Pôst kedysi Raky a divé kačice sa nepovažovali za mäso. Ako vyzeral pôst pred 80 rokmi?

Rímskokatolícka cirkev prežíva od Popolcovej stredy do Veľkej noci 40-denný Veľký pôst.

Pre rímskokatolíkov je začiatok pôstu, teda Popolcová streda, spojený s prísnym pôstom. Rovnako je to aj na Veľký piatok. Pre veriacich platí, že sa môžu najesť raz za deň dosýta a dvakrát si dať menší pokrm a v tento deň nesmú jesť mäso. Rovnaké pravidlá platia aj na Veľký piatok.

Katolíci by sa mali tiež od jedenia mäsa zdržiavať každý piatok, keďže pre cirkev to je tzv. deň pokánia. Ľudia však pôst od mäsa môžu nahradiť iným úkonom.

Biskupská konferencia ČSFR ešte v spoločnom štáte na svojom zasadaní v Brne v januári 1992 pre všetky diecézy na Slovensku určila, že veriaci sú v piatky povinní konať pokánie niektorým z nasledujúcich spôsobov: zdržiavať sa mäsitých pokrmov, vykonať skutok nábožnosti, čo znamená účasť na svätej omši alebo na krížovej ceste, či sa pomodliť bolestný ruženec, prípadne čítať aspoň desať minút Sväté písmo.

Piatkovým skutkom pokánia môže byť aj skutok lásky k blížnemu, čo znamená navštíviť chorého s konkrétnym prejavom pomoci, navštíviť cintorín a pomodliť sa za zosnulých alebo hmotne pomôcť chudobným či viacdetným rodinám, zrieknuť sa sledovania televíznych programov alebo fajčenia, alebo alkoholických nápojov, alebo vykonať iné ozajstné sebazaprenie.

Pôst od mäsa sa však nedá ničím nahradiť na Popolcovú stredu a Veľký piatok a rovnako v tieto dni platí aj prísny pôst, teda katolík sa môže najesť raz do dňa dosýta a dvakrát si dať menšie občerstvenie.

Podľa Kódexu kánonického práva „zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života“. Prísny pôst zaväzuje všetkých plnoletých, teda osemnásťročných, a to až do začatia šesťdesiateho roku života. (CCI, kán. 1252)

Aká však bola v cirkvi pôstna disciplína v minulosti? Ešte naši rodičia či starí rodičia to mali s pôstom prísnejšie. Pred niekoľkými desaťročiami bol prísny pôst napríklad aj na Štedrý deň. Dodajme, že nasledovné riadky sa týkajú rímskokatolíkov.

Eucharistický pôst trval od polnoci, nesmela sa piť ani voda

Celkom presne opisuje pôstnu disciplínu Andrej Radlinský v Nábožných výlevoch, ktoré vydal v roku 1850, a v roku 1945 vyšlo štrnáste vydanie, ktoré bolo aktualizované. V tejto publikácii Radlinský vysvetľuje význam sviatkov, liturgie a liturgického roka, rozoberá omšu a podobné témy.

Pokiaľ ide o pôst, Radlinský hovorí, že „v širšom zmysle slova znamená zdržovať sa niečoho, čo nám je príjemné. Tak postíme sa, keď sami panujeme nad sebou, keď premáhame svoje zlé žiadosti, náruživosti, telesnosť, keď sa zdržujeme ináč dovolených pôžitkov, napr. užívania stavu manželského, pitia liehovín, fajčenia a pod.“.

Toto všetko nazýva Radlinský dobrovoľným pôstom, ktorý má vykonávať každý od narodenia po smrť. Podľa Radlinského zdržovaním sa dobrovoľných pôžitkov človek dosiahne nad sebou väčšiu vládu a stane sa dokonalým kresťanom.

V užšom zmysle slova znamená podľa Radlinského pôst zdržovať sa istých jedál v istom čase, ako to predpisuje cirkev.

V prvom rade ide o sviatostný pôst, dnes nazývaný eucharistický, pred svätým prijímaním. Ten bol kedysi oveľa prísnejší.

Kým dnes katolíci pred svätým prijímaním nejedia jednu hodinu, môžu sa len napiť čistej vody, tak ešte v roku 1945 veriaci nemali pred prijímaním dovolené nič jesť a ani piť, „ani kvapku vody a ani omrvinku chleba, a to počnúc od dvanástej hodiny polnočnej“. 

Treba však povedať, že v tom čase bývali sväté omše zväčša v ranných hodinách.

Otázky a odpovede Prečo sa nesmie hodinu pred svätým prijímaním jesť? Treba si stopovať minúty?

Pavol Rábara

Pod slovom „riadny pôst cirkev rozoznáva dvojaký rozkaz“. Buď to, že katolík sa môže najesť raz dosýta, alebo sa má zdržiavať mäsa.

V roku 1945 sa v Nábožných výlevoch o prísnom pôste a možnosti jesť len raz dosýta písalo, že „obyčajne to býva napoludnie, možno však toto nasýtenie preložiť i na večeru ako na Štedrý deň, okrem toho ešte ráno a večer si môžeme niečo máličko zajesť“.

Tento pôst platil pre katolíkov od „dokončeného 21. do započatého 60. roku“. Dnes tento pôst už platí od 18. roku života.

Pokiaľ išlo o pôst od mäsa, ten platil od polnoci do polnoci pre všetkých katolíkov od sedem rokov do smrti. Dnes zaväzuje pôst od mäsa od 14 rokov.

