Ruská väzenská služba, ktorá je zodpovedná za prosperujúci GULAG-ový systém, v piatok 16. februára 2024 informovala svet, že ruský „väzeň č. 1“ Alexej Navaľnyj skolaboval počas každodennej prechádzky v tábore a krátko na to zomrel.
Hoci sa každý, komu záležalo na Navaľnom, obával o jeho život každý deň od 17. januára 2021, keď sa Navaľnyj vrátil do Ruska po tom, ako sa v Nemecku zotavil z pokusu o atentát zo strany Kremľa, táto správa bola pre nich šokom.
Napriek trom rokom väznenia v neľudských, trýznivých podmienkach, napriek vedomiu, že ho Putin nenávidí a bojí sa ho natoľko, že nedokáže vysloviť jeho meno, napriek záznamom ruského GULAG-ového systému Navaľnyj mal životný nadhľad, bol nezlomný, vždy usmiaty, vždy plný radosti, nádeje, humoru.
Jeho príspevky na sociálnych sieťach, ktoré sprostredkúval jeho nebojácny tím, boli inšpirujúce, vtipné a predovšetkým slobodné – boli to slová človeka, ktorého sloboda „nie je z tohto sveta“, ktorého odvaha sa zakladala na viere, ktorá hory prenáša.
Deň pred zdrvujúcou správou sa objavil na krátkom videu zo súdneho pojednávania, kde sa usmieval a vysmieval federálnemu sudcovi. Jednoducho nemohol zomrieť, nemohol opustiť tých, ktorých miloval a ktorým slúžil celou svojou bytosťou...
O Navaľnom ako výnimočnej politickej osobnosti v krajine, ktorá sa dusí v politickej priemernosti, už vyšlo a ešte vyjde nespočetné množstvo nekrológov a podrobných analýz. Ja chcem však hovoriť o zmysle mučeníctva a jeho paradoxnosti. O paradoxe sveta, v ktorom krajina, ktorá sa nazýva „svätou“ a baštou pravoslávia, vedie genocídnu vojnu, ktorá hrozí pohltiť všetkých.
Paradox cirkvi, ktorá v osobách svojho prímasa, hierarchie, kléru a veriacich je hlasom tejto vojny, podnecujúcim nenávisť a strach. A paradox skutočného hlasu cirkvi, ktorý najhlasnejšie zaznieva z úst politika, ktorý svoju kariéru začal bojom s korupciou a rozkrádaním a ukončil ju vystúpením na kríž.
Čo si my, pravoslávni, môžeme myslieť o tom, že jedna z najsilnejších kresťanských kázní za posledné roky zaznela ako posledné slovo v nespravodlivom procese s opozičným lídrom?
Záverečná reč Alexeja Navaľného na Moskovskom mestskom súde, 20. februára 2021
Ak chceš, budem ti rozprávať o Bohu a spáse. Zvýšim hlasitosť zlomeného srdca takpovediac na maximum. Faktom je, že som kresťan, a to mi v Antikorupčnej nadácii zvyčajne prináša posmešky, pretože ľudia pracujúci v nadácii sú väčšinou ateisti a ja sám som bol kedysi dosť militantným ateistom.
Teraz som však veriaci, a to mi veľmi pomáha v mojich aktivitách, pretože všetko je tak oveľa, oveľa jednoduchšie. Menej o veciach premýšľam. V mojom živote je menej dilem, pretože existuje kniha, v ktorej je vo všeobecnosti viac-menej jasne napísané, ako mám v každej situácii konať. Samozrejme, nie je vždy ľahké riadiť sa touto knihou, ale skutočne sa o to snažím. A tak, ako som povedal, je pre mňa asi ľahšie než pre mnohých iných angažovať sa v politike.
