„Je to, ako keby ste si kúpili rotvajlera. Stále tohto psa kŕmite a kŕmite, no potom prestanete. Keď po čase prídete domov, ten pes zabudne, že ste jeho pán. Tak vás bude chcieť uhryznúť a zjesť.“
Takto nám 33-ročný Nigérijčan Martins Uchenna Obidiegwu vysvetľuje, ako sa z vraždenia a prenasledovania kresťanov stalo všeobecné zabíjanie, ktoré už neobchádza ani moslimov.
„Kresťania sú prenasledovaní takpovediac na dennom poriadku. Nejde len o zabíjanie, ale aj o ďalšie formy prenasledovania a diskriminácie,“ hovorí.
Pôvodne boli terčmi útokov len kresťania, vysvetľuje študent magisterského štúdia v odbore geofyzikálne inžinierstvo na Univerzite v Miškovci v Maďarsku.
Martins pochádza z Maiduguri v severovýchodnom štáte Borno v Nigérii, kde má Boko Haram obzvlášť silnú pozíciu.
Zo začiatku to bolo podľa neho tak, že vojaci prišli na miesto útoku a pýtali sa, kde sú útočníci, aby ich pohli potrestať. Lenže ľudia mali pocit, že ich nemôžu vydať vojakom, ktorí sú kresťania. „Niektorí imámi šírili falošné učenie, že nemožno vydávať spolubratov moslimov, lebo potom sa zníži moslimská populácia,“ hovorí Nigérijčan.
Lenže časom, keď sa kresťania rozptýlili a z mnohých miest utiekli, radikáli pri útokoch nevedeli nájsť kresťanov, a tak začali zabíjať aj moslimov, dodáva s tým, že napriek tomu sú kresťania dnes častejšie terčom útokov a kresťanské komunity majú najvyšší počet obetí.
Martins prišiel na Slovensko na pozvanie ACN – Pomoci trpiacej Cirkvi pri príležitosti Červenej stredy – podujatia, ktoré sa koná po celom svete s cieľom upozorniť na prenasledovanie kresťanov pre vieru. Symbolom sú mnohé budovy osvetlené na červeno.
Martins Uchenna Obidiegwu si začiatok intenzívneho prenasledovania spája s uverejnením karikatúry proroka Mohameda vo francúzskom časopise Charlie Hebdo.
V tom čase skupinu jeho kamarátov zamkli v ich dome, ten podpálili a všetci zhoreli. Deviati, štyria tam mali aj matku. „Po týždni som ich nevidel v škole, pátral som, čo sa stalo,“ spomína. Ani blízki mu to spočiatku nechceli povedať.
Martins stratil veľa priateľov a rovesníkov, s ktorými vyrastal.
Poznal aj študenta, ktorý bol zajatý Boko Haramom, odmietol sa vzdať kresťanskej viery a zabili ho strelou do hlavy. To isté sa stalo jeho priateľovi, lekárovi, ktorého strelili do hlavy.
„Niekedy si želáte, aby ste tam neboli. Niekedy sa modlíte, aby ste tam vôbec nikdy neboli. Teraz som tu, ale moja myseľ je tam,“ hovorí Martins a odkazuje na svoju rodinu.
Má manželku a osemmesačnú dcérku. Je najstarší zo šiestich detí. Má jedného brata a štyri sestry. Najmladší má 19 rokov.
Rodičov už nemá. Otca mu zavraždil Boko Haram v roku 2013.
Keď otec zomrel, matka dostala vysoký krvný tlak a srdcové zlyhanie. „Nedokázala to prekonať. Minuli sme veľa peňazí, ale nepomohlo to. Nech jej Boh dá večný pokoj. Nedokázala to prekonať a o pár rokov neskôr zomrela,“ rozpráva Martins.
„Takto som sa stal najstarším v rodine, teraz som otec, matka, manžel, niekedy je to celkom náročné,“ vraví. Ako to zvláda, keď študuje v Európe? Uznáva, že je to veľmi náročné, ale pomáha im skupinový čet, sú neustále v kontakte.
