Ekumenizmus, nenávisť a konflikt

Ekumenizmus, nenávisť a konflikt

Grant Wood: Americká gotika. Olej na plátne, 1930.

Pápežovi muži vyvolali novú hádku medzi katolíkmi. Nie je to dobre.

Stalo sa to niekedy v prvej tretine 20. storočia na americkom Juhu. Ma Fergusonová bola prvá guvernérka Texasu, demokratka, ktorá odhodlane brojila proti Ku Klux Klanu a dokázala dvakrát vyhrať guvernérske voľby v Texase. Pripisuje sa jej výrok, podľa ktorého počas návštevy ktorejsi školy a požiadavky na zavedenie výuky v španielčine chytila do ruky Bibliu a povedala: „Ak bola angličtina dosť dobrá pre Ježiša Krista, tak je dobrá pre každého.“

Ak ste sa zasmiali, máte zmysel pre humor. A chápete, čo je to americký populizmus. Za tých niečo vyše sto rokov sa Amerika v mnohom zmenila na nepoznanie. Zmenili sa demokrati, osobitne tí z juhu, zmenili sa republikáni a ani Biblia už nie je argumentom, ako bývala. A zmenil sa aj populizmus.

Aj keď nedávna ostrá konfrontácia medzi viacerými katolíckymi autormi ukázala, že nie všetci si zmeny všimli.

Reč je o tom, že v katolíckej cirkvi pribudol nový spor, jeho aktérmi sú taliansky jezuita Antonio Spadaro a argentínsky protestantský pastor Marcelo Figueroa na jednej strane, voči nim stojí skupina amerických katolíckych intelektuálov. Spor sa vedie o americkú podobu konzervativizmu, presnejšie koalíciu evanjelikálnych protestantov a tradičných katolíkov, niekedy označovanú za fundamentalistickú, inokedy známu pod akronymom teokonzervatívci, v každom prípade autori Spadaro a Figueroa – aby nechýbala dráždivá pointa – ju obviňujú z „ekumenizmu nenávisti“.

Prvá žena guvernérka Texasu Ma Fergusonová.

Text s názvom Evanjelikálny fundamentalizmus a katolícky integralizmus: O podivnom ekumenizme vyšiel nedávno v talianskom jezuitskom časopise Civiltà Cattolica, čo je kvázi-oficiálna tlačovina Svätého stolca, keďže uverejnené články podliehajú schváleniu na štátnom sekretariáte. Pod textom sú podpísaní dvaja prominentní autori blízki pápežovi Františkovi, jezuita Antonio Spadaro je šéfredaktorom Civiltà Cattolica, zatiaľ čo presbyteriánsky (!) pastor Marcelo Figueroa vedie argentínsku verziu vatikánskeho periodika L’Osservatore Romano. Obidvaja autori v minulosti s pápežom robili viaceré rozhovory, Spadaro krátko po jeho zvolení za pápeža, Figueroa ešte v časoch, keď bol Jorge Mario Bergoglio biskupom v Buenos Aires.

To všetko vplýva na to, prečo ich text prekvapil: vymedzenie voči americkému poňatiu konzervatívnej politiky je rovnako ostré ako povrchné, stavia ho do protikladu Františkovho pôsobenia a odsudzuje niečo, čo ešte pápež Benedikt XVI. počas návštevy USA považoval za vzor.

Autorom prekáža „ekumenizmus nenávisti“, vymedzujú sa voči prezidentovi Trumpovi, mladšiemu Bushovi a Reaganovi, korene pranierovaného prúdu vidia v období pred sto rokmi, keď vyšlo dvanásťdielne dielo Fundamentals, ktoré pripisujú milionárovi Lymanovi Stewartovi z Kalifornie (čo je omyl, išlo o 90 esejí vyše 60 autorov), vplyv na toto hnutie pripisujú o. i. kalvínskemu teológovi a filozofovi Rousasovi Johnovi Rushdoonymu (zomrel v roku 2001), ktorý síce patril medzi inšpirátorov hnutia domáceho vzdelávania a možno ho zaradiť medzi podporovateľov americkej náboženskej pravice, ale jeho vplyv nebol nijako určujúci.

