Slovo kňaza Boh a humanizmus

„Poďme sa rozprávať o Bohu,“ zadala tému pri jednej rodinnej návšteve jedenásťročná Sofia a ja som si pritom uvedomil dve skutočnosti. Po prvé, ako rád sa rozprávam o Bohu, a po druhé, ako zriedka o to niekto prejaví záujem. 

Rozprávať sa o Bohu nie je vôbec také jednoduché, ako sa to môže javiť na prvý pohľad. Skúste to niekomu navrhnúť. Hoci ten niekto bude aj blízky človek, napríklad člen rodiny, najskôr sa asi na vás pozrie pohľadom odzrkadľujúcim isté pochybnosti o vašej duševnej kondícii a následne si uvedomí, že je práve zaneprázdnený niečím nanajvýš dôležitým.

Stojí za úvahu, že v krajine, v ktorej sa vyše dvoch tretín populácie hlási ku kresťanskej viere, sa vlastne o Bohu nemáte s kým porozprávať. Vo vzťahu k reči o Bohu vládne medzi nami zaujímavá nesloboda. Akoby sme sa na Slovensku dohodli, že Boh je téma, ktorú je trápne vôbec načínať, a spoločenský bontón si bude vyžadovať reči o Bohu sa za každú cenu vyhýbať. Pravda, okrem nadávok, keď to má byť akože vtipné.

Boh podľa mňa predstavuje najvyššiu a najvznešenejšiu métu ľudského ducha. Schopnosť uvažovať o Bohu a rozprávať sa o ňom viac ako čokoľvek iné ukazuje transcendentný rozmer človeka. Neviem nájsť dôležitejšiu tému na rozhovor a často ma, naopak, udivuje, aké malichernosti môžu pokladať za dôležité ľudia, ktorí sa považujú za veľmi múdrych.   

Aj môj dnešný text bude teda hovoriť o Bohu, lebo naozaj nepoznám dôležitejšiu tému.

Boh, ktorý je stvoriteľ všetkého a je nad všetko stvorenie, nie je konkurentom ľudskej slobody, ale darcom ľudského života a jeho najväčším dobrodincom.

Keďže Boh je len jeden, je nám všetkým veľmi blízko. Keď sa totiž obrátime k nemu, nemožno sa pomýliť a vzývať iného. Okrem Boha iného niet.

Na základe skúsenosti zla a utrpenia, ktoré sú vo svete, je ľahké podľahnúť skresleným predstavám o Bohu a nazdávať sa, že je vzdialený, bezcitný, že sa o nás nezaujíma, ba dokonca že ho niet.

Pravdivý obraz o Bohu nám priniesol Ježiš. Kristov kríž obhajuje Božiu spravodlivosť spôsobom, ktorý by nedokázal vymyslieť žiadny človek. Kríž zároveň zjavuje nepredstaviteľnú hĺbku Božieho milosrdenstva nad svetom ľudí.

Kristus tým, že zjavuje tajomstvo Otca a jeho lásky, naplno odhaľuje tajomstvo človeka človeku. Kto chce človeka povzniesť k väčšej dôstojnosti a slobode, musí rešpektovať pravdu o človeku. Kto neuznáva, že človek má nesmrteľnú dušu a Boh ho povoláva k vzkrieseniu, môže napriek svojim najlepším humanistickým úmyslom a úsiliu o progres človeka iba zotročiť.

Ježiš sa svojim učeníkom zjavil na hore Tábor vo svojej božskej sláve. Apoštol Ján, ktorý bol priamym svedkom tejto udalosti, napísal: „Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je.“

Neexistuje humanistickejšia vízia pre človeka, ako je Božia.