Celá rodina sa nachádza doma v Nigérii. „Ich bezpečnosť je to jediné, čo ma stále trápi, kdekoľvek som. Každý deň dochádza k mnohým útokom,“ rozpráva. Len za posledné dni médiá informovali o dvoch útokoch na internátne školy, keď ozbrojenci uniesli dokopy viac ako 300 detí, medzitým došlo aj k útoku na kostol.

Foto: Postoj/Adam Rábara
Ako vyzerá prenasledovanie? „Prídu do dediny a zabíjajú ľudí ako ovce. Odsekávajú hlavy. Alebo polejú ľudí benzínom a zapália. Zhoria na popol,“ opisuje Martins.
Prenasledovanie podľa neho zasiahlo každú časť spoločenského systému. „Nechcú, aby sa kresťanské náboženstvo vyučovalo v školách, nedajú kresťanom prácu. Unášajú predovšetkým kresťanov,“ pokračuje. Vedia strpčiť život aj kresťanským podnikateľom či štátnym úradníkom, ktorým nedovoľujú kariérny rast.
Keď je reč o moslimoch, nehádže ich všetkých do jedného vreca. „Máme aj dobrých moslimov, veľmi dobrých. Mnohí sú moji priatelia. Navštevujeme sa,“ vraví. „No nájdu sa aj takí, ktorí keď z vás čo i len zacítia vôňu piva, môžu vás hneď zabiť. Niekedy majú pri sebe nôž. Utečú. A žiadne vyšetrovanie sa nekoná,“ opisuje.
Keď sa mladého Nigérijčana pýtame, ako vidí svoju vlastnú budúcnosť, hovorí hlavne o rodine, aby bol pri nej. Pokiaľ ide o krajinu, vyjadruje skepsu voči predstaviteľom krajiny.
„Nechceme byť závislí od vlády, pretože vládny justičný systém nie je vyvážený. Môžeme sa spoliehať len na svojich kresťanských bratov a sestry po celom svete. Budeme sa spoliehať na tých, ktorí nám chcú poskytnúť silnú podporu,“ povedal.
Hovorí, že napriek zabíjaniu a diskriminácii sú kresťania radi, že vo svete nachádzajú ľudí, ktorí im preukazujú lásku.
Aj počas nášho rozhovoru sa napriek téme často usmieva.
„Úsmev potrebujeme. Naozaj ho potrebujeme, pretože niekomu, komu zabili rodinu, je veľmi ťažko bez akejkoľvek podpory. Nemôžete povedať niekomu, komu zabili desať členov rodiny, aby mal nádej. Nádej by mala prameniť z lásky, ktorú mu preukazujete,“ dodal.
Za taký príklad považuje aj maďarské štipendium na štúdium určené pre kresťanov. „Dalo mi to nádej, že na mňa pamätajú ako na kresťana,“ dodal.
Ako vníma vyjadrenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý pre zabíjanie kresťanov v Nigérii pohrozil vojenským zásahom?
„Jeho vyhlásenie považujem za dobré. Ako som už povedal, moslimovia a kresťania, všetci čelia týmto výzvam, ale kresťania majú vyššie počty obetí,“ priblížil svoj názor.
Naznačil, že tí, ktorí proti tomu oponujú, nechcú, aby sa táto otázka vyriešila. „Lebo ak tvrdíte, že aj moslimovia sú zabíjaní, potom by ste mali dovoliť niekomu, kto chce pomôcť, aby prišiel a zlikvidoval tých, ktorí zabíjajú moslimov aj kresťanov,“ uviedol.
Uznáva, že v hre môžu byť aj bočné úmysly, ale pokiaľ ide o nerastné suroviny, ani dnes ich nemá vo vlastníctve bežné obyvateľstvo. „Veľa peňazí sa prideľuje guvernérom a politikom na bezpečnostné otázky. Takže niektorí z nich z toho majú prospech,“ dodáva.
Martins označuje situáciu vo svojej vlasti za „politicky motivované náboženské prenasledovanie“.
Počas rozhovoru s vďakou spomína na írskych misionárov, jeden z nich ho krstil. Kostol, v ktorom sa obrad krstu odohral, spálili islamisti, no potom si kresťania postavili nový.
