Slovensko bude mať novú blahoslavenú

Pápež František prijal v utorok na osobnej audiencii kardinála Angela Amata, prefekta Kongregácie pre kauzy svätých, a schválil dekrét o mučeníctve Božej služobníčky Anny Kolesárovej.

Mladé dievča na konci druhej svetovej vojny zastrelil ruský vojak, pretože bránilo svoju nevinnosť.


Foto – TK KBS

„Svätý Otec 6. marca 2018 prijal na audiencii kardinála Angela Amata, prefekta Kongregácie pre kauzy svätých. Počas audiencie Svätý Otec schválil, aby Kongregácia vydala dekrét o mučeníctve Božej služobnice Anny Kolesárovej, narodenej vo Vysokej nad Uhom na Slovensku 14. júla 1928 a zavraždenej z nenávisti k viere 22. novembra 1944,“ informovalo dnes Tlačové stredisko Svätej stolice.

Košický arcibiskup Bernard Bober prijal pápežovo rozhodnutie s hrdosťou. „Očakávali sme túto správu. Pripravovali sme najskôr proces v diecéze a potom, od roku 2011, sme ho posunuli do Ríma. A sledovali sme každý krok. A dnes – keďže toto úsilie, dalo by sa ľudsky povedať, nebolo márne – tešíme sa z toho, pretože máme jeden krásny vzor a okrem toho veľkú pomocnicu v nebi,“ povedal Bober pre Tlačovú kanceláriu KBS. 

Podľa košického arcibiskupa slávnosť blahorečenia prebehne ešte v tomto roku. 

„Zomrela ako mladá pre hodnoty, ktoré sa medzi mladými dnes zaznávajú. Jej obeta života, ktorá sa môže zdať bláznovstvom, šokuje dnešných mladých a provokuje ich k zamýšľaniu nad zmyslom života,“ povedal ešte v roku 2014 rektor Domu Anky Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom Pavol Hudák. „Proces blahorečenia Anky Kolesárovej by pomohol mladým a rodinám na Slovensku. Anka by sa mohla stať patrónkou čistej lásky pre všetkých, ktorí ju prijmú.“

Chronológia procesu blahorečenia

7. 3. 2018 – pápež František schválil dekrét o blahorečení Anny Kolesárovej

14. 2. 2012 – ukončenie diecéznej fázy, doručenie dokumentácie na Kongregáciu pre kauzy svätých

3. 7. 2004 – otvorenie diecéznej fázy procesu, priznanie titulu Božia služobníčka 

Zdroj – TK KBS


Kto je Anna Kolesárová

Narodila sa 14. júla 1928 vo Vysokej nad Uhom ako dcéra Jána Kolesára, prezývaného po mame Hruška, a Anny, rodenej Kušnírovej. Pokrstená bola hneď na druhý deň 15. júla.

O desať rokov neskôr stratila mamu, ktorá zomrela na zápal pľúc. Anka ako jediná žena v domácnosti mala len staršieho brata, musela prevziať zodpovednosť za domácnosť a nahradiť mu matku. Mala veľa kamarátok, ale kvôli povinnostiam ich už nestačila navštevovať. Preto sa rozhodli, že sa budú schádzať u Kolesárovcov. Spolu potom chodili na sväté omše, ruženec či litánie do blízkeho kostola.

Žila veľmi skromne a jednoducho. Dbala o svoju povesť a čistotu. Pravidelne pristupovala k sviatosti zmierenia a Eucharistii. Každú sobotu sa chodili modliť ruženec k susedom Podhorínovcom.

Prišla však druhá svetová vojna a na jej konci v roku 1944 prechádzal cez Vysokú nad Uhom aj front. Boje trvali niekoľko týždňov a vystrašení dedinčania sa skrývali v pivniciach. Ján Kolesár-Hruška, Anka a Miško sa spolu so susedmi ukrývali v pivnici pod kuchyňou.

Pri prehliadke domu jeden opitý ruský vojak našiel pivnicu a ľudí, ktorí sa v nej skrývali. „Haňka, daj mu niečo zjesť, iste je hladný,” povedal Ján Kolesár svojej šestnásťročnej dcére. Anka počúvla a išla do kuchyne pripraviť niečo vojakovi pod zub. Po chvíli si však všimol, že pod šatami dospelej ženy sa skrýva mladé dievča a začal na ňu naliehať, aby sa mu oddala. Odmietla aj napriek hrozbám, že ju zabije.

Vytrhla sa mu z rúk a bežala k otcovi a bratovi do pivnice. Nahnevaný vojak ju nasledoval, namieril na ňu automat a zakričal: „Rozlúč sa s otcom!“ Anka vykríkla: „Apočko, zbohom! Ježiš, Mária, Jozef…” v polovici modlitby vojak vystrelil dve rany, do hrude a do tváre. 

Boje neutíchali, a tak s jej mŕtvym telom strávili celú noc v pivnici. Na druhý deň neskoro večer ju potajomky a bez kňaza narýchlo pochovali. Zbúchali jednoduchú truhlu z dosák zo stodoly a vykopali plytký hrob vedľa jej nebohej mamky.

Pohrebné obrady vykonal farár Anton Lukáč 29. novembra 1944. Hneď po pohrebe do matriky zapísal Hostia sanctae castitatis, teda obeť svätej čistoty. Takisto pripísal, že krátko pred smrťou pristúpila k sviatosti zmierenia a svätému prijímaniu. 

Jej hrob každoročne navštívia stovky mladých.

Ďalšie prebiehajúce procesy blahorečenia

  • Ján Mastiliak (1911 – 1989), gréckokatolícky redemptorista, obeť komunistického režimu – začiatok procesu blahorečenia v roku 2015
  • Ján Havlík (1928 – 1965), lazarista, obeť komunistického režimu – 2013
  • František a Tomáš Munkovci (1895/1924 – 1945), židovskí konvertiti zabití počas druhej svetovej vojny – 2011
  • Michal Buzalka (1885 – 1961), trnavský pomocný biskup, obeť komunistického režimu – 2000
  • Andrej Chmeľ (1913 – 1939), augustinián – 1997
  • Ján Vojtaššák (1877 – 1965), spišský biskup, obeť komunistického režimu – 1996

Okrem spomenutých prípadov blahorečenia prebieha aj proces svätorečenia rehoľnej sestry Zdenky Schelingovej (1916 – 1955), ktorú v roku 2003 blahorečil pápež Ján Pavol II.  

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo