Alexej Navaľnyj a jeho viera Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov

Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov
Foto: TASR/AP
Jedna z najsilnejších kresťanských kázní za posledné roky zaznela ako posledné slovo v nespravodlivom procese s opozičným lídrom.
9 minút čítania 9 min
Vypočuť článok
Alexej Navaľnyj a jeho viera / Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov
0:00
0:00
0:00 0:00
Inga Leonová
Šéfredaktorka časopisu The Wheel Journal

Ruská väzenská služba, ktorá je zodpovedná za prosperujúci GULAG-ový systém, v piatok 16. februára 2024 informovala svet, že ruský „väzeň č. 1“ Alexej Navaľnyj skolaboval počas každodennej prechádzky v tábore a krátko na to zomrel.

Hoci sa každý, komu záležalo na Navaľnom, obával o jeho život každý deň od 17. januára 2021, keď sa Navaľnyj vrátil do Ruska po tom, ako sa v Nemecku zotavil z pokusu o atentát zo strany Kremľa, táto správa bola pre nich šokom.

Napriek trom rokom väznenia v neľudských, trýznivých podmienkach, napriek vedomiu, že ho Putin nenávidí a bojí sa ho natoľko, že nedokáže vysloviť jeho meno, napriek záznamom ruského GULAG-ového systému Navaľnyj mal životný nadhľad, bol nezlomný, vždy usmiaty, vždy plný radosti, nádeje, humoru.

Jeho príspevky na sociálnych sieťach, ktoré sprostredkúval jeho nebojácny tím, boli inšpirujúce, vtipné a predovšetkým slobodné – boli to slová človeka, ktorého sloboda „nie je z tohto sveta“, ktorého odvaha sa zakladala na viere, ktorá hory prenáša.

Deň pred zdrvujúcou správou sa objavil na krátkom videu zo súdneho pojednávania, kde sa usmieval a vysmieval federálnemu sudcovi. Jednoducho nemohol zomrieť, nemohol opustiť tých, ktorých miloval a ktorým slúžil celou svojou bytosťou...

O Navaľnom ako výnimočnej politickej osobnosti v krajine, ktorá sa dusí v politickej priemernosti, už vyšlo a ešte vyjde nespočetné množstvo nekrológov a podrobných analýz. Ja chcem však hovoriť o zmysle mučeníctva a jeho paradoxnosti. O paradoxe sveta, v ktorom krajina, ktorá sa nazýva „svätou“ a baštou pravoslávia, vedie genocídnu vojnu, ktorá hrozí pohltiť všetkých.

Paradox cirkvi, ktorá v osobách svojho prímasa, hierarchie, kléru a veriacich je hlasom tejto vojny, podnecujúcim nenávisť a strach. A paradox skutočného hlasu cirkvi, ktorý najhlasnejšie zaznieva z úst politika, ktorý svoju kariéru začal bojom s korupciou a rozkrádaním a ukončil ju vystúpením na kríž.

Čo si my, pravoslávni, môžeme myslieť o tom, že jedna z najsilnejších kresťanských kázní za posledné roky zaznela ako posledné slovo v nespravodlivom procese s opozičným lídrom?

