Na tele záleží Prečo naň mnohí kresťania kašlú

V deň, keď kazateľ veľkého protestantského zboru Saddleback v južnej Kalifornii krstil stovky ľudí, v hlave mu vírila myšlienka, ktorá nebola príliš zbožná: „Všetci sú tuční!“

Krst v tomto cirkevnom zbore prebieha ponorením do vody a následným podvihnutím krstenca, a tak ako hovorí pastor Rick Warren, v ten deň fyzicky pocítil závažnosť tohto problému. Zároveň si musel priznať, že ani on sám nie je výnimkou.

„V tej chvíli sa mi vyjasnilo a uvedomil som si, akým hrozným príkladom idem v oblasti zdravia iným. Ako môžem čakať, že sa môj cirkevný zbor bude lepšie starať o svoje telo, keď im dávam taký zlý príklad?“ píše vo svojej knihe Program Daniel.

Najbližšiu nedeľu sa postavil za kazateľnicu a ľudí poprosil o odpustenie. „Priatelia, bol som zlým správcom vlastného zdravia a išiel som vám hrozným príkladom. Dnes z toho robím verejné pokánie a prosím vás o odpustenie,“ vyhlásil. Vzápätí dodal, že zbor pomáhal chudobným a chorým po celom svete, no ignoroval narastajúci problém vo vlastných radoch.

Na výzvu, kto sa pridáva k zmene životného štýlu, sa prihlásilo viac ako 15-tisíc ľudí. Pastor Warren si teda prizval troch uznávaných lekárov a vytvorili 40-dňový program Daniel založený na biblických princípoch a piatich základoch: strave, cvičení, myslení, viere a priateľoch.

Nemalo ísť o jednorazovú diétu, ale o osvojenie si celoživotných návykov a zručností. Kniha Program Daniel, ktorá prvýkrát vyšla pred desiatimi rokmi, sa dokonca stala jednotkou v rebríčku New York Times bestsellerov.

Je to ako snažiť sa prestať fajčiť Každý siedmy človek na svete je závislý od nezdravých jedál

Alena Potocká

Bude obezita klasifikovaná ako diagnóza, za ktorú ľudia nemôžu? Najnovšia štúdia ponúka nové zistenia.

Rick Warren vo svojej knihe píše, akú úlohu malo jedlo v jeho rodine. Hoci nikto nefajčil a nepil alkohol, žiadne jedlo, nech bolo akokoľvek nezdravé, nemalo limity. „Každá spomienka, či už dobrá, alebo zlá, sa mi spája s jedlom. Keď sme boli šťastní, oslavovali sme to jedlom. Keď sme boli smutní, utešovali sme sa jedlom. Ak som mal v detstve ťažký deň, liekom mi boli keksíky s mliekom alebo kúsok čerstvo upečeného koláča.“

Hoci od mala počul v kostole tisícky kázní o tom, čo Boh hovorí o našej duši, mysli či emóciách, ani raz nepočul o tom, ako sa Boh díva na naše telo. „Naša spoločnosť je posadnutá fyzickou krásou a sexi telom, no mnohí veriaci svoje telo ignorujú, akoby na ňom vôbec nezáležalo. Na tele však záleží,“ prízvukuje pastor.

Citátmi zo Svätého písma dokazuje, aký prístup k telu od nás žiada Boh, ktorý nás neurobil vlastníkmi, ale správcami našich tiel. „Vari neviete, že nepatríte sebe, ale že vaše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý vo vás prebýva a ktorého máte od Boha?“ cituje pastor z Pavlovho listu Korinťanom. „Keby ste videli, ako niekto pustoší chrám zasvätený Bohu, nepovažovali by ste to za zločin? Vy však zneužívate a pustošíte Boží chrám, svoje telo, keď ho ukracujete o odpočinok a spánok, prejedáte sa, naložíte naň priveľa stresu a nestaráte sa oň,“ menuje pastor Warren „diagnózy“ mnohých kresťanov.

Ako argument dodáva aj to, že Ježiš za nás zaplatil privysokú sumu na to, aby sme na seba „kašľali“. „Ak by ste si kúpili dostihového koňa, ktorý má hodnotu milión dolárov, kŕmili by ste ho nezdravým krmivom a nedali by ste sa mu celú noc vyspať? Jasné, že nie. Faktom je, že aj Ježiš do vás investoval,“ prirovnáva Warren.

