Nový predseda poľských biskupov Arcibiskup Wojda je kompromisná voľba, v hre boli silnejšie mená

Poľskú biskupskú konferenciu najbližších päť rokov povedie gdanský arcibiskup Tadeusz Wojda. V tejto funkcii nahradil po desiatich rokoch arcibiskupa Poznane Stanisława Gądeckého.

Doterajší 74-ročný predseda poľského episkopátu už nemohol byť opätovne zvolený, a to hneď z dvoch dôvodov. V tejto funkcii už bol dve päťročnice po sebe a zároveň už má vysoký vek.

Ako píše The Pillar, Vatikán totiž požiadal biskupské konferencie, aby za predsedov volili len takých biskupov, ktorí môžu dokončiť celé funkčné obdobie pred dosiahnutím kanonického veku 75 rokov. V tomto veku je každý biskup povinný podať pápežovi rezignáciu.

Svätá stolica sa chce vyhnúť situácii, v ktorej by pápež síce chcel prijať rezignáciu diecézneho biskupa v deň jeho 75. narodenín, ale cíti sa povinný nechať ho ešte v úrade, pretože je predsedom svojej biskupskej konferencie.

Mimochodom, podobná situácia nastane aj na Slovensku, keď košický arcibiskup Bernard Bober dosiahne vek 75 rokov na budúci rok, no jeho funkčné obdobie ako predsedu KBS trvá až do jesene roku 2026.

Poľská biskupská konferencia si vyberala predsedu spomedzi 41 kandidátov, keďže na čele episkopátu môže byť len diecézny biskup. Katolícka cirkev má v Poľsku 45 diecéz, no tri diecézy sú bez biskupa a predsedom sa nemohol stať ani spomínaný arcibiskup Gądecki.

Napokon si biskupi zvolili 67-ročného arcibiskupa z Gdanska Tadeusza Wojdu.

Doterajší predseda poľských biskupov arcibiskup Stanisław Gądecki. Foto: Flickr/episkopat news.

Nový predseda Poľskej biskupskej konferencie je pallotínom, pochádza z mesta Kovači v okrese Kielce. Jeho staršia sestra je rehoľníčka, ktorá pôsobí v Kongregácii sestier svätej Alžbety z Cieszyna, a jeho mladší brat je tiež pallotínom a kňazom.

Tadeusz Wojda vyštudoval popri základnej teológii aj fundamentálnu teológiu a za kňaza bol vysvätený v roku 1983. Po vysviacke pôsobil niekoľko mesiacov ako kaplán vo Varšave, neskôr na misijnom sekretariáte pallotínov. V roku 1984 ho predstavení poslali do Ríma na štúdium misiológie, ktoré ukončil v roku 1989 doktorátom.

Páter Wojda začal 2. januára 1990 pracovať pre Pápežské dielo pre šírenie viery a Kongregáciu pre evanjelizáciu národov. Od 12. decembra 2007 pôsobil ako vedúci kancelárie Kongregácie pre evanjelizáciu národov a v roku 2012 sa stal podsekretárom tejto kongregácie.

Popritom pôsobil od roku 1991 ako kaplán sestier boromejok v Ríme a od roku 1996 bol aj kaplánom Centra pre telesnú výchovu zdravotne postihnutých pri Talianskom Červenom kríži. Je tiež autorom mnohých článkov a dizertačných prác z oblasti misiológie. 

Wojda žil v Ríme až do 12. apríla 2017, keď ho pápež František vymenoval za arcibiskupa metropolitu v Białystoku. Od 2. apríla 2021 sa stal arcibiskupom v Gdansku.

Ako upozornil Svet kresťanstva poľský novinár Damian Burdzań, prevzatie Gdanskej arcidiecézy vyžadovalo od arcibiskupa Wojdu veľkú odvahu. 

Burdzań si myslí, že Wojda sa stal arcibiskupom v Białystoku, aby sa neskôr ujal vedenia arcidiecézy v Gdansku, ktorú prebral po problematickom predchodcovi. 