Záverečná reč Alexeja Navaľného na Moskovskom mestskom súde, 20. februára 2021
Ak chceš, budem ti rozprávať o Bohu a spáse. Zvýšim hlasitosť zlomeného srdca takpovediac na maximum. Faktom je, že som kresťan, a to mi v Antikorupčnej nadácii zvyčajne prináša posmešky, pretože ľudia pracujúci v nadácii sú väčšinou ateisti a ja sám som bol kedysi dosť militantným ateistom.
Teraz som však veriaci, a to mi veľmi pomáha v mojich aktivitách, pretože všetko je tak oveľa, oveľa jednoduchšie. Menej o veciach premýšľam. V mojom živote je menej dilem, pretože existuje kniha, v ktorej je vo všeobecnosti viac-menej jasne napísané, ako mám v každej situácii konať. Samozrejme, nie je vždy ľahké riadiť sa touto knihou, ale skutočne sa o to snažím. A tak, ako som povedal, je pre mňa asi ľahšie než pre mnohých iných angažovať sa v politike.
Jeden muž mi nedávno napísal: „Navaľnyj, prečo Vám všetci píšu: ‚Vydrž, nevzdávaj sa, buď trpezlivý, zatni zuby‘? Čo musíte znášať? V rozhovore ste tak trochu povedali, že veríte v Boha. V Biblii sa píše: ‚Blažení, ktorí sú hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.‘ Nuž, je to pre Vás jednoducho skvelé, však!“
A ja som si pomyslel, ako dobre mi tento človek rozumie! Lebo niežeby mi bolo dobre, ale vždy som si myslel, že práve toto prikázanie je viac-menej pokynom na aktivitu. A tak hoci sa mi určite veľmi nepáči miesto, kde som, neľutujem, že som sa vrátil, ani to, čo robím. Je to v poriadku, pretože som urobil správnu vec. Naopak, cítim skutočný druh uspokojenia. Pretože som v istej ťažkej chvíli urobil to, čo odo mňa vyžadovali pokyny, a nezradil som prikázanie.
A je tu ešte jedna dôležitá vec. Celý tento biblický úryvok – „Blažení, ktorí sú hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení“ – sa moderným ušiam zdá byť príliš teatrálny. Usudzuje sa, že ľudia, ktorí hovoria takéto veci, sú blázni, aby som to príliš nepreháňal –  blázniví čudáci, ktorí sedia sami vo svojich izbách s rozstrapatenými vlasmi a snažia sa rozveseliť všetkými možnými prostriedkami, pretože sú osamelí a nikto ich nepotrebuje. Toto je kľúčový bod. Naše úrady a celý systém sa snažia nahovoriť týmto ľuďom, že sú úbohí samotári.
Prioritou je zastrašiť ľudí a potom im dokázať, že sú samotári, a tvrdiť, že žiadny normálny alebo zdravý človek by sa nehlásil k takémuto učeniu. Táto snaha presvedčiť ľudí, že sú samotári, je veľmi významná, pretože predstavuje jeden z cieľov, ktoré sledujú štátne orgány. Luna Lovegoodová z kníh o Harrym Potterovi bola pozoruhodná filozofka, ktorá na túto tému povedala niečo veľmi múdre.
Možno si pamätáte, ako povedala Harrymu Potterovi v snahe dodať mu odvahu tvárou v tvár nepriazni osudu: „No, keby som bola Vy-viete-kto... chcela by som, aby ste sa cítili odrezaný od všetkých ostatných...“ Nemožno pochybovať o tom, že náš vlastný Vy-viete-kto vo svojom paláci to tiež chce.
Títo dozorcovia sú skvelí chlapi a dozorcovia v mojom väzení sú tiež slušní ľudia, ale nerozprávajú sa so mnou – zrejme im to zakázali. Niekedy vychádzajú s akciovými frázami. Aj to je veľmi dôležité, pretože cieľom je, aby som sa cítil neprestajne osamelý. A predsa sa tak vôbec necítim. A vysvetlím prečo.
Toto učenie – „Blažení, ktorí sú hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení“ – sa zdá byť akési ezoterické a čudné, ale v skutočnosti je to ústredná politická doktrína v súčasnom Rusku.
Vaša ctihodnosť, čo je to za frázu alebo slogan, najdôležitejší politický slogan v Rusku? V čom spočíva moc? Moc spočíva v pravde. To je to, čo toto učenie hovorí. To je to, čo v podstate znamená. A celá krajina v mnohých rôznych permutáciách opakuje, že moc spočíva v pravde a že kto sa drží pravdy, zvíťazí.

Tento úryvok som citovala celostne, pretože tieto slová hovoria o Navaľného viere a mučeníctve hlasnejšie než čokoľvek, čo sa o ňom dá povedať.

Už tri roky ho grilujú, prečo sa vrátil do Ruska, do istého väzenia a pravdepodobne predčasnej smrti. Tri roky jeho priaznivci diskutovali o múdrosti alebo zbytočnosti tohto kroku.

Pre kresťanov by v tom však nemalo byť žiadne tajomstvo. „Ak niekto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by chcel zachrániť svoj život, stratí ho, ale kto by stratil svoj život kvôli mne, nájde ho“ (Mt 16, 24 – 25).

Alexej Navaľnyj našiel svoj život tým, že vystúpil na svoj kríž. Amen.

Pôvodne publikované na publicorthodoxy.org. Preložil o. Ján Krupa.

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
láska kniha Rusko Alexej Anatolievič Navaľnyj
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť