Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
18. september 2022

Bratislavská kalvária

Bude obnovená, ale nebude to už nič barokové

Že aj Bratislava má krížovú cestu, často nevedia ani ľudia, ktorí tu žijú dlho. Lebo bola roky spustnutá a zabudnutá.

Bude obnovená, ale nebude to už nič barokové

Požehnanie základného kameňa obnovenej krížovej cesty na bratislavskej Kalvárii. FOTO: Pavol Kováč

Bratislavčania sú zvyknutí chodiť na krížovú cestu do Mariánky. Už ani mnohí starousadlíci nevedia, že Bratislava mala aj vlastnú kalváriu, a to dokonca v centre mesta. 

Nachádza sa na Kalvárskom kopci blízko Pražskej ulice. Neďaleko je železničná trať a hlavná stanica, ako aj frekventovaná štvorprúdová cesta.

Je to teda dosť rušné miesto. A možno sa na prvý pohľad ani nezdá veľmi vhodné na to, aby tu človek mohol v pokoji a tichu kontemplovať. Napriek tomu má to miesto zvláštnu atmosféru.

Človek vychádza z centra, najprv vníma všetok ten hluk, ale postupne sa mu vzďaľuje. Ako stúpa do kopca, akoby za sebou pomaly zanechával ruch mesta, akoby bol nad ním.

Bratislavská krížová cesta má impozantnú históriu. Vznikla v roku 1694, pri 11. výročí porážky Turkov pod Viedňou. 

Vznikla na mieste, kde pred rozhodujúcou bitkou táborili vojská Imricha Tököliho, ktorý zradil a spojil sa s Turkami. 

Práve na tomto mieste potom jezuiti začali budovať krížovú cestu ako pamiatku na dôležité víťazstvo vojsk pod vedením poľského kráľa Jana III. Sobieskeho.

Z pôvodnej krížovej cesty sa zachovalo len jedno zastavenie a to je dnes už obnovené. Vďaka nemu máme predstavu, ako baroková krížová cesta vyzerala. 

Kalvária bola veľkoryso obnovená ešte v roku 1894, areál sa začal dokonca meniť na lesopark. O sto rokov neskôr však už ani nebolo čo obnovovať.

Komunisti krížové cesty neobnovovali a ani nebránili, aby ich ničili vandali alebo aby ich ľudia rozoberali na stavebný materiál.

Dnes akoby krížové cesty či kalvárie nadobúdali nový význam. Sú to miesta vhodné na stíšenie, modlitbu, na hľadanie duševnej rovnováhy či zmyslu utrpenia. 

Obnovujú sa umelecky či historicky významné kalvárie, vznikajú dokonca aj úplne nové. 

Bratislavská krížová cesta bola dlho mimo pozornosti. Jednak z nej takmer nič neostalo, jednak to nie je až také malebné miesto. 

Lenže myšlienka na obnovu bratislavskej krížovej cesty nikdy celkom nezanikla. A živili ju najmä dobrovoľníci, ľudia z občianskeho združenia Bratislavská Kalvária.

Začalo sa s drobnými úpravami cesty, opravilo sa jediné zachované zastavenie aj kríž a jeho okolie, pripravovala sa revitalizácia kopca a hlavne začali vznikať plány, ako krížovú cestu obnoviť. 

Do celej akcie sa postupne zapájali nielen nadšenci, ale aj architekti, pamiatkari, samospráva, Bratislavská arcidiecéza, našli sa sponzori – a konečne sa začína veľkolepejšia obnova krížovej cesty.

Manželia Hantabalovci, ktorí návrh pripravili, ju vnímajú aj ako súčasť verejného priestoru, ktorý by mal osloviť nielen veriacich. Pripravili modernejší variant, ale bude tu aj inšpirácia pôvodnými historickými stavbami. Ich návrh konzultovali a posudzovali špičkoví slovenskí architekti. 

Je možné, že nová podoba nevzbudí hneď nadšenie, keďže nové zastavenia naozaj nebudú barokové. Toto nemôže byť obnova či rekonštrukcia ako v Banskej Štiavnici. Lebo už obnovovať nie je čo. Nová krížová cesta by však mala byť špičkovou architektúrou, ktorá umocní význam tohto miesta. 

Inzercia

Túto nedeľu bol teda požehnaný základný kameň obnovenej kalvárie. Akt vykonal bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský ako súčasť každoročnej púte spojenej so sviatkom Povýšenia svätého kríža.

Púť sa začala pri Dóme sv. Martina a mestom putoval neveľký zástup. Dôvodom mohlo byť aj neisté počasie. Zdalo sa, že to bude  len komorná akcia. 

Ľudia prechádzajúci sa v nedeľu poobede centrom mesta sa aj trochu začudovane pozerali na skupinku pútnikov, ktorí niesli obrazy, zástavy, spievali, modlili sa a pomaly kráčali za dominikánskym kňazom smerom ku Kalvárskemu kopcu.

Bolo treba ísť popred Prezidentský palác, cez rušnú Štefánikovu ulicu, prejsť nadchodom, minúť ministerstvo zahraničných vecí a potom pokračovať štvrťou luxusných bratislavských víl. Z ich okien zvedavo nazerali ľudia, ktorí možno ani netušia, že bývajú kúsok od krížovej cesty.

Slávnosť začínal slovenský pesničkár Peter Janků svojím mini koncertom a spieval ešte za slnečného počasia.

A keď sa začal samotný akt požehnania, spustil sa silný lejak.

Pokračoval aj počas celej krížovej cesty, ktorú viedol provinciálny predstavený slovenských jezuitov Jozef Šofranko. Bol to symbolický akt, keďže vznik tejto krížovej cesty iniciovali jezuiti.

Bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský kráčal po krížovej ceste pod dáždnikom spolu s ostatnými veriacimi.

Silný dážď ľudí neodradil, naopak, dav postupne rástol. Hore pri kríži sa zrazu roztrhli mraky a opäť svietilo slnko. Pôsobilo to symbolicky a nádejne.

Ľudia poskladali dáždniky, pláštenky a usmievali sa. Ukázalo sa, že hore Kalvárskym kopcom pod dáždnikom kráčal aj slovenský premiér Heger, aj starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichtová, architekti, zástupcovia veľkých firiem, ktoré na obnovu Kalvárie poslali štedré dary. Nebola to až taká komorná skupinka obyčajných pútnikov. 

Architekti manželia Hantabalovci, Ján Klepáč, hlavný iniciátor celej akcie, starostka bratislavského Starého Mesta Zuzana Aufrichtová a premiér Eduard Heger.

Záverečná svätá omša sa konala v jednom z najkrajších slovenských kostolov – v Kostole Panny Márie Snežnej na Kalvárii. 

Je tu nádej, že tradičná púť v budúce roky už bude viesť vynoveným a krásnym areálom s modernou, no pôsobivou podobou bratislavskej krížovej cesty.

FOTO: Pavol Kováč

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.