V súčasnosti sú náboženské komunity v Sumskej oblasti v stave extrémneho napätia, ktoré by mohlo prerásť do otvorenej konfrontácie a agresie.
Duchovní a veriaci Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi v Sumskej oblasti sa považujú za obete agresie a útokov nielen zo strany Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny, ale aj zo strany ústredných a miestnych štátnych orgánov a organizácií občianskej spoločnosti.
V prípadoch prestupu duchovných a farností Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi do Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny sa popierajú konkrétne skutočnosti, ako sú vyhrážky, nátlak, vytváranie umelej situácie „bez alternatívy“, ako aj nemožnosť postupovať v súlade so stanovami.
Vzhľadom na nezákonnú činnosť jednotlivých duchovných a veriacich, na ktorých boli uvalené sankcie v súlade s ukrajinskou legislatívou, sa aktívne presadzuje princíp „kolektívnej zodpovednosti“ pre všetkých členov Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi bez výnimky.
Následkom je eskalácia, v rámci ktorej je značný počet ukrajinských občanov vystavený nátlaku bez akéhokoľvek právneho základu. Médiá to však prezentujú ako „prejav vôle obyčajných ľudí“, hoci väčšina z nich fakticky nepatrí k žiadnej náboženskej komunite.
Už v prvý deň vojny sumský a ochtyrský metropolita Jevlohij (Hutčenko) jasne vyjadril svoj postoj k udalostiam a oznámil, že už nebude na bohoslužbách spomínať moskovského patriarchu Kirilla.
Túto prax, ktorú inicioval, neskôr prijal aj koncil Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Nie všetci duchovní Sumskej eparchie však toto rozhodnutie prijali. Niektorí stále ešte spomínajú patriarchu. Následne sa rozprúdila diskusia o správnosti tohto rozhodnutia, čo v konečnom dôsledku poškodilo eparchiu.
V máji 2022 sa v Sumskej eparchii konalo stretnutie duchovenstva, na ktorom sa spomedzi duchovných, mníchov, mníšok a laikov vybrali delegáti na koncil Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Prísne sa dodržiavali postupy týkajúce sa slobody prejavu. Podľa anonymného prieskumu sa viac ako tretina duchovných vyslovila za zachovanie jednoty s Ruskou pravoslávnou cirkvou.
Rozhodnutia koncilu Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi z 27. mája 2022 otvorili nové perspektívy pre konštruktívne budovanie cirkevného života v nových podmienkach vojny proti Rusku, ako aj pre dialóg so zástancami medzipravoslávnej spolupráce. Nenasledovali však žiadne významné opatrenia.

Prerušila vzťahy s Ruskom a deklarovala „úplnú nezávislosť“. Médiá to označili za historický krok voči ruským duchovným autoritám.
Hierarchovia v nasledujúcich mesiacoch nepodnikli žiadne kroky na realizáciu rozhodnutí koncilu. Napríklad až v septembri metropolita Jevlohij poslal listy miestnej samospráve a starostovi mesta Sumy, v ktorých vysvetľoval rozhodnutia koncilu, keď už bola situácia vyhrotená pre nedostatok podniknutých krokov na realizáciu ohlásených cieľov.
Na jeseň 2022 sa niektorí duchovní Sumskej eparchie rozhodli vstúpiť do Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny spolu so svojimi farnosťami, pretože neexistovali žiadne reálne opatrenia na oddelenie od Moskovského patriarchátu.
V niektorých lokalitách bol na duchovných vyvíjaný nátlak a vyhrážalo sa im, aby „pokojnou cestou“ prestúpili do Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny. Pokračujúcu nečinnosť sprevádzali neobratné vysvetlenia cirkevného vedenia Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, prečo sa nepodnikli žiadne kroky na vytvorenie novej formy Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi.
Zároveň štát uvalil sankcie na viacerých hierarchov vrátane metropolitu Antonija (Pakaniča), vedúceho cirkevnej správy, a metropolitu Pavla (Lebida), predstaveného kláštora Kyjevsko-pečerská lavra. Škandalózne výroky metropolitu Pavla, ktoré sú pravidelne predmetom búrlivých diskusií v médiách, vytvorili negatívny obraz, ktorý situáciu neustále zhoršoval.
Kázeň metropolitu Jevlohija z 19. marca 2023, v ktorej ostro kritizoval prezidenta a vládnych predstaviteľov, mala podporiť metropolitu Pavla a Kyjevskú lavru. Vyjadrenia biskupa Sumskej eparchie však boli klasifikované ako nezákonné činy, takže niekoľko duchovných bolo predvolaných na výsluch domácou spravodajskou službou.
Sumská oblastná rada 4. apríla 2023 rozhodla o vypovedaní zmlúv o užívaní a prenájme pre všetky farnosti Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi v Sumskej oblasti. Internetová petícia s proticirkevným obsahom vyzbierala potrebný počet podpisov v priebehu jedného dňa. Súvislosť medzi konaním biskupa a následnými sankciami zo strany úradov je jednoznačná.
Za týchto okolností metropolita Jevlohij vyzval veriacich, aby chránili chrámy biskupskej stolice pred pokusmi o prevzatie. Ani jeden právnik nebol ochotný právne zastupovať Sumskú eparchiu. Ľudia z oblasti justície, ktorí si želali zostať v anonymite, uviedli, že právnikom sa v opačnom prípade vyhrážali odňatím licencie na výkon advokácie.