V texte je viacero nezrovnalostí, Spadaro a Figueroa vidia vrcholného predstaviteľa amerického fundamentalizmu v niekom, kto je nanajvýš jeho pohrobkom, pričom aj to je diskutabilné. Os medzi Trumpom a mladším Bushom nesedí, ich vzťah k náboženstvu je dosť odlišný, ak k tomu pridáme ďalšie nepresnosti, napríklad údajne veľký vplyv tohto fundamentalizmu na dnešnú Ameriku či „nostalgiu za teokratickým typom štátu“, (čo v republikánskej Amerike, ktorej inštitúcie tvorili osvietenci a panteisti, nikdy neexistovalo) usvedčuje to autorov z historickej aj sociologickej neznalosti Ameriky.

Toho sa napokon hneď po vydaní eseje chytili americkí autori. K nim sa dostaneme za moment, priblížme predtým ducha a tón textu pár citátmi.

Americký protestant Norman Vincent Peale. Mladý Donald Trump údajne navštevoval jeho kázanie, ale jeho vplyv sa preceňuje.

„Najnebezpečnejšou perspektívou tohto podivného ekumenizmu je jeho xenofóbna a islamofóbna vízia, ktorá volá po múroch a očistných deportáciách. Slovo ,ekumenizmus´ je tak tlmočené paradoxom, teda akýmsi ,ekumenizmom nenávisti´,“ píšu v článku Spadaro a Figueroa. 

Tieto tendencie stavajú do protikladu k pohľadu na ekumenizmus súčasnej hlavy cirkvi. „Existuje tu enormný rozdiel medzi týmito pojmami a ekumenizmom, ktorý uplatňuje pápež František voči rôznym kresťanským predstaviteľom alebo – v rámci inklúzie, stretnutia a pokoja – s inými náboženskými vyznaniami,“ tvrdia autori.

„Tento fenomén opačných ekumenizmov s protikladnými pochopeniami viery a videniami sveta, v ktorom majú náboženské vyznania nezmieriteľné roly, je možno najmenej známym a súčasne najdramatickejším aspektom šírenie integralistického fundamentalizmu. Až na tejto rovine je pochopiteľný dejinný význam pápežovho nasadenia proti ,múrom´ a proti každej forme ,náboženskej vojny´.“

Spadaro a Figueroa ďalej uvádzajú, že náboženský prvok sa nikdy nesmie miešať s politickým. Naopak, je potrebné unikať pred pokušením projektovať božstvo do politickej moci, do ktorej sa zahaľuje kvôli vlastným cieľom. Skutočným významom vyjadrení typu „musíme vrátiť hlas cirkvám“ (ktorý použil aj prezident USA Donald Trump) je podľa nich mať možnosť vplyvu v politickej, parlamentnej, právnej a vzdelávacej sfére s cieľom podrobiť verejné normy náboženskej morálke.

„František sa snaží zlomiť organický zväzok kultúry, politiky, inštitúcií a cirkvi. Spiritualita sa nemôže spájať s vládami či vojenskými paktmi, pretože slúži všetkým ľuďom. Náboženské vyznania nemôžu jedni považovať za zarytých nepriateľov a druhí za večných priateľov. Náboženstvo sa nemá stať garanciou vládnucich tried,“ vysvetľujú autori.

Richard John Neuhaus. Konvertita a katolícky kňaz, ktorý sa významne zaslúžil o spoločné angažovanie katolíkov a evanjelikálnych protestantov.

A teraz prejdime k reakciám. Článok ich okamžite vyvolal viacero, z amerických cirkevných predstaviteľov sa k nemu verejne vyjadril napríklad arcibiskup Filadelfie Charles Chaput. 

Text od Spadara a Figueroa, ktorý neadekvátne prezentuje podstatu katolícko-evanjelickej spolupráce v oblasti náboženskej slobody a ďalších otázkach, nazval „cvičením v zjednodušovaní“. Súčasná vzájomná pomoc komunity katolíkov a iných vierovyznaní nemá podľa jeho slov ambíciu politickej moci. 

„Zahraniční pozorovatelia, ktorí chcú kritizovať Spojené štáty a ich náboženskú scénu – a, áno, je tu vždy toho dosť, čo si kritiku zaslúži – by mali poznať fakty. Je to dosť podstatné,“ hovorí arcibiskup Chaput. 