V čase Andreja Radlinského sa v súvislosti s pôstom od mäsa rozumelo akékoľvek mäso a z mäsa pripravované pokrmy, medzi ktoré patrí aj mäsová polievka a škvarky. Z tohto zákazu však boli vyňaté nielen ryby – ktoré je aj dnes v deň pôstu možné jesť –, ale aj žaby, raky, divé vodné kačice a slimáky.

Pre celú cirkev boli tiež vyňaté z pôstu všetky tuky a masti. „Teda každou masťou: bravčovou, vytopenou zo slaniny, hovädzou, husacou atď. možno jedlá vždycky pripravovať a s chlebom ich požívať,“ poúčali Nábožné výlevy katolíkov v roku 1945.

Pôst od mäsa v minulosti platil aj na Bielu sobotu dopoludnia. Ako vysvetľuje Radlinský, v cirkvi bola v tom čase pôstna disciplína ešte prísnejšia, ale „na Slovensku nám dal Svätý Otec veľkú dišpenzáciu“.

V cirkvi bol v tom čase pôst nielen počas kántrových dní, ale napríklad aj počas niektorých sviatkov ako Nanebovzatie Panny Márie a pôst od mäsa platil aj na sviatok sv. Cyrila a Metoda. No Slovensko v tomto malo dišpenz.

Dišpenz od mäsitého pôstu mali široké skupiny veriacich

V roku 1945 tiež platili dosť rozsiahle výnimky od zdržiavania sa mäsa v piatok. Cirkev vtedy nedávala ľuďom na výber urobiť v piatok iný skutok kajúcnosti, no platili výnimky pre široké skupiny ľudí a tí, ak jedli mäso, mali urobiť iný skutok pokánia.

V piatky (okrem Veľkého piatku) boli od zdržiavania sa od mäsa oslobodení veriaci, ktorí išli napríklad na jarmok či boli niekde, kde bola veľká cirkevná alebo svetská slávnosť za veľkej účasti ľudu, kde slávili ako zasvätený sviatok deň svojho patróna alebo výročie posviacky chrámu. Výnimkou bol aj kar po pohrebe.

Cirkev tiež dávala výnimky od zdržiavania sa mäsa, avšak nie od samotného pôstu na Štedrý deň, Popolcovú stredu a na Bielu sobotu dopoludnia. Táto výnimka neplatila len na Veľký piatok. V praxi to znamenalo, že niektoré skupiny ľudí sa na Štedrý deň a Popolcovú stredu mohli síce najesť len raz dosýta, ale mohli jesť aj mäso.

Výnimka bola pre úradníkov, robotníkov v továrni, bani, kameňolome a v horách, kde si so sebou obed prinášali, mäso mohli jesť aj robotníci na žatve a mlatbe, robotníci na železnici, lodiach a pltníci.

Vyprážaný syr alebo ruženec? Ako je to s piatkovým pôstom

Pavol Rábara

Katolíci sa majú každý piatok postiť. Hrešia tí, čo jedia mäso? 

Takisto mali dišpenz žandári, financi (zamestnanci colného úradu) a policajti so svojimi rodinami, železničiari, vodiči električiek, šoféri a námorníci.

„Tí, ktorí sú v kúpeľoch na zotavení s rodinou, a služobníctvo. Cestujúci vlakom alebo iným spôsobom, či jedia v hostincoch, alebo si so sebou nesú jedlo,“ uvádza Radlinského kniha z roku 1945 ďalšie skupiny ľudí oslobodených od pôstu od mäsa.

Výnimka od mäsa platila aj pre všetkých, ktorí sa stravovali v hostincoch alebo si odtiaľ nechali nosiť domov jedlo, pre hostinských a ich rodiny.

Výnimku mali aj tí, ktorí bývali v rodinách, kde sa nepredkladali pôstne jedlá, alebo rodiny, kde bol aspoň jeden člen oslobodený od pôstu, alebo rodiny, kde sa stravovali vojaci, oslobodení boli aj samotní vojaci a všetci, ktorí si pravidelne so sebou nosia obed.

Od pôstu od mäsa aj prísneho pôstu boli oslobodení tiež chudobní, ktorí žili z milosrdenstva iných, chorí a zotavujúci sa. A postiť sa nemali povinnosť ani „ťažko pracujúci duševne a telesne“.

„Svätý Otec si však praje, aby sme sa dobrovoľne postili v dňoch Veľkého pôstu a kántrové piatky,“ dodáva Radlinský. Pripomína, že veriaci v dni, keď sú oslobodení od všeobecného cirkevného zákona pôstneho, majú pôst nahradiť modlitbou, dobrými skutkami, najmä almužnou. 

V tom čase sa však pôstna disciplína často menila. „Pôstne zákony sa vyhlasujú vždy v kostole v druhú nedeľu po Deviatniku (fašiangová nedeľa),“ ozrejmuje Radlinský a pripomína, že v časoch prvých kresťanov sa veriaci nepostili pred Veľkou nocou rovnako. Niektorí sa postili 50, iní 60 až 70 dní a postenie bolo oveľa prísnejšie.

„Kresťania celý deň nejedli, až po západe slnka, a mäso nejedli celý Veľký pôst, a ak, tak len v nedeľu. Medzi mäso sa počítali aj vajcia a mlieko. Požívali len rastlinné a olejové tuky,“ píše veriacim Radlinský v roku 1850.

Súčasnú pôstnu disciplínu zaviedol v cirkvi pápež Pavol VI., ktorý vydal vo februári 1966 apoštolskú konštitúciu Paenitemini. Tento dokument presne hovorí o dodržiavaní pôstnej disciplíny pre veriacich katolíkov.