Vatikánske archívy Katolícka cirkev v Ríme počas vojny ukrývala 3200 Židov
Dokumenty Pontifikálneho biblického inštitútu zostavili jezuiti po oslobodení Ríma od nacistov v júni 1944.
Vypočuť
Vatikánske archívy / Katolícka cirkev v Ríme počas vojny ukrývala 3200 Židov
Najčítanejšie
Deň
Týždeň
Suspendovaný kňaz v Šaštíne Bývalý salezián vedie skupinu veriacich, ktorá neuznáva pápeža Františka
Slovo kňaza Zlo nie je celý príbeh
Nielen lefèbvristi Chystá sa ďalšia biskupská vysviacka bez súhlasu pápeža. Problémy so schizmatickými kňazmi hlásia viaceré krajiny
Desať rokov Amoris laetitia Lev XIV. zvoláva do Ríma lídrov miestnych cirkví. Chce diskutovať o Františkovom dokumente, ktorý vyvolal polemiku
Novokňazi 2026 Vysviacka bude v každej diecéze, po 40 rokoch však nemá novokňaza Prešovská archieparchia. Pozrite sa, koho vysvätia (+ foto)
Nielen lefèbvristi Chystá sa ďalšia biskupská vysviacka bez súhlasu pápeža. Problémy so schizmatickými kňazmi hlásia viaceré krajiny
Vatikánske špičky na Ukrajine Ako vyzerala návšteva Zuppiho a Gallaghera a čo má kardinál tlmočiť v Moskve
Slovo kňaza Zlo nie je celý príbeh
Suspendovaný kňaz v Šaštíne Bývalý salezián vedie skupinu veriacich, ktorá neuznáva pápeža Františka
Desať rokov Amoris laetitia Lev XIV. zvoláva do Ríma lídrov miestnych cirkví. Chce diskutovať o Františkovom dokumente, ktorý vyvolal polemiku
Novokňazi 2026 Vysviacka bude v každej diecéze, po 40 rokoch však nemá novokňaza Prešovská archieparchia. Pozrite sa, koho vysvätia (+ foto)
Katolícka cirkev v Ríme ukrývala počas druhej svetovej vojny pred nacistami približne 3200 Židov. Vyplýva to z vatikánskych dokumentov zverejnených vo štvrtok, píše TASR podľa správy agentúry DPA.
V záznamoch Pontifikálneho biblického inštitútu sa nachádzajú mená 3600 ľudí, ktorých počas vojny prichýlili katolícke rády. Celkovo sa v dokumentoch podľa agentúry AP hovorí o viac než 4300 ukrývaných. Z porovnania s archívom rímskej židovskej obce vyplynulo, že 3200 z konkrétne menovaných osôb boli Židia.
Dokumenty Pontifikálneho biblického inštitútu zostavili jezuiti po oslobodení Ríma od nacistov v júni 1944 a slúžili ako predloha na výskum talianskeho historika Renza de Feliceho v roku 1961. Neskôr sa predpokladalo, že sa stratili.
Pápeža Pia XII., ktorého pontifikát trval od roku 1939 do roku 1958, kritizujú viacerí historici za to, že počas vojny verejne nevystúpil proti holokaustu. Podľa iných historikov sa pápež obával, že jeho výzvy by nacistov nepresvedčili, ale, naopak, popudili k ostrejšiemu prenasledovaniu Židov i katolíkov v Európe, a tak sa radšej rozhodol pomáhať Židom v tichosti.
Agentúra DPA pripomína, že terajší pápež František v roku 2020 nariadil sprístupnenie všetkých vatikánskych archívov týkajúcich sa druhej svetovej vojny. Na jej začiatku žilo v Ríme 10.000 – 15.000 Židov, viac než 2000 z nich zabili nacisti. Tí okupovali mesto deväť mesiacov až do jeho oslobodenia spojeneckými jednotkami v júni 1944.
Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]
Krátke správy
pred 17 hodinami
Lev XIV. vyslal počas uplynulých dní na Ukrajinu dvoch prelátov. Ukrajinský generál žiada Vatikán o pomoc pri výmene vojnových zajatcov podľa princípu „všetci za všetkých“. Viac v texte Pavla Rábaru.
