Slovenská katolícka misia v Bruseli Oslavuje 20 rokov, jej správca je už kňazom aj pre miestnych

Slovenská katolícka misia v Bruseli cez víkend oslávila 20. výročie vzniku koncertom speváčky Janais a slávnostnou omšou. 

Správca misie kňaz Marek Sitár pre Postoj hovorí, že misia bola len obnovená a misiu pre Slovákov začali v Bruseli ešte po druhej svetovej vojne, no v päťdesiatych rokoch zanikla, keďže generácia vojnových emigrantov z krajiny odišla.

Pastoráciu Slovákov začali saleziáni

V roku 1953 prišiel do Belgicka salezián Jozef Strečanský, ktorý začal zakladať spoločenstvá pre mladých migrantov, ale aj dospelých ľudí zo Slovenska a z Česka, ktorí utekali za slobodou. Don Strečanský, neskôr aj s ďalšími saleziánmi, poskytoval aj ubytovanie chlapcom a mladým mužom. Táto aktivita saleziánov trvala najmä do pádu železnej opony.

Potreba obnovenia misie pre Slovákov vystala po vstupe Slovenska do Európskej únie 1. mája 2004, keď do Bruselu začali prichádzať Slováci, ktorí pacujú v európskych inštitúciách.

Do krajiny však prichádzali aj ľudia, ktorí pracujú v súkromnej sfére, nielen v inštitúciách. Vzniku misie predchádzala činnosť saleziána Augustína Vrecka, ktorý zomrel v roku 2014 a na ktorého si dodnes spomínajú Slováci, ktorí prišli do Belgicka pred dvadsiatimi rokmi. On sa duchovne venoval Slovákom, ktorí prichádzali do Belgicka za prácou po roku 1989.

Na jeho činnosť nadviazala Slovenská katolícka misia. Ľudia, ktorí boli v Bruseli pri jej vzniku, sa zhodujú, že veľkú zásluhu má na tom vtedajší eurokomisár za Slovensko Ján Figeľ.

„Myšlienka na vznik misie prišla z presvedčenia, že európska integrácia má okrem ekonomického, politického a právneho rozmeru aj duchovný rozmer,“  hovorí bývalý politik, ktorý vnímal aj duchovné potreby Slovákov, ktorí prichádzali do Bruselu nielen za prácou, ale aj štúdiom alebo do európskych inštitúcií.

Biskup Haľko počas birmovky v slovenskom kostole v Bruseli. Foto: SKM v Bruseli

Augustína Vrecka spomína aj Ján Figeľ, podľa ktorého jeho pôsobenie povzbudilo úsilie o zriadenie misie.

Ján Figeľ v roku 2004, po vstupe Slovenska do Únie, napísal list so žiadosťou o zriadenie misie vtedajšiemu predsedovi KBS Františkovi Tondrovi a aj bruselskému arcibiskupovi kardinálovi, ktorým bol Godfried Danneels. Figeľ napísal aj kardinálovi Vlkovi, keďže duchovnú potrebu mali aj českí veriaci.

„Kardinál Daneels s misiou súhlasil, pretože vnímal otvorenosť Bruselu a Belgicka pre všetkých, a to nielen materiálne, ale aj duchovne a pastoračne. Kardinál poveril vikára, aby vyčlenili chrám a zabezpečil podmienky na pôsobenie slovenskej komunity. Prvým kňazom, ktorý do Belgicka prišiel, bol Ľubomír Fabčin z Banskobystrickej diecézy, ktorý dnes pôsobí na misii v Luxembursku.

Prvú svätú omšu v Bruseli po oznámení vzniku misie slúžil arcibiskup Ján Sokol, ktorý mal na starosti v tom čase pastoráciu Slovákov v zahraničí. Dnes túto úlohu v rámci KBS zastáva pomocný bratislavský biskup Jozef Haľko.

Ten do Bruselu na oslavy výročia pricestoval a počas slávnostnej omše udelil sviatosť birmovania šiestim mladým ľuďom.

Počas svätej omše označil za vzácne, že Slováci majú miesto, kde sa prepájajú nielen kultúrne, ale aj vo viere. „Nie sme vo fáze zániku, ale, naopak, sú tu mladí ľudia, ktorí preberajú štafetu,“ povedal počas omše biskup a poukázal, že dôkazom toho sú aj šiesti mladí, ktorí prijali sviatosť birmovania.

Slovenský kňaz dnes spravuje celú farnosť

Na omši bol prítomný aj vikár bruselského arcibiskupa, ktorý vyzdvihol, že katolícka misia pre Čechov a Slovákov je dôležitá. Dodal, že cirkev je univerzálna a slovenská misia v Bruseli je jej súčasťou. Správca misie Marek Sitár je zároveň aj správcom kostola a farnosti pre frankofónnych veriacich. Za farára bol ustanovený práve počas slávnostnej svätej omše pri príležitosti vzniku slovenskej misie.

Kňaz Sitár hovorí, že v kostole, v ktorom misia pôsobí, bola ešte pred päťdesiatimi rokmi veľmi živá farnosť, kde bolo v nedeľu desať svätých omší a vo farnosti bolo viac ako tristo krstov za rok. 

Omše boli vo francúzštine aj flámčine. Farnosť upadla v dôsledku starnutia populácie a úpadku praktizovania náboženstva v regióne. Viacerí Slováci spomínajú, že v začiatkoch sa ešte museli prispôsobovať s omšami domácim veriacim, dnes je kňaz Marek Sitár dokonca potvrdený aj ako farár chrámu.

 Kňaz Marek Sitár (vpravo), veďla neho biskup Jozef Haľko a Ján Figeľ. Foto: Slovenská katolícka misia v Bruseli

Zaujímavosťou je, že omše slovenskej komunity navštevujú aj ľudia, ktorí prišli do Bruselu z Afriky alebo Ázie.

Na slovenské omše chodí podľa Mareka Sitára konštantne asi 120 veriacich každú nedeľu, iní prichádzajú na omše sporadickejšie. Hovorí, že v Bruseli žije okolo dvetisíc Slovákov a ďalších štyritisíc v ostatných častiach Belgicka. Kňaz chodí slúžiť slovenské omše aj do Gentu.

Niektorých veriacich v slovenskej misii sme sa pýtali, prečo nechodia do belgickej farnosti, ale zúčastňujú sa na slovenských omšiach. Všetci sa zhodli, že majú túžbu modliť sa a prežívať vieru v rodnom jazyku. Pre človeka je prirodzenejšie modliť sa v materinskom jazyku. 

Zároveň je to spoločenstvo a živá farnosť. Mnohí sa tiež zhodli, že v slovenskej farnosti môžu vieru prežívať ortodoxnejšie. Slovenská katolícka misia v Bruseli je súčasne špecifická tým, že mnohí ľudia sem prichádzajú na pár rokov a potom sa vrátia domov, keďže v európskych štruktúrach sa ľudia často obmieňajú.

Slovenská misia je v Bruseli na adrese Rue Jenneval 10, čo je pár minút pešo od sídla Európskej komisie a ďalších inštitúcií Európskej únie.