Práve na otázky kompetentnosti sa zameral aj u nás známy spisovateľ a publicista George Weigel. Sám pôvodom Kanaďan a Trumpov kritik ich text nazval „neinformovanou dezinterpretáciou amerických náboženských dejín so surrealistickými opismi amerického katolicizmu a evanjelikálneho protestantizmu v 21. storočí a obsesiou v marginálnych postavách súčasného amerického náboženského života, akými sú R. J. Rushdoony a Michael Voris.“

Weigla tiež uráža, že Američanov chcú poúčať autori, ktorí nemajú problém s vatikánskou diplomaciou, ktorá „dodáva komfort typom ako Vladimír Putin, Raúl Catro alebo Nicolas Maduro.“  

Weigel sa pýta, či názor Spadara a Figueroa reprezentuje názor Štátneho sekretariátu, a ak je odpoveď áno, prečo sa podľa toho nespráva vatikánsky nuncius v USA? Ak nie, prečo bol článok uverejnený?

Antonio Spadaro, šéfredaktor jezuitského časopisu Civiltà Cattolica a jeden z dvoch autorov kontroverzného článku.

Obočie dvíha aj R. R. Reno, šéfredaktor rešpektovaného časopisu First Things. Dodajme, že Reno pred voľbami podporil Donalda Trumpa. V svojej reakcii pripomína dielo zakladateľa First Things otca Richarda Johna Neuhausa, luterána, ktorý podporoval Martina Luthera Kinga a boj za občianske práva, neskôr konvertoval na katolicizmus a kvôli potratom sa rozišiel s demokratmi. Intelektuálne provokujúci Neuhaus stál v pozadí niekoľkých spoločných vyhlásení amerických protestantov a katolíkov, a preto si jeho nasledovník Reno nie je istý: útočia otec Spadaro a Figueroa aj časopis First Things na Neuhausovu líniu? Trval predsa na formovaní verejného priestoru náboženstvom, žiadal, aby boli kresťania svetlom a soľou zeme, spájal evanjelikálov s katolíkmi, podporoval Reagana aj Busha, veril, že náboženstvo má mať väčší vplyv na verejný priestor, že je to predpoklad zdravej a morálnej spoločnosti, možno ho teda označiť za predstaviteľa ekumenizmu nenávisti? Robí to z First Things orgán skazených katolíckych integralistov, ktorí sa správajú veľmi podobne evanjelikálom?

Reno upozorňuje, že náboženstvo malo zásadný vplyv na americkú politiku odjakživa, zásadne ovplyvnilo zrušenie otroctva, prohibíciu aj hnutie za občianske práva. Napokon, vplyv náboženstva na americkú politiku bol v minulosti podstatne väčší, než je to dnes (a to aj v dnes liberálnom Massachussetts či v Bielom dome Franklina Delano Roosevelta).

Reno ide vo svojej reakcii ďalej, nad rámec polemiky s autormi, a venuje sa pápežovi Františkovi. Aj jeho pôsobenie podobne ako tento článok totiž vychádzajú z „prehnanej rétoriky“ na úkor „vyargumentovanej a informovanej analýzy“. „Namiesto disciplinovaného tradičného jazyka pápež František berie do úst dobové klišé“ a to sa nemôže podľa Rena skončiť inak ako tým, že bude pôsobiť v kultúrnych konfliktoch našej doby stranícky (čítaj ideologicky).

Renovi prekáža „metóda autoritárskej manipulácie“, ktorá povedie k ďalšej demoralizácii, pretože odsudzuje, hoci tomu nepredchádza presvedčivosť, trestá bez toho, aby predtým pomenovala zodpovednosť („judgments without clarity, punishments without accountability“). Aké je vlastne učenie pápeža Františka o role náboženstva vo verejnom priestore? pýta sa na záver svojej polemiky R. R. Reno.

R. R. Reno, šéfredaktor First Things.

To už je téma, ktorej sa rozsiahlejšie venoval Ross Douthat, ďalší konzervatívny katolík (odporca Trumpa aj kritik Busha), ktorý píše pre New York Times. Spadara a Figueroa totiž nerobia nič iné, než napádajú vzťah cirkvi a štátu, aký sa vyvinul v Amerike a v priebehu posledných sto rokov sa stal vzorom pre celý Západ.

