Slovo kňaza Budeme mu podobní

V čase štúdií, ktoré zapratali väčšiu časť môjho dospelého života, som stretol veľa pedagogických zamestnancov, ale relatívne málo učiteľov. Pod pojmom učitelia chápem ľudí, ktorí v študentoch rozvíjajú schopnosť myslieť.

Jedným z učiteľov bol kňaz Jozef Leščinský, ktorý v kňazskom seminári v Košiciach vyučoval biblickú teológiu. V mojom živote to bol on, kto mi odomkol dvere do sveta Biblie. 

Dovtedy pre mňa Biblia predstavovala mysterióznu knihu, z ktorej sa prednáša v kostole na bohoslužbách. Ctil som ju ako Božie slovo, ale nečítal. Bol som presvedčený, že je ťažká a nezrozumiteľná. Je dosť možné, že ma od pokusu poznávať Sväté písmo podvedome odrádzali aj posmešky, ktoré som na adresu Biblie od detstva počúval zo strany neveriacich ľudí.  

Čo znamená inšpirácia

Profesor Leščinský ma priviedol k čítaniu Biblie, keď mi pomohol pochopiť, čo znamená inšpirácia Svätého písma. Je častým nedorozumením zamieňať si inšpiráciu biblického textu ako Božieho slova za jeho bezpodmienečné chápanie v doslovnom zmysle ako historickej pravdy. 

Inšpirovaným biblickým textom však môže byť aj báseň, obrazný príbeh, poučné príslovia, oslavné piesne, modlitby, žalmy atď. Základným predpokladom pre pochopenie textov Svätého písma je ozrejmiť si ich konkrétny žáner. Ak niekto odmieta text, ktorý jeho autor nezamýšľal ako históriu, lebo nie je históriou (napríklad text o stvorení sveta v knihe Genezis), nejde o problém na strane textu či jeho autora, ale na strane čitateľa. Inými slovami, chyba je v prijímači. 

Otec Leščinský, ktorý miloval literatúru, nás na svojich prednáškach ďalej nabádal k tomu, aby sme o inšpirácii Svätého písma uvažovali podobne ako o literárnej klasike. „Ako sa nejaký text stane klasikou, napríklad Shakespearov Hamlet alebo Dostojevského Zločin a trest? Očividne je to vtedy, keď je jeho posolstvo nadčasové, keď sa dotýka ľudí naprieč časom a na rôznych miestach. Podobne presahuje dobový kontext aj inšpirované Božie slovo, ktoré má univerzálny účinok.“

Literárny zmysel

Povzbudzoval nás k tomu, aby sme biblické knihy nechali rozprávať za seba, aby sme ich čítali bez predpojatosti a snahy potvrdzovať vlastné očakávania. V prvom rade sme sa mali zamerať na literárny zmysel a nachádzať ho v kontexte celej knihy. 

„Čo si človek chcel uzurpovať od Boha neprávom (byť podobní jemu), to mu on dáva v dare svojho milosrdenstva a vykúpenia.“Zdieľať

Myslím si, že nie je zlé, keď človeka vedie pri čítaní Svätého písma podobný impulz, akým je láska k literatúre vo všeobecnosti. Náš slovenský klasik Daniel Hevier o Biblii napísal: „Čítať túto Knihu aj ako veľkolepé literárne dielo, ak chcete, arciromán, metaepos, aký nemá v ľudskom čase obdobu, sa mi preto nevidí opovážlivé či rúhavé...“ 

Predpokladom akéhokoľvek vzťahu k Božiemu slovu je predsa ochota sa s ním oboznámiť. Nič tak nepomáha porozumieť jednotlivým statiam v Biblii ako znalosť širšieho kontextu knihy. 

Duchovný zmysel

Ak vytrváme v čítaní, skôr alebo neskôr sa dostaví duchovná skúsenosť jednoty Biblie. Jej duchovný zmysel sa zakladá na tom, že hoci sa na textoch Svätého písma v priebehu mnohých storočí podieľalo mnoho autorov a redaktorov, primárnym autorom Biblie je Boh, ktorý „účinkoval v nich a skrze nich, aby napísali ako skutoční autori všetko to a len to, čo on sám chcel“ (Dei Verbum).

Skúsenosť duchovného zmyslu Biblie skvele vyjadril Hevier takto:

„To, čo som pri kontinuálnom čítaní dokázal pomenovať, bol pocit celistvosti, zavŕšenosti, komplexnosti a komplementarity. Slovná látka utkaná zo státisícov detailov, ktorých švy sa dajú priam fyzicky nahmatať, je neporušená a súdržná. Ešte aj zdanlivo si odporujúce výroky do seba zapadajú a navzájom sa dopĺňajú. Písalo ju niekoľko autorov vzdialených od seba geograficky i časovo, a predsa z nej vanie jeden Duch.“

Duchovný zmysel Svätého písma som asi najsilnejšie zakúsil, keď som približne po roku došiel v čítaní na koniec Biblie. Na jej začiatku sa dočítame o hriechu Adama a Evy, ktorí neposlúchli Boží príkaz, lebo chceli byť „ako Boh“. 

Na konci Biblie, po dlhých dejinách spásy zavŕšených Ježišovou obetou kríža a zmŕtvychvstaním, sa v Prvom Jánovom liste môžeme dočítať: „Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je.“ 

Čo si človek chcel uzurpovať od Boha neprávom (byť podobní jemu), to mu on dáva v dare svojho milosrdenstva a vykúpenia.

Dnešná nedeľa Božieho slova je dobrou príležitosťou začať čítať Bibliu. Jej prostredníctvom môžeme spoznať Boha.