Slovo kňaza Kliknúť na ikonku Sára

Nedávno som sa vo vlaku z Košíc do Bratislavy zoznámil s Davidom zo Škótska. Cestovali sme v jednom kupé a náš rozhovor iniciovalo malé nedorozumenie týkajúce sa miesteniek.

David mal niečo nad dvadsať rokov a vďaka krátkemu účesu a červenej tvári s trochu zmäteným výrazom vyzeral na prvý pohľad ako cudzinec. Oblečený bol do plsteného kabátca, ktorý si nezvliekol a sedel v ňom, hoci sa v kupé výdatne kúrilo. Trochu z neho razil alkohol, ale inak bol milý a nadmieru zhovorčivý.

Keď zistil, že som kňaz, zahrnul ma otázkami o Bohu. Hoci som ho musel vzhľadom na jeho stav brať trochu s rezervou, mal o vieru úprimný záujem. Dokonca sa opýtal, či sa mi smie vyspovedať. Dilemu vyriešilo zistenie, že David je protestant. Namiesto spovede som mu navrhol, že sa budeme rozprávať.

Hovoril mi o svojom detstve na predmestí, ktoré ovládali vzájomné bitky gangov. Už ako chlapec sa naučil ozbrojovať sa nožom, keď mal vyjsť von na ulicu. Zvýšil hlas a prudko mi vysvetľoval: „Je to zlé! U nás doma je to ozaj zlé!“ Znelo to autenticky, hoci sa mu v reči zaplietol jazyk.

Uvažoval som nad tým, že David vedel o realite zla. Skúsil ju, vnímal ju do hĺbky, povedal by som, až metafyzicky. Odtiaľ azda pramenila jeho túžba po viere v Boha. Po vykúpení.

Odrazu sa ma zmocnila známa túžba sprostredkovať, nejako mu zreprodukovať Ježiša – stručne, zrozumiteľne a pravdivo. Často sa trápim tým, ako to dosiahnuť. Chcel by som, aby moje slová boli miniatúrnymi obrazmi evanjelia. Ako ikonky, ktoré sa dajú rozkliknúť k detailnému poznaniu Ježiša.

„Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.“ Božie slovo je majstrovské dielo, niečo ako Rembrandtov obraz. Ako ho mám priblížiť Davidovi?

Jeden staručký kňaz mi povedal, že evanjelium najlepšie vysvetľuje svedectvo. „Jediné evanjelium, ktoré mnoho ľudí prečíta, je život veriacich.“

S týmto rezonuje aj moja skúsenosť. Poznanie Ježiša mi najviac priblížili vzory, ktoré nazývame svätcami.

Ako Sára Salkaháziová, ktorá bola popravená počas 2. svetovej vojny za to, že ukrývala Židov pred deportáciami. Sára bola ochotná a pripravená obetovať svoj život za druhých.

Do svojho denníka napísala: „Ó, tajuplná Svätá Trojica, ja sa dnes z vďačnosti a lásky k Spoločnosti a sestrám ponúkam ako obeta Spoločnosti pre prípad, ak by nastalo prenasledovanie Cirkvi, Spoločnosti a sestier... Prijmi moju smrť so všetkou bolesťou ako výmenu za život sestier, najmä starých, chorých a slabých, a za môj hriešny a biedny život.“

V rozhovore s Dávidom som napokon nevymyslel nič lepšie, ako ho vypočuť a rozprávať sa s ním o svedkoch Ježišovej lásky.

Kto chce pochopiť Ježišove slová o pšeničnom zrne, môže kliknúť napríklad na Sáru Salkaháziovú.