„Môžu spáliť kostol. Môžu spáliť všetko, ale nemôžu nám vziať kresťanstvo,“ vraví Nigérijčan, ktorý sa stará o svoju širšiu rodinu.
Odpustil tým, ktorí zabili jeho rodičov?
„Je to veľmi ťažké. Odpustiť tomu, kto vám zabil člena rodiny alebo z vás urobil bezdomovca. Snažíte sa odpustiť, ale je to ťažké,“ priznáva.

Amina Hassan, manželka zástupcu riaditeľa štátnej strednej školy pre dievčatá, kde 17. novembra 2025 ozbrojenci zaútočili na internát, uniesli 25 dievčat a zabili jej manžela, stojí pred miestnosťou, kde bol zabitý. Kebbi, Nigéria. Foto: TASR/AP Photo/Tunde Omolehin
V posledných mesiacoch čoraz častejšie počujeme o útokoch na kresťanov a ich únosoch v Nigérii. V tejto africkej krajine zomiera najviac kresťanov na svete. Prezident krajiny však odmieta prenasledovanie kresťanov. Konflikt má širší kontext.
Svetová pozornosť sa na túto krajinu ešte viac obrátila, keď americký prezident Trump pohrozil vojenským zásahom. Vyhlásil, že pokiaľ Nigéria nezastaví zabíjanie kresťanov, bude konať, a podľa amerických médií generáli už kreslia plány na operáciu v krajine.
Trump dokonca hovoril o genocíde kresťanov. Aj keď sú kresťania v krajine nepochybne prenasledovaní, odborníci poukazujú, že realita je zložitejšia.
Nigéria má viac ako 236 miliónov obyvateľov. Počet moslimov a kresťanov je približne rovnaký. Kresťania žijú prevažne na juhu, kým na severe sú zasa prevažne moslimovia, poukazuje portál Crux Now.
Na severovýchode krajiny vedú boj džihádisti z Boko Haramu spolu s odnožou Islamského štátu. Snažia sa o nastolenie práva šaría.
Práve Boko Haram uniesol v roku 2014 z Chiboka v štáte Borno 276 dievčat, z ktorých bola prevažná väčšina kresťaniek, ale boli medzi nimi aj moslimovia. Tento bezprecedentný útok znamenal novú éru strachu v celej Nigérii. Odvtedy dochádza k hromadným únosom, najmä študentiek.
Mnohé útoky a únosy však nie sú previazané s Boko Haramom, ale gangy útočia prevažne na kresťanské dediny, unášajú ľudí a žiadajú výkupné, ktoré je často vo výške tisícok dolárov. Mnohí ľudia, ak chcú zachrániť príbuzných, musia všetko predať a zaplatiť.
Crux Now cituje 32-ročného moslima, ktorý hovorí, že útočníci často nerozlišujú, či je niekto kresťan alebo moslim. „Chcú od vás len peniaze. A aj keď máte peniaze, niekedy vás zabijú.“

Nadácia Open Doors, ktorá každoročne vydáva správu o náboženskej slobode vo svete, upozorňuje, že kým v minulosti boli kresťania zraniteľní iba v severných častiach krajiny, kde majú väčšinu moslimovia, dnes sa násilie šíri aj do strednej a južnej časti krajiny.
V Nigérii bolo vlani zabitých pre vieru viac ľudí ako kdekoľvek inde na svete. Je to siedma najhoršia krajina na svete na život kresťanov.
Viac ako 16,2 milióna kresťanov v subsaharskej Afrike vrátane vysokého počtu z Nigérie bolo vyhnaných zo svojich domovov násilím a konfliktom. Milióny ľudí teraz žijú v táboroch pre vysídlené osoby.
Kresťania sú najmä na severe Nigérie občanmi druhej kategórie, a kto konvertuje na kresťanstvo, neraz musí utiecť, uvádza správa Open Doors.
Analytici a obyvatelia vidia príčinu aj v rozsiahlej korupcii, ktorá obmedzuje dodávky zbraní bezpečnostným silám, v beztrestnosti útočníkov aj v priepustnosti hraníc, čo zabezpečuje gangom stabilné dodávky zbraní.
