Kňaz, ktorý požehnal útok na Hirošimu: Povedali mi, že je to nevyhnutné

Vedel som, že zabili množstvo ľudí, no napriek tomu som mlčal, priznal katolícky kňaz George Zabelka.

6203083791_817d8f09b5_o.jpg

Hirošimský pamätník mieru, nazývaný aj Atómový dóm, je najbližšou budovou, ktorá po výbuchu bomby zostala stáť.

Pred sedemdesiatimi rokmi slúžil Zabelka ako kňaz leteckým silám americkej armády na ostrove Tinian v južnom Pacifiku. Práve jemu pridelili duchovnú starostlivosť o členov 509 vojenskej jednotky. Oddielu, ktorý 6. augusta poslal do vzduchu bombardér B-29 s jadrovou zbraňou.

Bomba zvaná Little Boy dopadla o štvrť na deväť ráno na japonské mesto Hirošima a spôsobila prvú jadrovú katastrofu v dejinách. Bezprostredne po dopade usmrtila približne osemdesiattisíc ľudí a postupne na dôsledky žiarenia, popáleniny a iné príčiny umierali ďalšie tisíce. O tri dni neskôr zabila atómová bomba asi štyridsaťpäťtisíc obyvateľov v meste Nagasaki.

Neudržal som ľudí pri Kristovi

V roku 1980 poskytol Zabelka exkluzívny rozhovor, v ktorom hovorí o svojich skúsenostiach z pastorácie medzi vojakmi a tiež ľutuje svoj morálny prístup k udalostiam počas vojny. „Povedali mi, že je to nevyhnutné. Bol som zaslepený,“ priznáva v interview. „Nenapadlo mi verejne protestovať proti týmto masívnym leteckým útokom.“ Zabíjanie civilistov bolo vždy podľa jeho slov cirkvou neprípustné. „Ak sa ma vojak opýtal, či môže zastreliť dieťa, povedal som mu, že jednoznačne nie. Bol by to smrteľný hriech.“

Ostrov Tinian bol v roku 1945 najväčšou leteckou základňou. Každú chvíľu odtiaľ štartovali lietadlá. „Mnohé z nich išli do Japonska, aby vyjadrili zámer vyvraždiť množstvo detí a civilistov. A ja som na to nič nepovedal,“ vyčíta si. Z pozície katolíckeho kňaza bolo, ako vraví, jeho úlohou udržať ľudí blízko Krista, nech sa nachádzajú kdekoľvek. „Ak sa obzriem späť, nie som si istý, že sa mi to podarilo.“

Zabelka ľutuje najmä to, že napriek vedomiu o krutom čine vojakov ostal ticho. „Mlčanie je v takýchto prípadoch vyjadrením súhlasu. Vedel som, že bolo zabité obrovské množstvo ľudí, no napriek tomu som nepredniesol jedinú kázeň, ktorá by to odsúdila.“

Milovať treba aj nepriateľov

Niekoľko mesiacov po skončení vojny navštívil spolu s ďalšími dvoma kňazmi zničené Nagasaki. Tvrdí, že práve tu nastal obrat v jeho zmýšľaní. „Videl som deti, ktoré mali hrozné popáleniny, trpeli a zomierali,“ opisuje Zabelka. „Boli tam doktori a sestričky, ktorí sa im snažili pomôcť. Cítil som sa hrozne. Tieto deti nemohli s vojnou nič urobiť. Prečo musia takto trpieť?“

Po rokoch spytovania svedomia zmenil svoj postoj z obhajcu vojny na odporcu násilia. „Dospel som k záveru evanjeliovej pravdy, ktorá hovorí, že Ježiš je nenásilný. Neučí nás zabíjať, ale milovať, dokonca aj svojich nepriateľov,“ vyjadril Zabelka.

Zvyšok svojho života venoval učeniu a kázaniu o evanjeliovom pokoji a mieri. Zomrel v roku 1992.

Adam Takáč

Foto: Flickr.com