Renomovaná Mníchovská škola filozofie pred tohtoročnými Vianocami pozvala Sebastiana Ostritscha, aby predniesol verejnú prednášku o filozofických dôkazoch existencie Boha.
Ostritsch je habilitovaný vedecký pracovník na univerzite v Heidelbergu, inštitúcii, ktorá je od čias Hegela považovaná za kolísku klasickej nemeckej filozofie. Prednedávnom vydal široko diskutovanú knihu s názvom Serpentinen. Jej intelektuálnym cieľom je dokázať, že napriek Kantovej kritike, ktorú pozná každý študent filozofie, racionálne dôkazy existencie Boha neboli v žiadnom prípade účinne vyvrátené.
Knihu som ešte bohužiaľ nečítal, ale mojím zámerom nie je diskutovať o tézach docenta Ostritscha (hoci ja sám považujem existenciu Boha za úplne racionálnu). Sebastian Ostritsch je katolík s umiernenými konzervatívnymi názormi na svet a náboženstvo a jeho stĺpčeky uverejňované v nemeckom katolíckom časopise Tagespost, ktorý vychádza vo Würzburgu, považujem za podnetné.
Zaujímavé je, že na YouTube založil filozofický kanál, ktorému dal trochu zábavný názov: Vernunftrausch, čo by sa dalo preložiť ako Opitý rozum alebo Racionalizmus v amoku. Je zrejmé, že to veľa vypovedá o svetonázore docenta Ostritscha.
Prednáška o dôkazoch existencie Boha sa však nakoniec neuskutočnila. Študenti Mníchovskej školy filozofie takúto tému, nieto ešte takého prednášajúceho, na svojej univerzite kategoricky odmietli. Nemecké médiá teraz informujú, že skupina študentov otvorene oznámila, že „nedovolí, aby Ostritschova prednáška prebehla bez narušenia“, čo, samozrejme, znamenalo, že by namiesto filozofických úvah a diskusií došlo k primitívnej prekáračke.
Vedenie univerzity, ktoré bolo voči hrozbám svojich študentov pomerne ústretové, zorganizovalo otvorené stretnutie s profesormi a so študentmi, aby „demokraticky“ rozhodli, či katolícky intelektuál môže na filozofickej fakulte prednášať o dôkazoch existencie Boha.
Počas stretnutia sa jeden zo študentov – organizátor protestu – obrátil na vedenie univerzity s nasledujúcim ubezpečením: „Pán Ostritsch chce byť ako Charlie Kirk, ale môžeme vás uistiť, že ho nezastrelíme.“

Medzitým profesori, ktorí sa na stretnutie dostavili takmer v plnom počte, zostali pasívni a mumlali niečo o tom, ako by bolo dobré, keby na filozofickej škole prevládala sloboda prejavu, a že prednáška niekoho ako docent Ostritsch kritizujúca osvieteneckú kritiku dôkazov o existencii Boha by na univerzitu mohla vyvíjať „politický tlak“.
Stručne povedané, medzi vedením univerzity, fakultou a vzbúrenými študentmi zavládla v podstate zhoda, že by sa takáto prednáška nemala povoliť. Rektor, profesor Johannes Wallacher, nariadil zrušenie prednášky a odstránenie všetkých informácií o nej z internetovej stránky.
Pravdupovediac, v dnešnej dobe, keď je akademická cenzúra na európskych (aj poľských) univerzitách bežnou praxou, by sa celý príbeh mohol zdať typický alebo dokonca triviálny. Mohol by, keby nebolo jednej prekvapujúcej okolnosti, ktorá tento príbeh robí tragikomickým.
Mníchovská škola filozofie je prestížnou katolíckou univerzitou založenou v roku 1925 a dodnes ju riadi Spoločnosť Ježišova, teda jezuitský rád. Rektor Wallacher je predsedom dôležitej poradnej rady Nemeckej biskupskej konferencie, ktorej poslaním je, ako sa dá prečítať na webovej stránke školy, riadiť školu „v duchu ignaciánskej spirituality“.
Je pravda, že svätý Ignác bol vo všetkých ohľadoch „moderným“ človekom, čo v 18. storočí viedlo extrémne konzervatívne európske monarchie k tomu, aby prinútili pápeža rozpustiť rád, ktorý založil a ktorý bol v tom čase už veľmi mocný.
Predpoklad, že filozofická prednáška o dôkazoch existencie Boha, ktorej cieľom bolo zapojiť sa do intelektuálnej diskusie s racionalizmom osvietenstva, by mohla byť v rozpore s modernosťou ignaciánskej spirituality, však vyzerá ako hlúpy vtip na účet ľudského rozumu či dokonca – povedzme si otvorene – na účet zakladateľa jezuitov a celého rádu samotného.
To, že jezuiti už nejaký čas neprežívajú najlepšie časy, nie je žiadnou novinkou. Zhodou okolností mám priateľov, ktorí sú oveľa mladší ako ja a ešte nedávno študovali na pápežskej teologickej fakulte v južnom Taliansku. Je súčasťou Neapolskej univerzity a vedú ju jezuitskí teológovia.
Ich príbehy o „progresívnych“ excesoch a excentricitách jezuitských profesorov ma – úprimne povedané – vždy skôr zarmucujú, ako bavia. Napríklad zakazujú mladým kňazom čítať teológiu Benedikta XVI. a odvolávať sa na ňu alebo cez disciplinárne tresty nútia klerikov, aby prestali nosiť sutany.

Zdá sa, že takáto atmosféra prevláda aj na Mníchovskej škole filozofie, ktorá bola pred časom považovaná za kľúčové intelektuálne centrum v Európe. Bohužiaľ – a to treba jasne povedať –, katolícke univerzity sú dnes postihnuté ideologickou chorobou v rozsahu, ktorý je možno ešte väčší ako v prípade sekulárnych univerzít.
Ak ešte existuje nádej, spočíva v tom, že konanie jezuitskej školy v Mníchove nezostalo v Nemecku bez kritiky. Za zmienku stojí najmä hlas profesora Riccarda Wagnera, vedúceho Katedry médií Univerzity v Kolíne, ktorý v nemeckých médiách uverejnil list rektorovi Mníchovskej školy filozofie.
Okrem iného obsahuje nasledujúce priateľské otázky adresované rektorovi Johannesovi Wallacherovi: „Úprimne sa vás pýtam: Aký signál vysielate svojim študentom? Aký obraz cirkvi, teológie a filozofie vytvárate, keď už nie je možná ani prednáška o klasických dôkazoch existencie Boha, pretože prednášajúci je verejne osočovaný ako ‚fundamentalista‘? Naozaj chcete, aby sa ohováranie a módne výrazy stali dôležitejšími ako argumenty a akademická kvalita?“
Pokiaľ viem, rektor jezuitskej univerzity nereagoval.
Pôvodný text: Zakazane dowody na istnienie Boga. Uverejnené v spolupráci s týždenníkom Wszystko Co Najważniejsze, preložil Lukáš Obšitník.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.