Moslimský kráľ zaplatí opravu Božieho hrobu

Adam Takáč

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Za pomocou jordánskeho panovníka Abdalláha II. kresťanom v Jeruzaleme sa môžu skrývať aj politické dôvody.

Vypočuť článok

Študoval žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku a na Univerzite Komenského v Bratislave. Venuje sa spravodajstvu.

Ďalšie autorove články:

Dôveryhodnosť lídrov podľa NMS V prvej päťke nie je nikto z koalície, Matovičovi čísla rastú

Počet Rómov rastie Cirkev nemá nahrádzať prácu štátu, ale nemôže sedieť so založenými rukami (+ video)

Dianie v opozícii PS a Demokrati začínajú rokovať o spojení pred voľbami, výsledkom môže byť jedna kandidátka

Pútnici so zažatými sviecami sa zhromaždili v Bazilike Božieho hrobu v Jeruzaleme pri príležitosti osláv Veľkej noci. Foto – TASR/AP

Jordánsky kráľ Abdalláh II. zaplatí reštauračné práce na Bazilike Božieho hrobu v Jeruzaleme. Na oprave sa už dávnejšie zhodli predstavitelia troch kresťanských vyznaní, ktorí spoločne spravujú baziliku. Ide o Katolícku, Grécku pravoslávnu a Arménsku pravoslávnu cirkev.

Abdalláh II., ktorý je podľa tradície priamym potomkom proroka Mohameda, ponúkol finančnú pomoc v liste adresovanom gréckemu pravoslávnemu patriarchovi Jeruzalema Teofilovi III.

„Rola Jordánska v ochrane prítomnosti kresťanov vo Svätej zemi je jasná a nepopierateľná,“ ocenil kráľovo gesto jeruzalemský patriarcha. „Kráľ Abdalláh sa snaží každodenným úsilím zasievať semená lásky a bratstvo medzi moslimami a kresťanmi v dobe, keď sektárske vojny spaľujú národy.“

„Pre kresťanov je to úžasná správa s veľkou symbolikou,“ uviedol katolícky pomocný biskup Jeruzalema William Hanna Shomali.

Rekonštrukcia jedného z najvýznamnejších pútnických miest kresťanov je nevyhnutná pre poškodenie, ktoré spôsobila vlhkosť zapríčinená zástupmi pútnikov a dymom zo sviečok. Práce budú trvať osem mesiacov a mali by byť ukončené začiatkom budúceho roka. Financovanie projektu, ktorého suma je 3,4 milióna dolárov, malo byť pôvodne rozdelené medzi troch správcov baziliky. Zatiaľ nie je známa presná suma, ktorou prispeje jordánsky panovník.

Portál Vatican Insider uviedol, že za kráľovým finančným darom môže byť aj politická motivácia. Viaceré kresťanské a moslimské posvätné miesta v Jeruzaleme patrili do takzvanej šesťdňovej vojny v roku 1967 pod jordánsku správu. Mierová dohoda medzi Izraelom a Jordánskom z 90. rokov zaviazala Izrael rešpektovať historickú rolu Jordánska pri starostlivosti o tieto miesta. Oprava chrámu tak môže byť vnímaná aj ako snaha Jordánska uplatniť si tento vplyv.

Abdalláh II., ktorý je považovaný za spojenca USA, stojí na čele Jordánskeho hášimovského kráľovstva od roku 1999. Krajina pod jeho vedením patrí medzi nábožensky najtolerantnejšie arabské štáty. Ocenili to aj pápeži, ktorí viackrát do Jordánska zavítali. Naposledy tak urobil František v roku 2014.