Slovo kňaza K vyznaniu lásky patrí aj kostra

Hovorí sa, že ak muž otvára žene dvere na aute, buď je nové auto, alebo žena. Muži a autá. Spojenie, ktoré funguje. Listujú v katalógoch, navštevujú autosalóny i internetové stránky, kde sa dajú nakombinovať verzie s najlepšou výbavou. Už len pozháňať peniaze...

Krivky áut priťahujú pozornosť. Plechy však ukrývajú ich najdôležitejšiu časť a tou je motor. Aj keď sú rôzne druhy motorov, predsa len zostávajú nelákavou masou sivého kovu a rôznych súčiastok. Kto má blízko ku kúpe i predaju auta, vie, že na cene ojazdeného auta má rozhodujúci podiel kvalitný motor, a nie farba karosérie.

Ladnými krivkami oplýva aj ľudské telo. Jeho krása priťahuje i predáva. Vyznanie lásky si človek zaslúži viac ako auto. Ale ak niekomu povieme, aký je úžasný, mali by sme za tým dodať: „Ách, akú máte skvelú kostru!“ Kostra si zaslúži pozornosť ako motor v aute. Síce nie je na prvý pohľad príťažlivá, ale vďaka nej sme vzpriameným a nádherným človekom, homo erectus.

V knihe Exodus nám Boh Otec predstavuje prostredníctvom židovského národa kostru života v Duchu. Komu dnes Desatoro znie príjemne? Už žiaci na základnej škole hovoria učiteľom náboženstva, že sa nedá dodržať. Akoby nám zostali z neho len prvé tri písmenká – des...

Za ich konštatovaním by mohlo byť aj to, že sa zdôrazňujú všetky iné prikázania, len nie to prvé. Múdri ľudia vedia, že piate je až na piatom mieste. Bez prvého prikázania sa zvyšok rozpadá. Ono je z Desatora akoby osou kolesa, okolo ktorej sa krúti zvyšných deväť. A spolu sa nás pýtajú: „Kto je tvoj Boh?“

Možno bude pre čitateľa prekvapujúce, keď nám dnes zaznieva rozšírená verzia toho, čo poznáme z katechézy iba v skratke. Boh začína slovami: „Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva.“ Teda najskôr koná a potom ponúka príkazy pre tých, čo sa nechcú opäť ocitnúť v neslobode. Židovský národ spoznal Božiu moc pri úteku z Egypta. Až neskôr dostáva Desatoro ako dar – nie ako suché právne príkazy, ale ako radu Otca, ktorý sa stará o svoje deti.

Toto je tá „zaobalená“ kostra, ktorá nevystraší nikoho. Božie konanie má prednosť pred všetkými náukami. Ono robí ľudí krásnymi a ostatní si to môžu všimnúť. Tak ako keď sa zapozeráme do baletného predstavenia alebo vystúpenia krasokorčuliarov, ktorí sú oslavou zdravých a pevných kostier. Hoci nám to môže znieť čudne.

Oči ako prvé pozývajú k stretnutiu. Kto vstupuje do kontaktu s Božou prítomnosťou, takéto oči sa stávajú blízkymi, familiárnymi. Pretože náš Boh má oči, má tvár, lebo je osobou.Zdieľať

Ďalším aspektom tohto starozákonného pokladu je grécky názov „dekalogos“, čiže desať slov. Ak si dnes čítame rôzne návody k výrobkom, asi nás zarazí „bulímia“ slov, ktoré sa na nás z nich sypú. Rovnako zo smerníc, nariadení, príkazov a zákazov, ktoré dali na papier ľudia.

Boh nerozpráva veľa. U neho slová nie sú najdôležitejšie. Dobre to vystihuje byzantská ikona Krista. Na jeho tvári sú výrazné oči. Každý človek, ktorý sa s ňou stretol, si odnesie pocit, akoby tieto oči sa stále pozerali na neho. Toto je zámer autora, aby sme sa okúpali v láskavom Kristovom pohľade i pohľade jeho svätých nasledovníkov.

Kto má rád históriu vie, ako sa v Rusku červená ideológia šírila aj tak, že sa ničili kostoly. Svedkovia si často spomínali, že ako prvé boli ničené hlavy sôch. Ako keby títo fanatici podvedome cítili, že ako prvé musia nechať vyhasnúť pohľady Krista a svätých, až potom môžu pokračovať ďalej v októbrovej revolúcii.

Oči ako prvé pozývajú k stretnutiu. Kto vstupuje do kontaktu s Božou prítomnosťou, takéto oči sa stávajú blízkymi, familiárnymi. Pretože náš Boh má oči, má tvár, lebo je osobou. Potom nás neprekvapí, keď v Apokalypse čítame o postavách, ktoré majú veľa očí na svojom tele. Sú očami svedkov viery, ktorých stretávame alebo ktorých sme spoznali pri čítaní ich životopisov.

Ak sa zapozeráme na Kristove ústa, sú nepomerne menšie ako oči. Ústa sú vyjadrením zmyselnosti a biologického života, ktorý sa raz skončí. Ikona akoby k nám prehovárala, že nie je až také dôležité, čo jeme alebo hovoríme, ale čo vidíme. Štefanov výkrik, že pred smrťou vidí otvorené nebo, to potvrdzuje.

Otec a Syn veľa toho nehovoria, ale radi sa s láskou pozerajú na nás, na stvorený svet. Toto sa deje s človekom, ktorý sa začína modliť. Ako prvé nie sú jeho slová, ale jeho vstup do Božej prítomnosti, kde zostáva rád, s úctou a v tichu. Aj ticho stvoril Boh. Dnešných desať slov nefunguje bez ticha.

Toto nám ponúka aj nemecký teológ Dietrich Bonhoeffer, obeť nacistického blúznenia, ktoré negovalo Božiu prítomnosť: „Stíchnime predtým, než budeme počúvať Božie slovo, aby boli naše myšlienky už k nemu obrátené. Stíchnime potom, čo sme počuli Božie slovo, pretože toto slovo k nám ešte hovorí, žije a prebýva v nás. Stíchnime skoro ráno, pretože Boh má mať prvé slovo. Stíchnime predtým, než si ľahneme, lebo posledné slovo patrí Bohu. Stíchnime iba kvôli láske k Slovu.“