Diecézu dvanásť rokov viedol arcibiskup Sławoj Leszek Głódź, ktorý je kontroverznou postavou. Voči kňazom údajne používal mobbing, teda šikanovanie, tutlal pedofilné škandály, legendárnymi sa stali príbehy o jeho alkoholických oslavách a poľské médiá upozorňovali aj na jeho luxusný životný štýl a veľké majetky.

„Prísť do Gdanska ako nový biskup si vyžadovalo veľa odvahy vzhľadom na rozsah patológie, ktorá sa tam vyskytla,“ hovorí Burdzań na margo nového šéfa poľských biskupov.

Kritické vyjadrenia voči LGBT

Sekulárne médiá v Poľsku vytiahli na arcibiskupa Wojdu jeho vyjadrenia z roku 2019 voči pochodu rovnosti v Białystoku.

„Pochod LGBT komunít podporuje diskrimináciu iných, zosmiešňuje vieru a kazí tých najmladších,“ napísal vtedajší białystocký metropolita.

„Ako bolo vidieť v iných poľských mestách, účastníci pochodu dali svojím obscénnym prístupom a oblečením škandalózny príklad ostatným, ktorí využívajú verejný priestor, najmä deťom a mladým ľuďom. Počas týchto sprievodov boli zosmiešňované kresťanské hodnoty, sprofanované sväté symboly a boli vyslovené rúhania proti Bohu a vulgárne reči proti veriacim,“ vyhlásil vtedy arcibiskup.

Vo svojom vyhlásení sa odvolal aj na slová kardinála Štefana Wyszyńského: „Non possumus – s tým nemôžeme súhlasiť.“ Vyjadrenia arcibiskupa sa čítali počas bohoslužieb v kostoloch Białystockej arcidiecézy.

Počas Wojdowej inaugurácie v Gdansku sa pred katedrálou zišla skupina jeho odporcov, ktorá ho za tieto slová kritizovala.

„Odporcovia metropolitu združení v novej ľavici ho obviňovali okrem iného z podnecovania násilia proti 1. pochodu rovnosti v Białystoku v roku 2019, z hosťovania nacionalistov z organizácie ONR na svojich omšiach a z blízkych vzťahov s lesníkmi pri hromadnom výrube stromov v Bielovežskom pralese,“ napísal dziennik.pl.

Novinár Damian Burdzań v súvislosti s kritickými slovami arcibiskupa voči pochodu LGBT hovorí, že Białystok je hlavným mestom regiónu Podlasie, ktorý je veľmi konzervatívny, a prelát sa teda mohol vyjadriť aj pod týmto vplyvom.

Pred samotnou voľbou predsedu Poľskej biskupskej konferencie médiá špekulovali o viacerých kandidátoch. Burdzań hovorí, že bol medzi nimi aj Wojda, no v hre boli aj silnejšie mená. Podľa neho biskupi pri výbere predsedu vyberali biskupa, ktorý bude metropolitom vo väčšom meste, nie v nejakej malej diecéze.

V hre tak boli napríklad arcibiskup Adrian Galbas z Katovíc či arcibiskup Wojciech Polak, ktorý stojí na čele najstaršej poľskej diecézy v Hniezdne a z tohto titulu je aj prímasom Poľska. Kedysi na čele cirkvi v Poľsku stál práve prímas, dnes je to už skôr čestná funkcia.

Médiá skloňovali aj meno kardinála Gregorza Ryśa z Lodže, ktorý sa veľmi angažuje v novej evanjelizácii. V hre bolo aj meno Józefa Górzyńského z Warmie, ktorý sa však podľa Burdzańa na celoštátnej úrovni nejakými úspechmi nemôže pochváliť.

Publicista Tomasz Terlikowski pre agentúru PAP pred voľbou hovoril, že medzi biskupmi nie je jasný favorit. Podľa neho existuje v episkopáte viacero frakcií a každá mala svojho kandidáta. Terlikowski za možného nástupcu považoval aj arcibiskupa z Čenstochovej Waclawa Depa, ktorý by podľa neho pokračoval v súčasnej línii.

Arcibiskup Wojda na pochode za život a rodinu v roku 2019. Foto: profimedia.sk

Terlikowski ako možného kandidáta na predsedu videl aj prímasa arcibiskupa Polaka, ktorý dokáže presadiť svoje názory pokojnou a vytrvalou prácou, je to diplomat a stal sa známy aj ochranou obetí sexuálneho zneužívania kňazmi.

