Jedna z výčitiek, ktorá počas stáročí zaznievala voči kresťanstvu, spočívala v tvrdení, že viera svojím zameraním na duchovnú sféru vraj príliš oslabuje vôľu človeka meniť spoločenské podmienky, v ktorých žije. Predstavte si zjednodušene napríklad feudálneho nevoľníka, ktorý musí pracovať na panskom, s minimálnou možnosťou zmeniť svoj údel vlastnými silami. V kostole mu povedia akurát „modli sa a pracuj“, poslúchaj vrchnosť a dúfaj v lepší život na onom svete...
Aj keď pre určité časy a miesta mohlo niečo také platiť, obhajcovia kresťanstva by akiste namietli, že ide o karikatúru minulosti. A dokázali by poukázať na mnohé spôsoby, ako viera mení a menila nielen vnútro človeka, ale ho tiež oduševňovala k snahe pretvárať spoločenské vzťahy okolo neho. No ak by aj táto výčitka sedela, na mieste je otázka, či modernej spoločnosti nehrozí upadnutie do opačnej krajnosti: Teda byť z dôvodu rezignácie na duchovno odkázaný len na tento svet.
Stredoveký človek, ak nepatril k privilegovanej vrstve, mal vraj „iba“ duchovnú sféru, kým svetskou nebolo v jeho silách pohnúť. My okrem prostriedkov osobnej sebarealizácie dokážeme svetskou sférou hýbať ešte prostredníctvom politiky. Lenže časť modernej spoločnosti stratila vieru v duchovnú sféru. Nehrozí za týchto okolností, že mnohí ľudia začnú do politiky vkladať neprimerane vysoké očakávania či nádeje? A že mnohí budú v dôsledku toho zákonite sklamaní?
Táto otázka mi zišla na um pred pár týždňami pri čítaní rozhovoru so psychológom, podľa ktorého na uvažovanie o samovražde vplýva aj blízkosť volieb a odraz vysokej politiky na mikroúrovni rodín. Vlastnosťou politiky je, že žiadna strana nedokáže svoje sľuby splniť všetky a nikdy s tou-ktorou vládou nebudú spokojní všetci občania. Určitá frustrácia z politiky je tak jej prirodzeným sprievodným javom.
Na Slovensku sa politický kalendár dostal pádom vlády na jeseň 2011 do zvláštnej situácie. Predčasné voľby následne pripadli na marec 2012. Začiatkom marca sa konali aj parlamentné voľby v roku 2016, kým voľby v roku 2020 budú 29. februára. Predvolebná kampaň je tak už tretíkrát predelená Vianocami. A práve tieto sviatky sú nielen príležitosťou dať si od politiky na pár dní oddych. Ich duchovný rozmer môže človeku navyše pomôcť získať od politiky odstup a priradiť jej v živote správne miesto.
Duchovné stíšenie v adventnom období pred Vianocami je k tomu ako stvorené. Biblické „poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním“ môže mať veľa podôb.
Pre mnohých katolíkov sú takouto príležitosťou rorátne omše. Niektorí si spravia víkendovku v kláštore či pustovni, aby si odpočinuli od ruchu všedných dní a venovali čas vnútornému rozjímaniu. Ďalší sa snažia o adventný pôst – nie nutne len od jedla, ale napríklad aj od sociálnych sietí.
Protestantský autor Andrew Murray v útlej knihe duchovných zamyslení Škola poslušnosti zase rozvíja myšlienku ranného stíšenia s modlitbou a nad Božím slovom: „V komôrke, vo chvíli ranného stíšenia, je náš duchovný život podrobovaný skúške, ale je aj naplňovaný novou silou. Tu je bojové pole, na ktorom sa rozhodne, či celý deň bude patriť Bohu a či to bude deň úplnej poslušnosti. Ak zvíťazíme tam, zveriac sa rukám Všemocného Pána, máme víťazstvo dňa zaistené.“
Možnosť zaviesť do denného rozvrhu veriaceho ranné stíšenie Murray neviaže len na vianočný čas. Dá sa s tým začať kedykoľvek počas roka. No Vianoce a koniec roka sú príležitosťou pre bilancovanie a prijímanie dlhodobých predsavzatí. Možno je to správny čas na rozhodnutie oprieť svoj život popri práci a rodine aj o pilier viery a získať cez starostlivosť o duchovný rozmer osobnosti novú perspektívu aj na svetské záležitosti.
„Každý veriaci človek, ktorý bude mesiac alebo dva vytrvale dodržovať toto predsavzatie, zistí, že je to najlepšie využitie času a že neprekáža jeho pravidelnej práci – ale je to najlepšia príprava na nápor dňa,“ píše o rannom stíšení Andrew Murray.
Aby nedošlo k omylu, nevolám po odvrátení sa od pracovných a rodinných povinností ani po rezignovaní na politické dianie. Skôr ide o to, aby neboli všetky vajíčka uložené v jednom košíčku a aby sme si lepšie uvedomovali hierarchiu vecí. Vrátane nepodceňovania, ale ani nepreceňovania politiky.
Iste, ani počas adventu sa nedá zabrániť, aby politické udalosti nevtrhli do obývačiek občanov. V roku 2011 kauza Gorila vypukla pár dní pred Vianocami. A ani nepolitické udalosti dátumy sviatkov nerešpektujú. Zemetrasenie a katastrofálna cunami, ktoré v roku 2004 spustošili časti juhovýchodnej Ázie, sa stali 26. decembra.
Napriek tomu možno adventné obdobie prijať ako výzvu. A objavovať duchovný rozmer Vianoc.