„Tieto útoky nerozlišujú, či útočia na štátne inštitúcie, na Nigérijčanov na bohoslužbách alebo na civilných miestach,“ cituje portál nigérijského výskumníka v oblasti ľudských práv Bulamu Bukartiho, ktorý konštatuje, že ide v podstate o vojnu proti Nigérii. Hlavný problém v krajine je, že gangy môžu beztrestne unášať, vraždiť a znásilňovať a vláda a bezpečnostné zložky sú bezmocné.

15-ročná Hawau Usman, ktorú 17. novembra uniesli ozbrojenci zo štátnej strednej školy pre dievčatá a ktorej sa podarilo utiecť, poskytuje rozhovor v Kebbi v utorok 18. novembra 2025. Foto: TASR/AP Photo/Tunde Omolehin
Portál idnes.cz vo svojom texte od afrického spolupracovníka Jana Záhoříka vysvetľuje, že Nigéria je extréme rozmanitá krajina, kde žije viac ako 250 etnických skupín.
Rozdelenie krajiny na sever (väčšinovo moslimský) a juh (väčšinovo kresťanský) nie je len náboženské, ale historické a koloniálne: hranice Nigérie boli čiastočne vytvorené koloniálnymi silami tak, že zoskupili veľmi odlišné komunity, čo viedlo k napätiam.
Podľa autora toho článku „to nemusí byť primárne náboženstvo, čo je hlavným zdrojom konfliktov“ napriek tomu, že konflikty môžu vyzerať nábožensky. Konflikty v krajine často poháňa aj boj o moc, pôdu, vodné zdroje.
V krajine existujú okrem útokov radikálnych islamistov aj boje medzi farmármi a pastiermi, napätia medzi etnikami či útoky separatistických skupín. Aj Záhořík poukazuje, že je tu riziko zjednodušenia toho, čo sa v krajine deje, na konflikt moslimovia verzus kresťania.

Podľa agentúry AP sa situácia v Nigérii zhoršuje.
Teroristická organizácia Boko Haram zaznamenala tento rok výrazné oživenie, popri nej podniká útoky aj jej odštiepenecká frakcia Ansar a skupina s názvom Islamský štát Západoafrická provincia. V posledných mesiacoch obsadzujú vojenské základne, pod cesty kladú míny a prepadajú civilné komunity.
K napätiu prispieva paradoxne ešte koloniálne dedičstvo, ktoré v historických časoch rozdelili hranice, a to prispieva k napätiu medzi etnikami.
Faktom však je, že obeťami týchto nepokojov sú vo veľkej miere kresťania. Nigéria potrebuje reformu v oblasti bezpečnostných štruktúr a vláda musí ukázať, že dokáže ochrániť obyvateľov krajiny a čeliť ozbrojeným skupinám.
Vyhlásenie Trumpa nasledovalo po kampani republikánskych zákonodarcov, ktorí tvrdia, že v Nigérii bolo zabitých 100-tisíc kresťanov. Toto číslo sa teraz opakuje v nigérijských kresťanských komunitách, ale odborníci tvrdia, že je pravdepodobne nafúknuté.
Trumpovo tvrdenie, že krajina je netolerantná voči náboženstvu, odmieta aj nigérijský prezident Bola Ahmed Tinubu.
Organizácia ACLED, ktorá na svoje údaje využíva miestne spravodajstvo, uvádza, že v Nigérii bolo od roku 2009 v dôsledku cieleného politického násilia zabitých „len“ 52 915 civilistov, pričom obeťami boli kresťania aj moslimovia.
Ladd Serwat, hlavný analytik pre Afriku, však poznamenáva, že útoky na kresťanov v krajine sú skutočné a sú veľmi znepokojujúce.
Bezpečnostný systém Rady pre zahraničné vzťahy v Nigérii ukazuje, že od roku 2011 zomrelo v dôsledku ozbrojeného násilia viac ako 100-tisíc obyvateľov vrátane príslušníkov bezpečnostných zložiek, ktoré sú preťažené a často sú terčom gangov.

