Ďalšie články zo seriálu Kostoly Slovenska nájdete tu.

Nájsť v našich mestách či obciach kostol je vo väčšine prípadov jednoduché – hľadajte medzi domami vežu, ktorá vyčnieva vysoko nad ostatnými budovami, a tá vás k nemu privedie.

Chrámová veža patrí k najstarším a najtypickejším prvkom cirkevnej architektúry a je jedným z najvýznamnejších znakov kresťanskej architektúry. Veža po celé stáročia patrí ku kresťanskému kostolu, je jeho dominantou.

Prečo majú kostoly veže a načo slúžia?

Ide o vertikálne konštrukcie postavené na bočnej, prednej, zadnej alebo hornej strane kostola, ktoré sa týčia nad okolitými stavbami. Svetské stavby v minulosti väčšinou nepresahovali svojou výškou kostoly, čím sa vyjadrovala dôležitosť Boha.

Vo veži sú často umiestnené kostolné zvony, ktorých prvoradou úlohou je zvolávať veriacich na liturgické slávenia, sväté omše a pobožnosti. Ich hlas tiež oznamuje radostné či smutné udalosti. Na určenie času boli v neskoršom období umiestňované na vežu aj hodiny.

Veže majú zároveň spirituálne poslanie. Majú nasmerovávať ľudí k nebu, o ktorom sa tradične predpokladalo, že sa nachádza na oblohe alebo nad ňou. Ich duchovný význam pochádza priamo z Biblie.

Žalmista hovorí o Bohu ako o veži: „Zdvihni ma, postav ma na skalu, lebo ty si moje útočište, veža sily proti nepriateľovi“ (Ž 61,3-4). A v Knihe prísloví čítame: „Meno Hospodinovo je pevná veža; spravodlivý do nej vbehne a je v bezpečí“ (Prís 18,10).

Niekoľko zaujímavostí

Najvyššiu vežu spomedzi našich kostolov má rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi – 87 m. Je v nej umiestnený aj najťažší zvon vo veži kostola – 5 320 kg. Táto veža drží primát aj v počte ručičkových hodín – 7.

Na porovnanie: najvyššiu vežu na svete má kostol v nemeckom meste Ulm – 161,5 m.

Najviac naklonenú vežu na Slovensku má rímskokatolícky Kostol svätého Michala Archanjela v Ivanke pri Nitre – 151 cm.

Rímskokatolícky Kostol svätého Martina v Bošanoch s medveďom objímajúcim kríž. Foto: Zdenko Dzurjanin

Veže a kupoly kresťanských kostolov a chrámov sú vo veľkej väčšine zakončené krížom – jednoramenným, dvojramenným alebo trojramenným (s rovným alebo so šikmým tretím ramienkom). Podľa tvaru kríža sa nedá jednoznačne určiť, ktorej denominácii kostol patrí.

Väčšina rímskokatolíckych kostolov má na veži jednoramenný kríž, ale máme aj príklady s dvoj- a trojramenným krížom. Chrámy byzantského obradu majú vežu či kupolu zakončenú dvoj- a trojramenným krížom. Jedinou výnimkou je pravoslávny chrám v obci Zboj s jednoramenným krížom.

Na vežiach kalvínskych kostolov sa stretávame s hviezdou alebo kohútom.

Na Slovensku máme až 41 kostolov a chrámov (evanjelické – 24, gréckokatolícke – 7, rímskokatolícke – 6, kalvínske – 4), kde sa na veži nachádza polmesiac s hviezdou – moslimský znak osmanských Turkov z čias obsadenia Uhorska. Táto téma by si zaslúžila podrobnejšiu analýzu.

K zriedkavým a unikátnym zakončeniam veží u nás patrí napríklad svätoštefanská koruna, baroková čapica, šesťcípa hviezda, Dávidova hviezda, šesťcípa ružica alebo medveď pri kríži (na veži kostola v Bošanoch – vychádza z rodového erbu Bošániovcov).

Pri našom skúmaní sakrálnych stavieb na Slovensku sme zistili prekvapivú variabilitu zakončení veží. Spolu ich je až 30.

Fotografie s údajmi o všetkých spomínaných kostoloch nájdete na našej stránke www.kostolyslovenska.sk.

Opis k titulnej fotografii: Zľava: polmesiac s hviezdou a dvojramenným krížom na veži rímskokatolíckeho Kostola svätého Štefana Kráľa v Modre; netypické zakončenie veže na kalvínskom kostole v Rozhanovciach; zakončenie veže rímskokatolíckeho Kostola svätej Anny v Šenkviciach; trojramenný kríž na pravoslávnom Chráme svätého Rastislava v Bratislave. Foto: Zdenko Dzurjanin