Kántrové dni Majú stáročnú históriu, tohtoročné kántry môžeme naplniť pomocou utečencom

V Katolíckej cirkvi sa slávia štyrikrát do roka kántrové dni. Väčšina veriacich registruje kántrové dni z kostola, keď kňazi povedia v nedeľných oznamoch, že v stredu, piatok a v sobotu budú kántrové dni, záväzný je len jeden.

K téme sme oslovili viacero kňazov, aby priblížili, čo sú to kántry. Viacerí však priznali, že to len mechanicky prečítajú v oznamoch a sami nepoznajú hlbší zmysel týchto dní.

Vychádzajú z pohanských sviatkov

Kántrové dni sa v súčasnosti slávia v cirkvi štyrikrát do roka, a to v stredu, piatok a sobotu. Jarné kántrové dni sú v týždni po Prvej pôstnej nedeli, letné sú pred nedeľou Zoslania Ducha Svätého, jesenné v týždni po sviatku Povýšenia Svätého kríža a zimné kántrové dni sa konajú počas druhého adventného týždňa.

Pôvod kántrových dní možno hľadať v prvých storočiach kresťanstva a vychádzajú z pohanských sviatkov. Ako približuje salezián Anton Červeň, ľudia od počiatku vnútorne cítili, že v prírode je niečo mimoriadne silné a nadprirodzené.

Už šamani či pohanské kmene, keď o niečo prosili bohov, tak sa postili a niečo obetovali. Červeň poukazuje na to, že pôst a vôbec prosebné dni nie sú len kresťanskou záležitosťou, ale ide o prirodzený vývoj chápania času, ktorý mal určiť postoj k tajomstvu a tým si chcel od bohov vyprosiť požehnanie pre úrodu, pre lov a podobne.

Kántrové dni, alebo aj pravidelné prosebné dni, boli pôvodne vo štvrtom, v siedmom a desiatom mesiaci. Vychádza to ešte zo Starého zákona.

História samotných prosebných dní siaha do 5. storočia, keď pápež Lev Veľký uviedol pre rímsku cirkev trojdňový pôst, ktorý bol v stredu, piatok a sobotu, a to trikrát v roku – v týždni pred nedeľou Zoslania Ducha Svätého, v septembri a v decembri. Z tohto pôstu sa neskôr vyvinuli kántrové dni. Pápež Gregor VII. v 11. storočí upravil ich termíny a doplnil štvrtým jarným pôstom, ktorý pripadol do Veľkého pôstu.

Ako približuje liturgista Anton Červeň, prosebné dni sa v cirkvi rozširovali postupne. Z Ríma sa táto prax rozšírila do Galie, v jedenástom storočí sa táto prax zaviedla v Španielsku a v 12. storočí aj v Miláne.

V tom čase sa sviatky v každej krajine či dokonca diecéze slávili v rôzne dni.

V Ríme sa počas pôstu slávili tiež štáciové pobožnosti, teda slávnosti, kde sa prvá časť modlitieb slávila na jednom mieste a potom sa išlo v procesii do kostola. V Ríme takto prosili za úrodu či za pokoj. Postupne tak vznikali prosebné dni.

Aj v našich krajoch bývali v minulosti procesie, napríklad na polia, kde sa veriaci modlili za dobrú úrodu.

Kántrové dni majú konkrétny úmysel

Kántrové dni majú svoj obsah, teda vždy o niečo prosíme alebo za niečo ďakujeme.

Jarné kántrové dni, ktoré slávime teraz v marci, majú obsah „príprava konať pokánie, zmieriť sa a prejavovať v živote činorodú lásku k blížnemu, čo sa aj pekne deje počas týchto dní, keď pomáhame Ukrajincom“, priblížil Anton Červeň.

Poukazuje na to, že keď ľudia v týchto dňoch stoja na hraniciach a pomáhajú, robia zbierky a ešte sa popritom modlíme a robíme pokánie, je to nádherná vec.

„Formujeme sa, dávame sa dokopy, rozmýšľame, vidíme druhých, budujeme solidaritu a vzťahy. To sú fantastické veci,“ vyzdvihuje pozitíva súčasnej situácie salezián pôsobiaci v Prešove.

„Kedysi sa tieto dni volali aj suché dni, ľudia ich prežívali len o chlebe a vode,“ hovorí Milan Puškár.Zdieľať

Letné kántrové dni sú vždy pred nedeľou Zoslania Ducha Svätého. Pôvodne boli spojené so žatvou, keďže v južných krajoch už v tom čase bola bežne. V tomto období sa prosí za jednotu kresťanov alebo za duchovné povolania.

„Človek sa musí naučiť prosiť. Keď prosí, túži a rozmýšľa, má svoje ciele a tie aj uskutočňuje. Keď sa nezastavíme, nepremyslíme a nedáme si ciele. Dať si ciele je nádherné,“ hovorí don Červeň.

V treťom septembrovom týždni je obsahom kántrových dní poďakovanie za úrodu. „Nie je nič krajšie, ako keď je človek vďačný. Kto vie ďakovať, vie milovať,“ dopĺňa liturgista.

Zimné kántrové dni majú úmysel modliť sa za príchod Kristovho kráľovstva do rodín, duchovnú obnovu rodín, pokoj a spravodlivosť vo svete.

Farár vo farnosti Sedembolestnej Panny Márie v Petržalke Milan Puškár hovorí, že keď skúmame etymológiu slova kántry, môžeme tam nájsť slovo „kántriť“, čo znamená, že kántrime v sebe rôzne neresti, a to pôstom, modlitbou a dobrými skutkami.

Anton Červeň cituje Evagriusa a hovorí, že človek by mal bojovať počas kántrových dní proti trom nerestiam. Sú to nestriedmosť, prehnaná sexualita v myslení a konaní a lakomstvo.

„Keď nám Boh dal príkaz svätiť sobotu, chcel, aby sme sa stali kráľmi a zastavili sa. Chce, aby sme si uvedomili veľkosť človeka. A veľkosť spočíva v tom, že človek sa môže slobodne rozhodnúť, zrieknuť sa niečoho, ďakovať, prosiť za niečo,“ poukazuje Červeň.

Kántrové dni máme tri, ale pre veriacich je záväzný jeden. Milan Puškár objasňuje, že v tento deň sme pozvaní k intenzívnejším modlitbám na úmysel týchto dní. Vo farnosti sám k tomu ľudí pozýva a zároveň slávi svätú omšu s konkrétnym formulárom modlitieb na kántrové dni.

„Kedysi sa tieto dni volali aj suché dni, ľudia ich prežívali len o chlebe a vode. Aj dnes ich môžeme prežívať ako piatok – deň pokánia,“ pozýva farár Puškár. Podľa neho sú kántrové dni aj príležitosťou na takú štvrťročnú duchovnú obnovu.