Jeden muž mi nedávno napísal: „Navaľnyj, prečo Vám všetci píšu: ‚Vydrž, nevzdávaj sa, buď trpezlivý, zatni zuby‘? Čo musíte znášať? V rozhovore ste tak trochu povedali, že veríte v Boha. V Biblii sa píše: ‚Blažení, ktorí sú hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.‘ Nuž, je to pre Vás jednoducho skvelé, však!“
A ja som si pomyslel, ako dobre mi tento človek rozumie! Lebo niežeby mi bolo dobre, ale vždy som si myslel, že práve toto prikázanie je viac-menej pokynom na aktivitu. A tak hoci sa mi určite veľmi nepáči miesto, kde som, neľutujem, že som sa vrátil, ani to, čo robím. Je to v poriadku, pretože som urobil správnu vec. Naopak, cítim skutočný druh uspokojenia. Pretože som v istej ťažkej chvíli urobil to, čo odo mňa vyžadovali pokyny, a nezradil som prikázanie.
A je tu ešte jedna dôležitá vec. Celý tento biblický úryvok – „Blažení, ktorí sú hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení“ – sa moderným ušiam zdá byť príliš teatrálny. Usudzuje sa, že ľudia, ktorí hovoria takéto veci, sú blázni, aby som to príliš nepreháňal – blázniví čudáci, ktorí sedia sami vo svojich izbách s rozstrapatenými vlasmi a snažia sa rozveseliť všetkými možnými prostriedkami, pretože sú osamelí a nikto ich nepotrebuje. Toto je kľúčový bod. Naše úrady a celý systém sa snažia nahovoriť týmto ľuďom, že sú úbohí samotári.
Prioritou je zastrašiť ľudí a potom im dokázať, že sú samotári, a tvrdiť, že žiadny normálny alebo zdravý človek by sa nehlásil k takémuto učeniu. Táto snaha presvedčiť ľudí, že sú samotári, je veľmi významná, pretože predstavuje jeden z cieľov, ktoré sledujú štátne orgány. Luna Lovegoodová z kníh o Harrym Potterovi bola pozoruhodná filozofka, ktorá na túto tému povedala niečo veľmi múdre.
Možno si pamätáte, ako povedala Harrymu Potterovi v snahe dodať mu odvahu tvárou v tvár nepriazni osudu: „No, keby som bola Vy-viete-kto... chcela by som, aby ste sa cítili odrezaný od všetkých ostatných...“ Nemožno pochybovať o tom, že náš vlastný Vy-viete-kto vo svojom paláci to tiež chce.
Títo dozorcovia sú skvelí chlapi a dozorcovia v mojom väzení sú tiež slušní ľudia, ale nerozprávajú sa so mnou – zrejme im to zakázali. Niekedy vychádzajú s akciovými frázami. Aj to je veľmi dôležité, pretože cieľom je, aby som sa cítil neprestajne osamelý. A predsa sa tak vôbec necítim. A vysvetlím prečo.
Toto učenie – „Blažení, ktorí sú hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení“ – sa zdá byť akési ezoterické a čudné, ale v skutočnosti je to ústredná politická doktrína v súčasnom Rusku.
Vaša ctihodnosť, čo je to za frázu alebo slogan, najdôležitejší politický slogan v Rusku? V čom spočíva moc? Moc spočíva v pravde. To je to, čo toto učenie hovorí. To je to, čo v podstate znamená. A celá krajina v mnohých rôznych permutáciách opakuje, že moc spočíva v pravde a že kto sa drží pravdy, zvíťazí.
Tento úryvok som citovala celostne, pretože tieto slová hovoria o Navaľného viere a mučeníctve hlasnejšie než čokoľvek, čo sa o ňom dá povedať.
Už tri roky ho grilujú, prečo sa vrátil do Ruska, do istého väzenia a pravdepodobne predčasnej smrti. Tri roky jeho priaznivci diskutovali o múdrosti alebo zbytočnosti tohto kroku.
Pre kresťanov by v tom však nemalo byť žiadne tajomstvo. „Ak niekto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by chcel zachrániť svoj život, stratí ho, ale kto by stratil svoj život kvôli mne, nájde ho“ (Mt 16, 24 – 25).
Alexej Navaľnyj našiel svoj život tým, že vystúpil na svoj kríž. Amen.
Pôvodne publikované na publicorthodoxy.org. Preložil o. Ján Krupa.