Spor u evanjelikov Priaznivci Polckovej volajú po tolerancii, no nadávajú nám do zradcov a tmárov

Evanjelickí biskupi minulý týždeň vydali pastorálne stanovisko k témam o sexuálnej etike. Ohradili sa v ňom voči liberálnym vyjadreniam niektorých kazateľov, ktorí ich verejne prezentujú v médiách alebo na sociálnych sieťach. Narážali konkrétne na názory známej bratislavskej farárky Anny Polckovej o homosexualite a vyzvali ju, aby zvážila svoje zotrvanie v duchovnej službe.

Biskup Západného dištriktu ECAV Ján Hroboň pre Postoj hovorí, prečo sa rozhodlo vedenie cirkvi ozvať práve teraz, aké ohlasy mali od veriacich na farárku Polckovú, prečo považuje reakciu Ondreja Prostredníka za hysterickú a aké správy dostali od Polckovej priaznivcov po zverejnení stanoviska. 
 

Minulý týždeň ste spolu s ďalšími dvomi evanjelickými biskupmi vydali stanovisko, v ktorom ste okrem iného reagovali na vyjadrenia bratislavskej farárky Anny Polckovej a vyzvali ste ju, aby zvážila svoje zotrvanie v duchovnej službe. Polcková je svojimi liberálnymi názormi v téme LGBT, ktoré prezentuje aj verejne, známa už dlhší čas. Prečo ste sa voči tomu ohradili práve teraz?

Treba poznať širší kontext. Sestra farárka Polcková sa venuje pastorácii homosexuálov už dlhodobo. Mala v tom slobodu. Od veriacich z cirkevného zboru Staré Mesto sme na ňu dostávali okrem pozitívnych ohlasov aj sťažnosti. Zaujímali sme sa, kde je problém. Hovorili sme o tom aj osobne. Bolo to však v čase, keď situácia okolo jej názorov na LGBT nebola ani zďaleka taká vyhrotená, ako je teraz.

Začiatkom júna vyšiel na portáli Aktuality.sk rozhovor s farárkou Polckovou, kde zazneli viaceré kontroverzné vyjadrenia. Hovorila napríklad o predstave, že Ježiš Kristus by dnes mohol hypoteticky prísť ako gay. Bol to tiež jeden z problémov?

Áno, jej vyjadrenia boli natoľko provokatívne, že sa nám ozývali ľudia nielen z našej cirkvi, ale aj iných, taktiež zo zahraničia. Pýtali sa nás, prečo s tým nič nerobíme, keď jej názory sú v rozpore s učením cirkvi. Rozhodli sme sa ako vedenie ECAV zareagovať spoločným stanoviskom.

Podotýkam však, že rozhovor v Aktualitách bol iba posledná kvapka. Predchádzalo mu napríklad stanovisko vyhlásenia presbyterstva cirkevného zboru Staré Mesto ku Dňu homofóbie a transfóbie.  Ako biskupi sme zodpovední za vieroučnú jednotu v cirkvi, a preto sme povinní na takéto veci reagovať. Sformulovali sme svoj názor ako stanovisko do vnútra cirkvi.

Nechceli ste to s farárkou Polckovou riešiť najprv osobne?

Rozprávali sme sa o tom s ňou aj s ďalšími biskupmi.

Kedy to bolo?

Asi pred mesiacom a pol.

Čo ste jej povedali?

Obsah týchto rozhovorov má zostať medzi zainteresovanými, keďže však Anna Polcková reagovala na charakter rozhovoru vo svojom statuse na facebooku, dovolili sme si aj my reagovať v tom zmysle, že jej odpovede boli vyhýbavé a schematické. Nešlo o vyjasňovanie postojov, aj keď sme sa jej pýtali na jej konkrétne vyjadrenia.

Ako reagovala?

Jej stanovisko už bolo zverejnené v tom zmysle, že jej názory sú v súlade s Písmom, učením našej cirkvi, Symbolickými knihami a jej najlepším vedomím a svedomím.  

Minulý rok ste v rozhovore pre Postoj povedali: „Pozitívne vnímam snahu vyjsť homosexuálnym veriacim v ústrety. Mám pocit, že nachádzajú zázemie a spoločenstvo na pôde cirkevného zboru v Starom Meste. Z pastoračného hľadiska som rád, že to existuje.“ Čo sa zmenilo?