21. júl 2026
Pápež Lev XIV. v pondelok súkromne navštívil opátstvo Montecassino, kde sa pri hrobe svätého Benedikta modlil za mier. Následne obedoval s miestnou rehoľnou komunitou a potom sa vrátil do Castel Gandolfa, kde trávi letný odpočinok až do 27. júla. Montecassino je prvým kláštorom benediktínskeho rádu, ktorý v roku 529 založil samotný svätý Benedikt. (vatican news)
20. júl 2026
Prezident Peter Pellegrini navštívil v Azerbajdžane aj jediný rímskokatolícky farský kostol v krajine, ktorý spravujú slovenskí saleziáni. Hlava štátu sa stretla aj so slovenským biskupom Vladimírom Feketem, ktorý pôsobí v Baku ako apoštolský prefekt, a so slovenskými saleziánmi a saleziánkami. Prezident ocenil ich dlhoročnú misionársku prácu.
20. júl 2026
Švajčiarsko zrušilo výnimku z vojenskej služby pre duchovných. Zmena vyvolala kritiku kresťanských cirkví, podľa ktorých štát podcenil význam duchovnej starostlivosti v čase vojny a krízových udalostí. Švajčiarski muži musia medzi 18. a 30. rokom života absolvovať vojenskú službu, z čoho mali duchovní výnimku. Podľa švajčiarskej televízie už bolo do armády povolaných deväť duchovných. (cirkev.cz)
20. júl 2026
Po kardinálovi Matteovi Zuppim je na Ukrajine aj vatikánsky sekretár pre vzťahy so štátmi arcibiskup Paul Richard Gallagher. Ten v nedeľu predsedal liturgii v Berdyčive ako osobitný vyslanec Leva XIV. pri príležitosti 35. výročia obnovenia cirkevných štruktúr latinského obradu na Ukrajine. V homílii zdôraznil, že pokoj je predovšetkým Božím darom, nie výsledkom ľudského úsilia. (vatican news)
18. júl 2026
Arcibiskup Bober o kňazovi Barlašovi Vymenovanie Slováka za sekretára dikastéria je vyznamenanie.
Podľa košického arcibiskupa je nový sekretár Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj sčítaný, má dobrú pamäť, vyrovnanú povahu a je zodpovedný muž, na ktorého sa dá vždy spoľahnúť.
17. júl 2026
Už o týždeň sa v Námestove začne hudobný festival Verím Pane, potrvá od 24. do 26. júla. Program prinesie známe mená kresťanskej hudobnej scény, duchovný program, diskusie, detský program aj priestor na stretnutia. Tridsiaty piaty ročník festivalu otvorí svätá omša priamo v amfiteátri, ktorú bude celebrovať spišský diecézny biskup František Trstenský.
16. júl 2026
Za nového generálneho riaditeľa Inštitútu pre náboženské diela (IOR) bol vymenovaný Giovanni Boscia. Funkcie šéfa tzv. vatikánskej banky sa ujme 1. októbra 2026. V pozícii vystrieda Giana Franca Mammìho, ktorý po 11 rokoch ukončí svoje pôsobenie po dosiahnutí zákonom stanoveného dôchodkového veku. Päťdesiatpäťročný Boscia pracuje od roku 2023 ako zástupca generálneho riaditeľa IOR. Väčšinu kariéry pôsobil v Londýne v popredných investičných bankách. (vatican news)
15. júl 2026
Vrcholiace MS vo futbale sprevádzajú výrazné náboženské gestá, na aké sme v minulosti neboli zvyknutí. A to nielen u hráčov, ale aj fanúšikov. Reprezentácie z moslimských krajín dokonca dotlačili FIFA k niektorým výnimkám. Píše Marek Harvan.
15. júl 2026
Kardinál Matteo Zuppi je po druhýkrát ako pápežský vyslanec na Ukrajine. Ide o štvordňovú cestu so zastávkou v Kyjeve. V utorok navštívil stredisko Zachid-1 vo Ľvovskej oblasti, kde sú zajatci z ruskej armády, medzi nimi aj mladí z Bieloruska, Konga, Kórey, Peru, Nigérie či Filipín. „Pápež sa za vás modlí,“ povedal im kardinál a odovzdal im aj kľúčenku ako znak nádeje, že sa čoskoro vrátia domov. (vatican news)