Obžerstvo tolerujeme

Hoci americký kontext sa nám zdá vzdialený a nepovažujeme sa za krajinu hamburgerov a hranolčekov, počet ľudí vrátane detí s nadváhou na Slovensku stále narastá a v spotrebe cukru nie sme príliš vzdialení od USA.

„Hnevá ma, že hoci sme kresťanská krajina, obžerstvo nevnímame ako hriech. Naopak, povedala by som, že je naším najtolerovanejším hriechom,“ povedala v rozhovore pre denník Postoj obezitologička zo Slovenskej akadémie vied (SAV) Adela Penesová.

Obezitologička Penesová Sme kresťanská krajina, ale obžerstvo nevnímame ako hriech

Lukáš Kekelák

Rozhovor s lekárkou Adelou Penesovou o epidémii obezity, deťoch s nadváhou, pohybe, zdravom stravovaní i Extrémnych premenách.

Slová lekárky potvrdzuje aj ľudový misionár Michal Zamkovský. V knihe Spovedal som Slovensko označuje popri alkoholizme za náš veľký problém prejedanie sa. Hriech nemierneho jedenia a nezdravého stravovania súvisí podľa Zamkovského aj Penesovej s dobou blahobytu a stálou dostupnosťou spracovaných potravín. Naši prastarí rodičia mali omnoho skromnejšiu stravu z domácich zásob, prijímali minimum cukru, mäso jedli len na sviatky, fyzická práca im zabezpečila množstvo pohybu na čerstvom vzduchu.

„Za posledných dvadsať rokov badať zmenu. Keď sme chodili na misie kedysi, ľudia boli chudší. Robilo sa na poli, v záhradke a nebol taký dostatok ako dnes. Ľudia naozaj veľmi veľa jedia. Asi si tým kompenzujú nedostatok lásky, pochopenia, prijatia,“ zamýšľa sa kňaz, no pripúšťa, že za obezitou môžu byť aj iné, medicínske dôvody.

Nezdravé jedlo je novým objektom závislosti mnohých ľudí. Mnohé spracované potraviny sú vyrábané tak, aby ju vyvolali, pričom funguje na podobnom princípe ako závislosť od alkoholu či nikotínu.

Ako problém páter Zamkovský vníma chýbajúcu miernosť. „Potrebujeme sa učiť miere, čnosti striedmosti. Bojím sa, že aj nám kňazom to chýba. Pitie kávy, internet, jedlo…“ hodnotí.

Obezitologička zo SAV si tiež myslí, že mnohí kňazi v tom nie sú svojim veriacim dobrým príkladom. „Minulý rok môj pacient, katolícky kňaz, prišiel počas pôstu pred Veľkou nocou na kontrolu a pribral dve kilá. Pýtala som sa ho: ako sa dá pribrať ešte aj cez pôst?“ spomína v rozhovore.

Body negativity

Dôstojnosť tela a jeho jednotu s dušou vyzdvihoval pápež Ján Pavol II. vo svojej známej Teológii tela. Dal tým zbohom všetkým dávnym teóriám, ktoré pohŕdali telesnou schránkou ako väzením duše a odsudzovali ju na umŕtvovanie. Správnu životosprávu kresťanom nariaďuje aj piate Božie prikázanie.

Už tretiaci sa pri príprave na prvé sväté prijímanie učia, že o telo sa máme dobre starať. Prečo teda my kresťania stále neberieme fyzickú stránku dostatočne vážne a v cirkvi nekladieme dôraz na potrebu pohybu, cvičenia, zdravej stravy a miernosti?

Ilustračné foto: Shutterstock

Tridsiatnička Kristína si začala hľadať cestu k zdravému životnému štýlu až sama v dospelosti. Spätne si uvedomuje, že v prostredí kresťanského spoločenstva, kde fungovala ako tínedžerka, sa duchovná stránka rozvíjala neraz na úkor tej telesnej.