Terlikowski si vedel na čele biskupskej konferencie predstaviť aj kardinála Ryśa, no ten je podľa neho pre poľských biskupov nevoliteľný.

Aj keď ide o významnú postavu, predpokladá sa, že Ryś skončí vo Vatikáne a zároveň je to veľký „františkovec“, iní ho považujú za progresívneho, aj keď podľa Terlikowského Ryś progresívcom určite nie je.

Kardinál Ryś patrí k najotvorenejším biskupom z hľadiska evanjelizácie a pastorácie v Poľsku, čo sa niektorým nepáči.

Podľa Terlikowského voľba arcibiskupa Wojdu znamená, že ani jednej z frakcií sa nepodarilo presadiť svojho kandidáta. 

Podľa Damiana Burdzańa sa možno biskupi chceli takto Wojdovi poďakovať, že prevzal „Augiášov chliev“ v Gdansku, a zároveň dodáva, že oproti iným kandidátom je Wojda viac vyvážený a je človekom kompromisu. 

Financovanie cirkvi, potraty aj pedofília – výzvy pre nové vedenie

Podľa novinára Burdzańa stojí pred novým šéfom biskupskej konferencie viacero výziev. Biskupi musia nájsť nový model financovania a musia sa s novou vládou dohodnúť aj na financovaní vyučovania náboženskej výchovy v školách a nevyhnutné je dokončiť proces očisty od pedofílie v cirkvi.

Nová vláda sa pokúša okresať v školách hodiny náboženstva z dvoch hodín na jednu hodinu týždenne a zároveň by náboženstvo malo byť prvou alebo poslednou hodinou. 

Kabinet pod vedením Donalda Tuska chce prepracovať aj Cirkevný fond (Fundusz Kościelny), prostredníctvom ktorého štát prispieva cirkvi na charitatívnu prácu, opravy cirkevných budov a zdravotnú starostlivosť pre duchovných.

Premiér Tusk vytvoril medzirezortný tím, ktorý má zvážiť rozsiahle zmeny vo fonde, ktoré sa datujú do roku 1950.

Vatikánska sedmaAko sa Poľsko stalo „laboratóriom“ na riešenie prípadov zneužívania v cirkvi

Imrich Gazda

Koaličná vláda sa tiež usiluje o liberalizáciu interrupčného zákona v krajine, čo bude pre cirkev tiež výzva. Zdá sa však, že pre nové vedenie Poľskej biskupskej konferencie bude najväčšou výzvou vyrovnať sa s pedofilnými škandálmi.

V priebehu dvoch týždňov sme boli svedkami konca dvoch poľských biskupov. Najprv koncom februára oznámil svoju rezignáciu štetínsky arcibiskup Andrzej Dzięga a hneď začiatkom marca ho nasledoval łowiczský biskup Andrzej Dziuba. 

Preláti museli odstúpiť, keďže neriešili pedofilné prípady v súlade s cirkevnými predpismi a Vatikán v tejto súvislosti vyšetroval v posledných rokoch až 15 poľských biskupov.

Arcibiskup Wojda v roku 2020 vyhlásil, že poľská spoločnosť „páchne LGBT“. „Aj my smrdíme. Smrdíme hriechom. (…) Smrdíme hriechom neposlušnosti, nemorálneho života, neustálych hádok. Páchneme hriechom pedofílie.“

Arcibiskup pedofíliu medzi kňazmi viackrát veľmi ostro odsúdil a ešte v roku 2019 hovoril o tom, že sa musí urobiť všetko pre to, aby formácia kňazov bola iná a aby sa rady kňazov očistili.

Podľa Tomasza Terlikowského nie sú názory nového predsedu biskupov veľmi známe a ide o kandidáta kompromisu. Terlikowski poukazuje na to, že arcibiskup Wojda sa neangažuje v rámci biskupskej konferencie v ochrane práv maloletých. Podľa neho biskupi nechcú zmenu a chcú zachovať doterajšie spôsoby a mentalitu.