Metropolita Pavlo, predstavený kláštora Kyjevsko-pečerská lavra, počas súdneho procesu. Foto: AP/TASR/Mstyslav Chenov
Zároveň arcibiskup Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny v Sumskej oblasti Mefodij (Srybňak) verejne vyhlásil, že nároky Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny na cirkevný majetok farností Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi sú oprávnené, a zdôvodnil ďalšie plány na vyvlastnenie chrámov v prospech Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny. Video sa šírilo v štátnej televízii a na sociálnych sieťach.
Takáto rétorika popiera konštruktívnu povahu zámerov vedenia Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny v Sumskej oblasti. Takéto vyhlásenia sú zverejňované súčasne s videozáznamami o zaberaní chrámov v rôznych regiónoch Ukrajiny, ktorých počet rýchlo rastie, čo nenecháva nikoho na pochybách o koristníckych zámeroch hierarchu Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny v Sumách.
Podobná rétorika hierarchov Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny je prítomná aj na celoukrajinskej úrovni: vyhlásenia o neexistencii alternatív k prestupu do Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny, ospravedlňovanie nárokov na cirkevný majetok, na ktorého výstavbe alebo nadobudnutí sa Pravoslávna cirkev Ukrajiny nepodieľala, neustále prekrúcanie štatistických a faktických údajov, tendenčné vyhľadávanie skutočných a vykonštruovaných obvinení, účasť na nepodloženej agitácii proti duchovným a laikom.
Z jednotlivých incidentov, ktoré sa týkajú nezákonných činov jednotlivcov (ich počet sa štatisticky nelíši od ostatných komunít), sa vyvodzujú zovšeobecňujúce závery o kriminalite všetkých ukrajinských občanov patriacich k Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi.
Vzhľadom na túto situáciu bolo v Sumskej eparchii prijatých niekoľko mimoriadnych opatrení (podobne ako pri prírodných katastrofách). Duchovní a veriaci sa nachádzajú v stave neustáleho ohrozenia.
Z uvedeného vyplýva:
V Sumskej eparchii vzniklo bezprecedentné medzikonfesijné napätie, ktoré môže kedykoľvek prerásť do otvoreného násilia na náboženskom základe. Nie je dôvod domnievať sa, že takýto vývoj je nemožný.
Nesprávne rozhodnutia, nesprávne verejné kroky a vyhlásenia hierarchov Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi na regionálnej a celoštátnej úrovni môžu mať fatálne následky. Bohužiaľ, hierarchovia Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi si často neuvedomujú všetky deštruktívne súvislosti a verejné dôsledky svojho konania. Mnohým súčasným problémom sa dalo predísť, keby hierarchovia konali inak.
Konfrontácia, neochota viesť dialóg s akýmikoľvek oponentmi vrátane autorít a občianskej spoločnosti, ako aj snaha o presadenie vlastnej kategorickej správnosti a neomylnosti môžu viesť k marginalizácii Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi a znemožniť vytvorenie budúcej formy života tejto cirkvi.
Podobný vývoj možno sledovať aj v Sumách. Objavuje sa predstava o „malom stáde“ veriacich, ktorí trpia za vieru a údajne zachovávajú jej čistotu napriek „prenasledovaniu“. Tento vývoj je posilňovaný príkladmi násilných udalostí v iných regiónoch.
Hierarchovia a duchovní Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny formulujú argumenty, prijateľné motívy na vyvlastnenie cirkevného majetku Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Názor ani ďalší osud súčasných prívržencov Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi však nie je formulovaný v žiadnej forme (usiluje sa len o úplnú asimiláciu).

Zintenzívnenie náboženského konfliktu by sa mohlo pre Ukrajinu ukázať ako kontraproduktívne a mohlo by hrať do karát Moskve.
Orgány na všetkých úrovniach dosiahli konsenzus, ktorý jasne pripisuje negatívne vlastnosti všetkým osobám a komunitám patriacim k Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Zároveň boli Pravoslávnej cirkvi priradené jednoznačne pozitívne atribúty bez ohľadu na skutočnosť. Štátne štruktúry zaujímajú postoj úplného izolovania, ignorovania a pripisovania viny zásadne subjektom Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi.
Ostatné konfesie sa úplne dištancovali od vnútropravoslávnej konfrontácie alebo podporujú Pravoslávnu cirkev Ukrajiny. Ani jedna konfesia v Sumskej oblasti verejne nedeklarovala svoju podporu Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi.
O osude pravoslávnych farností často rozhodujú ľudia, ktorí nežijú svoju religiozitu vo farskom živote, málo rozumejú otázkam viery, ale voči Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi prechovávajú negatívne predsudky.
Takíto ľudia často vystupujú na verejnosti ako hovorcovia „vôle ľudu“ a „farností“ bez toho, aby s nimi mali niečo spoločné. Od nich pochádzajú najostrejšie vyhlásenia a charakteristiky. Vojaci alebo dobrovoľníci sa zúčastňujú na proticirkevných akciách a vyzývajú na použitie násilia v prospech svojich postojov, pričom často nie sú príliš vyberaví vo svojich argumentoch.
Súčasná napätá situácia zapĺňa informačný priestor, vytvára konfrontáciu v spoločnosti a negatívny obraz. Mnohí opúšťajú náboženské spoločenstvá, nenavštevujú už bohoslužby a nezúčastňujú sa na sviatostiach. Tento vývoj možno pozorovať aj v Sumskej eparchii.
Pôvodne publikované na noek.info. Z nemčiny preložil o. Ján Krupa.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.