V dnešnej dobe sa hovorí o fenoméne body positivity, ktorý zdôrazňuje prijímanie vlastného tela, nech vyzerá akokoľvek. „Prostredie, z ktorého vychádzam, však išlo inou cestou – akoby cestou ,body negativity‘. Starať sme sa mali hlavne o svoju duševnú alebo duchovnú stránku, čo je tiež sympatické, ale telo bolo akoby ťaživým elementom, ktoré treba strážiť, aby nebolo hriešne,“ opisuje Kristína.

Duchovné víkendovky sprevádzala nezdravá a kalorická strava s minimom pohybu, ktorý pre intenzívny intelektuálny program nedostal priestor. Keďže sa strava neriešila ani v Kristíninej rodine, životný štýl sa odrazil aj na jej váhe.

Katolícka blogerka, ktorá sa zaoberá zdravou stravou, Emily Stimpson Chapman pomenúva rozdiel medzi kontrolovaním svojho tela a starostlivosťou oň. „Niektorí ľudia zdôrazňujú kontrolu nad svojím telom, lebo môže byť zdrojom hriechu. Ale telo potrebuje opateru. Je to úžasný dar a my mu máme dať to, čo naozaj potrebuje, aby mohlo vykonať to, na čo ho Boh stvoril.“

Kľačať a adorovať nestačí

Nutričný kouč a štrukturálny terapeut Tomáš Rusňák hovorí, že telo sa v ponímaní niektorých kresťanov stále vníma ako niečo prízemné či podradné alebo minimálne nedôležité. „Preťažené telo k nám často hovorí cez bolesť. Okrem laikov mám veľmi veľa pacientov spomedzi kňazov a rehoľných sestier, ktorí až v čase, keď ich niečo brutálne bolí, zistia, že majú aj telo a len kľačať a adorovať nestačí, ale potrebujú vyhľadať odbornú pomoc,“ povedal Rusňák pre Postoj.

„Svojim pacientom kladiem mnohé otvorené otázky, napríklad: Kde prežívaš svoj duchovný život? Kde kontempluješ Boha? V tele alebo mimo tela?“ dodáva.

S jedným z kňazov, ktorý Rusňáka pôvodne vyhľadal pre veľké bolesti, a so psychologičkou začali robiť semináre Z2S2 zamerané integrálne na dušu, ducha aj telo. Okrem duchovných prednášok a modlitieb sa účastníci vzdelávajú aj o témach z oblasti psychológie, pohybu, životosprávy, no v rámci programu aj cvičia a jedia nutrične vyváženú stravu.

„Keď telo dostane vyváženú stravu a pohyb, má to vplyv aj na duchovný a duševný život. Naopak, keď napríklad celý deň sedím za počítačom a mám rozbité trávenie, nemám energiu ani na modlitbu, ani na hranie sa s deťmi, a tak si zas len ľahnem na gauč,“ hovorí terapeut, ktorý dnešnú generáciu ľudí pracujúcich za počítačmi nazýva „homo sedakus“.

Kresťanský poradca zdravia Psychosomatika nie je šarlatánstvo. Niekedy nás bolia vzťahy aj telo

Stanislava Horváthová

Rozhovor s koučom v oblasti zdravia a výživy Tomášom Rusňákom, ktorý integruje vedecké postupy fyziológie a kresťanskú teológiu.

Mnohí kresťania vítajú možnosť seminárov zameraných okrem duše aj na telo. „Veľa veriacich, ktorí chcú so sebou niečo robiť, sa pri vyhľadávaní na internete stretne so všetkým možným a boja sa toho. Prítomnosť kňaza je pre nich garanciou, že to neuletí smerom k ezoterike,“ povedal v relácii U Nikodéma v TV Lux kňaz Marek Kunder, ktorý spolupracuje pri tvorbe seminárov Z2S2.

Terapeut Tomáš Rusňák, ktorý študoval aj v Spojených štátoch, sa na svojich pacientov snaží pozerať celistvo. Ignorovanie potrieb tela vychádza podľa neho často z nezdravého vnímania vlastnej sebahodnoty, prehliadania svojej jedinečnosti, dokonalosti a tela ako chrámu Ducha Svätého.