Douthat chápe, že niektoré aspekty trumpizmu sú hodné kritiky aj upozornenia katolíkov, aby si toho boli vedomí. Ale krúti hlavou nad tým, ako to autori robia. Ich esej považuje za „dôležitú a zlú“, akoby vedomosti čerpali iba z niekoľkých hesiel z googlu.

Douthat začína svoj text odkazom na Leva XIII. a jeho list francúzskym katolíkom z konca 19. storočia. Bol to text, ktorého obsah sa de facto kryje s dnes najznámejšou encyklikou Leva XIII., kde vyzval katolíkov na zapojenie do sociálneho a politického života, aby len neronili slzy na hrobe monarchie, ale pochopili demokraciu ako príležitosť. Tento pohľad na politiku neskôr podporil Druhý vatikánsky koncil a všetci pápeži, ktorí rad radom citovali Leva XIII.

Presne podľa toho sa správali aj americkí katolíci a od začiatku 70. rokov, najmä po zlegalizovaní potratov súdnym aktivizmom, vytvorili koalíciu s evanjelikálnymi protestantmi. Americký protestantizmus sa rozdelil, predtým rétoricky hlučná časť začala splývať s establišmentom americkej ľavice, moralizujúci tón zakrýval to, čo Ján Pavol II. nazval kultúrou smrti. Voči Mainline protestantizmu sa sformoval evanjelikálny protestantizmus, v mnohom bol katolíkom cudzí, najmä teologicky, ale v mnohom sa správal ako prirodzený spojenec – a z tohto spojenectva Amerika ťažila.

Dnes je aj to už minulosť. Evanjelikálne hnutie prudko oslabilo, rodičia nedokázali svoj entuziazmus odovzdať deťom, čo prudko zmenilo americkú verejnú mienku. Ťažili z toho liberáli, a keď k tomu pridáme rozčarovanie z dedičstva prezidenta Georga W. Busha, chápete dezilúziu amerických kresťanov.

Život ide ďalej, konzervatívna pravica nedokáže viac ovplyvniť výsledky amerických primárok, dokáže však chrániť niektoré hodnoty a záujmy (ústavní sudcovia) a to aj robí. Spadara a Figueroa ju kritizujú, akoby robila niečo zlé a akoby bola silná a ovplyvňovala všetko, čo sa v Amerike za Trumpa deje.

Prezident Trump a jeho kandidát na ústavného sudcu Neil Gorsuch, najväčší úspech náboženskej pravice po zvolení Trumpa.

Povedzme to v skratke. Spadara a Figueroa (a celkom iste aj pápeža Františka) dráždi Steve Banon a Donald Trump. Nič proti tomu, problém len je, že namiesto toho, aby sa venovali téme pokrytectva, zaútočili namiesto toho na množstvo autorov a politikov, ktorí svoju verejnú kariéru strávili zápasom za ľudské práva a kresťanské hodnoty. Dokonca ich donútili Trumpa za niektoré rozhodnutia brániť.

Spadara a Figueroa mierili zle, netrafili Trumpa, ale ľudí, ktorí potrebujú z Vatikánu počuť podporu.

Pritom americký fundamentalizmus problematický je. A to hneď z viacerých dôvodov, akurát že týmto dôvodom autori nerozumejú. Rovnako ako nerozumejú tomu, prečo evanjelikálne hnutie stratilo schopnosť presvedčivo chrániť definíciu manželstva alebo prečo samotní americkí katolíci rezignujú na politiku ako nástroj, cez ktorý je možná obnova. Naposledy na to upozornil  Rod Dreher vo svojej knihe Benedict option. Dreher pred poslednými voľbami ortodoxných kresťanov celkom výstižne nazval „politickými bezdomovcami“.

Katolíci majú vďaka Spadarovi a Figueroaovi na stole ďalší konflikt. Nejako ich pribúda. A to americká cirkev pomohla zvoliť Bergoglia za pápeža.

Najrušivejšie na tom všetkom je, že kritike čelia ženy a muži, ktorí sa snažia dôsledne správať podľa encykliky Evangelium vitae. Až doteraz to pôsobilo najmä zmätočne. Pomaly akoby sa to menilo a akoby už nebol problémom zmätok, ale neskrývaný nesúhlas.

Foto: wikimedia, fickr.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo