Ikona mesiaca: Vstup Pána do Jeruzalema

V spolupráci s Galériou ikon v Žiline a mesačníkom o náboženstve a kultúre Vox vám každý mesiac priblížime nejakú zaujímavú ikonu.

Slávny vstup Pána do Jeruzalema znamenal pre Spasiteľa koniec jeho pozemského života. Preto by mala byť modlitba oslavou a vďakou za to, že prišiel na tento svet, obetoval sa za spásu ľudí a zmieril človeka s Otcom.

Svedectvá o tomto sviatku siahajú do 3. storočia, odkedy sa zachovala homília Kvetnej nedele od biskupa Metoda Patarského († 300). Slávenie toho sviatku sa začalo najprv v Jeruzaleme a zakrátko sa rozšírilo do celej Východnej cirkvi a neskôr v 6. až 7. storočí aj do západnej (latinskej) Cirkvi.

Popis ikony

Námet ikony má svoje textové zdôvodnenie v každom zo štyroch Evanjelií (Lk 19, 36-40; Mt 21, 6-14; Mk 11, 7-10; Jn 12, 12-15).

Ikonografia vyjadruje slávnostný príchod Božieho Syna do kráľovského mesta. V centre ikony je Kristus sediaci na oslíkovi. Hlavu má otočenú k zástupu apoštolov, ktorí ho nasledujú do Jeruzalema. Pohybom pravej ruky zas žehná tým, ktorí sa s ním stretávajú.

Učeníci Pána sú vykreslení v rozpakoch, akoby sa hádali medzi sebou. Nechápu, prečo Spasiteľ tak slávnostne vstupuje do mesta. Až neskôr si uvedomia, že sa musí naplniť proroctvo Zachariáša o Mesiášovi: „Plesaj hlasno, dcéra Siona, jasaj, dcéra Jeruzalema, hľa, tvoj kráľ ti prichádza, spravodlivý je a prináša spásu, ponížený je a nesie sa na oslovi, na osliatku, mláďati oslice“ (Zach 9, 9).

V bráne stoja Židia, vážení obyvatelia mesta. V slávnostných rúchach a s palmovými ratolesťami v rukách vítajú kráľa, ktorý deň predtým vzkriesil Lazára. V starom Izraeli bola palmová vetvička symbolom zábavy, víťazstva, radosti. S ňou Židia vítali urodzených ľudí alebo víťazných veliteľov. Na ikone Židia pozdravujú Krista ako toho, ktorý porazil smrť a porazí aj nenávidených utláčateľov.

Kristus je stredobodom celej kompozície, od neho dostávajú všetky detaily svoj vlastný význam. Je Božím Synom. Okolo hlavy má krížový nimbus s gréckymi písmenami omega, omikron a ní naznačujúcimi jeho božskú prirodzenosť, pretože má meno, zjavené Mojžišovi: „Som, ktorý som.“ Ten, ktorého trónom je nebo a podnožkou zem.

Nad nimbom, po stranách, sú iniciály mena Isus Christos „IC XC“. V hornej časti ikony je nápis v staroslovienčine „Obraz Vchod vo Jerusalim.“

Deti sú rovnocennou súčasťou sprievodu pri stretnutí s Mesiášom. Možno vidieť, ako postava chlapca, napísaná v spodnej časti ikony, rozprestiera pred kráčajúcim oslíkm farebný odev. Je oblečený v bielej tunike na znak nevinnosti a čistoty. Židia kládli pod nohy odev tomu, ktorý bol pomazaný na kráľa. Na ikone je tento dej spojený so skutočnosťou, že Kristus je pomazaný pre Božie kráľovstvo.

Spodné rúcho Krista, plášte apoštolov i jedného z farizejov, sú ružovej farby, ktorá na výjave symbolizuje radosť, výnimočnosť celej situácie a poslania Božieho Syna. Je to posledná udalosť, kedy zástupy oslavujú Ježiša pred jeho cestou na Golgotu.

Vrchný plášť Krista je tmavomodrý, bohato zlátený. Tmavomodrá je farbou mystického tajomstva vtelenia. Zlatá je farba Božej slávy, Božieho jasu a potvrdzuje Vykupiteľovu Božskú podstatu.

Vrch týčiaci sa nad apoštolmi a mesto za bránami majú v tomto kontexte prorocký význam. Vrch je Olivová hora, prudko sa dvíhajúca k nebesiam. S temnotou svojich jaskýň je miestom ľudských úzkostí Božieho Syna, ale aj miestom návratu k Otcovi pri nanebovstúpení. Vrch je aj Hora Tábor, kde sa ukázal vo svojej sláve a kde v oblaku zaznel Otcov hlas: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte Ho!“ (Mk 9,7)

Mesto Jeruzalem ponúka ostrý kontrast s okolím. Architektúra je bohatá a pestrá. Zdá sa, akoby mala podiel na radosti a sláve sprievodu. Veď sám Boh prisľúbil, že bude v tomto meste prítomný.

Priestor medzi mestom a vrchom vypĺňa bohato rozvetvená palma. Pripomína Zachejov strom, symbol jeho duchovného smädu i duchovného smädu celého ľudstva. Svojím bielo-modrým sfarbením a tvarom evokuje dojem tryskajúceho prameňa osviežujúcej vody.

Duchovný odkaz

"Hľa, Boh mojej spásy, dúfam a nebojím sa, veď moja sila a môj chválospev je Pán, on sa mi stal spásou." I budete čerpať vodu s radosťou z prameňov spásy a poviete v ten deň: "Oslavujte Pána, vzývajte jeho meno, oznámte jeho skutky národom, rozhlasujte, že je slávne jeho meno. Ospevujte Pána, veď veľkolepo konal, nech je to známe po celej zemi. Plesaj a jasaj obyvateľka Siona, lebo veľkým uprostred teba je Svätý Izraela!" (Iz 12 2,6)