V spolupráci s Galériou ikon v Žiline a mesačníkom o náboženstve a kultúre Vox vám každý mesiac priblížime nejakú zaujímavú ikonu.
Správy o matke s troma dcérami siahajú do 7. storočia. Hovoria o hrobe Sofie a jej dcér Viery, Nadi a Ľubice v Katakombách svätého Pankráca na Via Aureliana. Pápež Sergius II. uložil v roku 845 relikvie svätej Sofie do hlavného oltára v Kostole sv. Martina ai Monti v Ríme.
U cirkevných otcov nenájdeme zhodu v názoroch týkajúcich sa ikony Múdrosti. Niektorí z nich, okrem iných aj sv. Augustín a sv. Ambróz, považujú za ústrednú postavu ikony Ježiša Krista. Podľa svätého Ignáca je však ústrednou postavou Bohorodička. S vierou môžeme povedať, že ikona Božej Múdrosti je obrazom duchovného tajomstva.
Ikona Sofia, (Pre)Múdrosť, Slovo Božie je zobrazením Deésis-u. Sofia, sprítomnená uprostred ikony v podobe ženy oblečenej do sakkosu (liturgický odev) s biskupskou štólou, má roztiahnuté krídla. V pravej ruke drží palicu netelesných bytostí.
Sedí na bohato vyzdobenom tróne, ktorý nesie sedem stĺpov: „Múdrosť si postavila dom; na siedmich stĺpoch spočíva“ (Prísl 9, 1). Tieto stĺpy predstavujú dary Ducha Svätého: dar múdrosti, rozumu, rady, sily, poznania, nábožnosti a dar bázne voči Bohu. Sedem stĺpov predstavuje aj sedem všeobecných snemov aj Cirkev ako Dom Múdrosti.

Múdrosť má na hlave cisársku korunu. Vo svätožiare je vpísaný osemuholník zložený z dvoch prekrývajúcich sa štvorcov – spodného modrého a vrchného červeného. Tvár, odev a krídla Sofie majú jasnočervenú farbu anjela ohňa Božieho Ducha. K Múdrosti sa skláňajú Božia Matka s Emanuelom v medailóne a sv. Ján Krstiteľ so zvitkom: „Hľa, uvideli a uverili“ (porov. Jn 20, 29).
Tesne nad hlavou Sofie je v aureole sprítomnený Ježiš Kristus žehnajúci oboma rukami. Z jeho aureoly vychádzajú štyri lúče symbolizujúce štyroch evanjelistov, štyri svetové strany či štyri elementy života – zem, vzduch, oheň a vodu.
V hornej časti ikony je nebo tmavomodrej farby posiate hviezdami (symbol mystickej hĺbky). V strede neba je hetoimasia, prestol posledného súdu, ku ktorému vzhliadajú šiesti archanjeli – po troch z každej strany –, a slnko a mesiac, symboly dňa a noci, viditeľného i neviditeľného. Na ráme ikony sú sväté ženy: Sofia, Viera, Ľubica a Naďa.
„Múdrosť si postavila dom; na siedmich stĺpoch spočíva. Pozabíjala svoj dobytok, namiešala víno a prestrela svoj stôl. Vyslala svoje služobnice zvestovať z najvyššej mestskej výšiny: ,Ten, kto je pochabý, nech uchýli sa sem, (a) komu chýba rozum, toho poučím. Poďte (a) jedzte z môjho pokrmu a pite z vína, čo som namiešala! Opusťte pochabosť a budete žiť, budete kráčať cestou rozvážnosti. Kto dohovára posmievačovi, sám upadáva do hanby, a kto karhá bezbožného, (utŕži) potupu. Nekarhaj posmievača, aby v ňom neskrsla voči tebe nenávisť, pokarhaj múdreho a bude ťa mať rád. Daj (poučenie) múdremu a bude ešte múdrejší. Poučuj bezúhonného a pribudne mu ponaučenia. Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom a poznať Najsvätejšieho je rozumnosť. Bo skrze mňa sa rozmnožia tvoje dni a pridá sa ti k rokom života´“ (Prís 9,1-11).