma seminára je Relevantnosť a počúvanie: sprostredkovanie kresťanského posolstva v pluralite súčasných hlasov.

Okrem toho sa snažíme, aby naši študenti vykonávali prax v komunikačných kanceláriách, médiách a spolupracovali v komunikačných tímoch veľkých podujatí, ako sú Svetové dni mládeže, Svetový deň rodín, kanonizácie a podobne. Kontakt s médiami a novinármi na týchto podujatiach a aktivitách je nevyhnutný na ich prípravu.

Máte údaje o tom, koľko cirkevných hovorcov je medzi vašimi bývalými študentmi?

Naša fakulta bola založená v roku 1996, takže máme už asi 600 absolventov, z ktorých väčšina pracuje v rôznych oblastiach cirkevnej komunikácie. V mnohých krajinách (Poľsko, Španielsko, Ekvádor, Taliansko, Pobrežie Slonoviny, Peru, Brazília, Mexiko, Kamerun a mnohé ďalšie) pôsobia ako hovorcovia diecéz.

Okrem toho máme aj bývalých študentov, ktorí sú v súčasnosti riaditeľmi komunikačných oddelení biskupských konferencií takmer na všetkých kontinentoch: Ázia (Indonézia), Južná Amerika (Venezuela), Afrika (Benin, Juhoafrická republika) a Európa (Česká republika a dokonca aj vaša krásna krajina Slovensko, kde Martin Kramara niekoľko rokov veľmi dobre pracoval).

Dúfame, že aj v budúcnosti budeme slúžiť cirkvi s mnohými dobrými odborníkmi, ktorí milujú komunikáciu a sú hrdí na svoje kresťanské povolanie.

Najhorší profesionál je vždy lepší ako najlepší amatér

Jedným zo slovenských kňazov, ktorí absolvovali štúdium inštitucionálnej komunikácie na Pápežskej univerzite Svätého kríža, je Rudolf Smoter, spolupracovník Sveta kresťanstva a aktuálne farár v Tibave na východe krajiny.

Smoter absolvoval trojročné postgraduálne štúdium, ktoré bolo už bez teológie. Hodnotí ho ako náročné a kvalitnejšie než zaplatené kurzy dvoch či troch predmetov alebo diaľkové štúdium. Malo záber od ekonómie, dejín filmového umenia až po manažment a sociológiu.

„Pre nás kňazov to boli nové oblasti, ktoré nám otvárali dvere do tých odborov, ktoré sa spájajú s novinárskou praxou a vytvárajú pre ňu zázemie. Ak sme si porovnávali študijné programy s inými odbormi na pápežských univerzitách, týždenný počet vyučovacích hodín patril na našej univerzite medzi najväčší, keďže tieto predmety sa na našich teologických fakultách nevyučujú,“ priblížil.

Dôležité ťažisko bolo podľa Rudolfa Smotera položené na praxi – ako písať články, ako viesť rozhovory, ako funguje rozhlasové a televízne štúdio, ako vyzerá taliansky mediálny svet.

Povinnou bola letná prax v niektorom médiu. „Súčasťou výstupov bolo aj behanie s kamerou a mikrofónom po Ríme, aby sme potom zostrihali zaujímavú reportáž. Toto nás dosť vzdialilo od obyčajnej teórie, o ktorej sa hovorí, že podľa nej každý vie, ako by to malo byť, ale v realite nič nefunguje,“ pokračuje.

Kňaz Smoter vyzdvihuje profesionalitu a pripravenosť vyučujúcich. Podľa jeho slov sa nikto z nich neoháňal titulmi. „Stačilo, že otvorili ústa a my sme vedeli, že sú pred nami zaujímaví učitelia zväčša zo Španielska, ktorí mali medzinárodné skúsenosti a prepojenia,“ dodal.

Z tohto študijného prostredia vyšli aj poslední dvaja hovorcovia KBS – Jozef Kováčik i Martin Kramara. Podľa Rudolfa Smotera ich profesionalita na Slovensku nastavila v cirkevnom prostredí istú výšku kvality.

Na úrovni jednotlivých diecéz však už túto profesionalitu badať menej. „Hmatateľné je to najmä v oblasti tzv. krízovej komunikácie – teda riešenia mediálnych káuz. Keď ju do rúk nezoberú profesionáli, ale ľudia, ktorí síce majú dobrú vôľu, ale sú postavení pred profesionálnych novinárov, ktorí majú svoje nároky i videnie sveta, vtedy prostredie viery ťahá za kratší koniec,“ hodnotí Smoter.

Viac káuz je podľa neho poučením, ako sa to nerobí. „V Ríme nám bolo prízvukované, že najhorší profesionál je vždy lepší ako najlepší amatér. A to prajem aj novinárom v cirkevnom prostredí na Slovensku,“ uzavrel.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.