Prejedanie zas môže súvisieť s emočnými problémami, vzťahovými či osobnými zraneniami, hriechom, stresom alebo nevedomosťou. „Pacienta sa vždy pýtam na anamnézu, kladiem mu mnoho otázok o jeho životnom štýle a potom sa ho snažím usmerniť. Veľmi dôležitý okrem zdravej výživy a pohybu je aj spánok, režim dňa, schopnosť oddychovať, budovať osobnosť, vzťahy či denne sa každou aktivitou vedome pripravovať na večnosť.“

Verbista Ján Štefanec absolvoval v Kanade kurz pre kňazov založený na holistickom prístupe k človeku. Ten pri rozvoji osoby berie do úvahy jej fyzické, duchovné aj duševné potreby. „Bola to pre mňa cenná skúsenosť, ktorá ma výrazne ovplyvnila. Duchovný život bez zdravej životosprávy nemôže fungovať plnohodnotne, ako ani život zameraný na výkon bez potrebného oddychu a naplnenia duchovných potrieb. Aj preto vyvažujem duchovnú činnosť fyzickou prácou a športom podľa možností,“ hovorí kňaz o svojej skúsenosti.

Okrem vyváženého života je podľa neho dôležité správať sa k telu šetrne. „Nehazardujem so zdravím, chodím na preventívne prehliadky a udržujem sa v kondícii. Toto je základ pre zdravý sebarozvoj a uvedomenie si svojho miesta i poslania tu na zemi,“ zdôrazňuje Štefanec.

Príkladne zdravá kresťanská komunita

Dobrým príkladom toho, ako jasne dané pravidlá životosprávy v rámci cirkevného spoločenstva môžu ovplyvniť zdravie jeho členov, je americké mestečko Loma Linda v Kalifornii. Je až šokujúce, že mesto v blízkosti Los Angeles v rušnej časti Spojených štátov bolo popri gréckom ostrove Ikaria, talianskej Sardínii, japonskej Okinawe a polostrove Nicoya v Kostarike označené za jednu z piatich modrých zón. Ide o oblasti, kde sa ľudia vo väčšom počte dožívajú pri plnej sile vysokého veku, viacerí aj stovky.

V Loma Linde žijú ľudia asi o dekádu dlhšie, než je americký priemer. V reportážach, ktoré sa tam natáčali, môžete vidieť storočného kardiochirurga, ktorý hovorí, že by nemal problém postaviť sa so skalpelom za operačný stôl. Hlava aj telo mu napriek veku fungovali na jednotku.

Čo je tajomstvom zdravia tohto malého mestečka? „Tretinu obyvateľov mesta Loma Linda tvorí komunita adventistov siedmeho dňa. Viera ich vedie k tomu, aby sa k svojim telám správali ako k chrámom: žiadne mäso či ryby alebo len málo, žiadne fajčenie, alkohol, množstvo cvičenia a život so zmyslom,“ zhodnotil denník Los Angeles Times.

Ilustračné foto: Shutterstock

Do života v Loma Linde sa dá nahliadnuť v seriáli Netflixu Žite do 100: Tajomstvá modrých zón (Live to 100: Secrets of the Blue Zones). Reportér National Geographic Dan Buettner ukazuje životy starých ľudí v plnej sile, ktorí sa spolu modlia, varia pestré zeleninové jedlá, slúžia ako dobrovoľníci a na veľkých športoviskách sa veľa hýbu. Všetky tieto činnosti zároveň bránia životu v izolácii, čo je ďalší z predpokladov zdravého života aj vo vysokom veku.

Vnímanie tela ako chrámu Ducha Svätého máme s touto protestantskou denomináciou spoločné. Rozdiel je v tom, že adventisti kladú na zdravie, pohyb a stravu veľký dôraz a berú ho ako súčasť svojho vierovyznania. Inými slovami, berú to vážne.

Kým striedmosť, množstvo pohybu a skromné jedlo boli ešte dve generácie dozadu nevyhnutným štandardom, v dnešnej dobe sedavých zamestnaní a obchodov plných spracovaných potravín je zdravá životospráva výsledkom vedomej voľby. Táto téma je tak dnes aktuálnejšia než kedykoľvek predtým.

Kresťanstvo nám ponúka množstvo argumentov, prečo na tele záleží. Možno by nezaškodilo, keby nám ich niekedy pripomenuli aj od kazateľnice.