Muž prechádza okolo vecí v katolíckej základnej a strednej St Mary’s School po tom, ako ozbrojenci uniesli 315 detí a zamestnancov v komunite Papiri v Nigérii v piatok 21. novembra 2025. Foto: TASR/AP/Kresťanská asociácia Nigérie
Katolícky kňaz v Nigérii Stan Chu Ilo napísal pre americký National Catholic Reporter text, v ktorom kriticky hodnotí Trumpovo vyhlásenie o možnom zásahu v Nigérii.
Podľa neho prezident týmto vyhlásením rozdúchal starú ilúziu, že Amerika dokáže zachrániť Afriku pred sebou samou alebo že Spojené štáty majú právo zaútočiť na akýkoľvek národ bez ohľadu na medzinárodné právo alebo zvrchovanosť.
Kým niektorí v najľudnatejšej africkej krajine Trumpove hrozby privítali a vidia dôkaz, že si niekto mocný všíma, čo sa tam deje, iní to považujú za okázalosť.
„Trump a Amerika nemôžu zachrániť nigérijských kresťanov ani Nigériu, pretože oba národy čelia existenčným krízam ohľadom prežitia demokracie a morálnych základov spravodlivej, inkluzívnej a pluralitnej spoločnosti,“ píše kňaz.
Nigérijskí kresťania by mali byť podľa kňaza opatrní. Spojenie s americkou náboženskou pravicou ako protiváhou islamského extrémizmu by bolo tragickou chybou. Riskuje to import rovnakého toxického zmiešania viery a strachu, aké teraz ohrozuje americkú demokraciu – fúzie zbožnosti a paranoje, ktorá mení susedov na nepriateľov a politiku na križiacku výpravu. Táto cesta by mohla uvrhnúť Nigériu do náboženskej vojny.
Stan Chu Ilo pripomína, že Američania ako osloboditelia neuspeli v Somálsku v roku 1992 a po ponižujúcej bitke pri Mogadišo sa v roku 1994 stiahli.
Opakované intervencie nepriniesli demokraciu ani Haiti a krajina napriek pomoci v miliardách dolárov je stále najchudobnejšou krajinou na západnej pologuli.
„V celej Afrike americké vojenské operácie od útokov dronov v Somálsku až po výcvikové misie v Nigeri urobili len málo pre zastavenie džihádistického násilia, ktoré sa podľa monitorovacích organizácií v Burkine Faso, Mali, Nigeri a západnej Afrike od roku 2021 viac ako zdvojnásobilo. Americké zahraničné križiacke výpravy, zahalené do morálnej rétoriky, príliš často zanechávajú chaos, nie slobodu,“ napísal.
Kňaz tiež dodáva, že ak krajina nedokáže zabezpečiť spravodlivosť pre vlastných občanov tmavej pleti, nemôže dôveryhodne tvrdiť, že zabezpečí spravodlivosť pre Nigérijčanov.
Nigérijská kríza nie je len politická, ale aj morálna a duchovná.
Podľa Svetovej banky žije pod hranicou chudoby viac ako 129 miliónov Nigérijčanov. Nezamestnanosť medzi 25- až 34-ročnými sa pohybuje okolo 37 percent. Transparency International uvádza, že 44 percent ľudí pri využívaní verejných služieb v krajine zaplatilo úplatok za prístup k týmto službám.
„Tieto čísla hovoria príbeh ľudí uväznených medzi strachom a únavou, ktorým vládnu elity privatizujúce nádej a zneužívajúce chudobu ako zbraň.“
Podľa kňaza toto nezmenia ani Trumpove hrozby a záchrana krajiny nepríde ani z Washingtonu, Londýna či Pekingu, ale od samotných Nigérijčanov.
„Sloboda Nigérie sa nezrodí zo zahraničnej intervencie, ale z národnej konverzie – z prebudenia spravodlivosti, odvahy a pravdy. Dovtedy nás žiadny americký prezident, žiadny populistický prorok ani žiadny silácky muž nezachráni pred nami samými,“ píše katolícky kňaz.