Slovo kňaza Život sa hlási o slovo

Milana Rúfusa inšpirovala k básni Čajka na vlnách večerná prechádzka pri mori. Díval sa na nekonečný oceán, ktorého sa na horizonte dotýka hviezdna obloha. Závratný vesmír sa odrážal v zrkadle bezhraničnej vodnej masy.

Dve tichá sa drvia na hladine. Rozhranie nekonečných priestorov v ňom vyvolávalo tiesnivý, skľučujúci pocit. Zem stratená vo vesmíre akoby neexistovala, respektíve akoby ani nezáležalo na tom, či existuje. Akoby nad všetkým vládlo ohlušujúce mŕtve ticho nedozerného priestoru. Hore modré ticho hviezd je ticho smrti, jak na úder sa strojí...

Z pochmúrnych myšlienok vytrhlo básnika pískanie morskej čajky, ktorá zlietla na vodnú hladinu a knísala sa na vlnách. Akoby sa v tej chvíli prihlásil o slovo život, ktorý presahuje svety neorganickej hmoty, hoci pulzuje iba v skromnom telíčku.

Proporcie živého tvora v porovnaní s obludnými priestormi neživého vesmíru vytvárajú kontrast, ktorý sa zdá byť absurdný: Vták zapískal a na smiech je to, Bože. Ako hrot ihly v ríše obrovité čnie útly hvizd, to tenké žezlo mäsa, povýšeného teplom počatným.

Tento kontrast však napokon pohýna Rúfusa k dojatiu: Vták zapískal a k slzám je to, Bože. Trhlinkou ticha jak sa hrnie žitie, že smrť už nevie, čo si počať s ním.

Ako to, že niekto počuje Pastierov hlas a iný nie? Možno sa sluch dá trénovať už pri obyčajnej čajke na vlnách.

Rúfus opísal v týchto veršoch rečou poézie transcendentnú skúsenosť. Je to rovnaká skutočnosť, ktorú vo svojich Myšlienkach vyjadril Blaise Pascal: „Človek je len trstina, najslabšia v prírode, ale je to mysliaca trstina. Vesmír ho môže kedykoľvek rozdrviť, ale aj tak je človek ušľachtilejší ako vesmír, pretože vie, že umiera. Vesmír z toho nevie nič.”

Živý tvor je bytie, ktoré presahuje neživé stvorenie, čo ako nesmierne sú jeho fyzické atribúty. Myšlienka je viac ako nekonečný vesmír, jednoducho preto, že patrí do vyššieho poriadku.

Liturgia cirkvi sa vo Veľkonočnom období vracia k Ježišovým slovám: „Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie.“

Boh nie je bohom mŕtvych, ale živých. Stvoril nás pre život. Kristovo vzkriesenie je víťazstvom života. Ježiš nám ho ponúka ako pastier, ktorému na našom dobre záleží. Ako to, že niekto počuje Pastierov hlas a iný nie?

Možno sa sluch dá trénovať už pri obyčajnej čajke na vlnách.