Pribúdali z jej strany čoraz viac verejné vyjadrenia, ktoré boli z nášho pohľadu za čiarou. Prekážalo to aj viacerým v cirkevnom zbore Staré Mesto a v celej cirkvi. V období po rozhovore v Aktualitách sme denne dostávali od ľudí odkazy, že ak toto bude pokračovať, odchádzajú z cirkevného zboru a nechcú patriť do takejto cirkvi, aby sme to urgentne riešili, veď predsa si tu nemôže každý robiť, čo chce. Vieme, že následne viacerí ľudia z cirkevného zboru odišli a určite sú aj takí, čo síce nič nepovedia, nebudú riešiť veci, iba jednoducho odídu, či už zo zboru, z cirkvi a možno aj od viery v Boha. A to je to najhoršie, čo sa môže stať. Preto nás táto situácia znepokojuje a museli sme do nej vstúpiť.

Spomínali ste, že už predtým sa vám ozývali ľudia s výhradami voči Polckovej. O koho išlo?

Boli medzi nimi duchovní, ale aj bežní veriaci našej cirkvi. Ozývali sa aj duchovní z Česka. Pohoršení boli tiež ľudia z katolíckej cirkvi a očakávali od nás, aby sme zaujali nejaké stanovisko.

V tom, ktoré ste zverejnili minulý týždeň, ste liberálne ladených kazateľov upozornili, aby téma homosexuality nebola nadradená nad ostatné. Aj tu ste narážali konkrétne na kázne farárky Polckovej. Asi je však prirodzené, že o tom hovorí častejšie, keďže sa týmto ľuďom venuje.

V poriadku, ale ona ich otvárala aj pri príležitostiach, kde to nebolo vhodné, napríklad pri kázni žiakom Evanjelickej základnej školy alebo na Štedrý večer, keď musí vedieť, že to mnohých ľudí irituje.

Evanjelická farárka Anna Polcková. Foto – FB/A. Polcková

Kritici vám vyčítajú, že namiesto diskusie o téme pastorácie homosexuálov ste vydali len jednostranné stanovisko. Bráni sa vedenie ECAV diskusii?

My sa diskusii nebránime, no je to zložitejšie, ako sa na prvý pohľad zdá. V roku 2012 naša cirkev na synode formulovala stanovisko k téme rodiny. Do toho neskôr prišli prípady kaplána Jakuba Pavlúsa a teológa Ondreja Prostredníka a tieto témy zrazu vo veľkom pohltili verejnú debatu. Postupne eskalovali a stali sa centrom mediálnej pozornosti. Vznikla požiadavka upresniť a doplniť stanovisko Synody.

My, súčasní biskupi, sme museli od nástupu do svojich úradov riešiť mnoho pálčivých problémov a tému pastorácie homosexuálnych veriacich sme preto odkladali. Takáto diskusia si vyžaduje veľmi dôkladnú a starostlivú prípravu. To sa nedá zo dňa na deň.

Aj aktuálny prípad okolo Anny Polckovej nám ukazuje, že diskusia k tomu je potrebná. Na druhej strane, musíme si uvedomiť, že homosexuáli ako minorita sú relatívne novým prvkom v kultúrnom aj cirkevnom kontexte. V spoločnosti sa to otvorilo s veľkou razanciou, no musíme citlivo diskutovať o tom, ako k nim pristupovať, aby sa cítili prijatí, a zároveň im jasne komunikovať stanovisko cirkvi vychádzajúce z Biblie. To všetko si vyžaduje čas, odmietam však, že by sme sa takejto diskusii vyhýbali.

Dostali ste po zverejnení stanoviska reakciu od Anny Polckovej?

Osobne nie, ale Ondrej Prostredník, ktorý je akýmsi hovorcom ich zboru, nám adresoval množstvo reakcií.

Vo svojom blogu vás označil za inkvizítorov či zradcov evanjelického dedičstva a podľa neho sa snažíte zapáčiť katolíckym biskupom.

Nie je to vecná reakcia, ale veľmi emotívna až hysterická a myslím, že jej cieľom nie je ani tak hľadať pravdu, ale zhodiť a diskreditovať nás. Navyše, Ondrej Prostredník je podpredseda politickej strany Progresívne Slovensko a nemal by si riešiť svoju politickú agendu v cirkvi.  

Rád by som oponentom, ktorí nám vyčítajú, že sa nedržíme reformačných zásad, odkázal, že  Luther založil reformáciu na návrate k Písmu. Že sa dôsledne držal pravdy Božieho slova. My svoje argumenty formulujeme na základe Biblie podľa nášho najlepšieho vedomia, svedomia, biblického poznania a Symbolických kníh. A ak sa v nej hovorí, že homosexuálne správanie – podotýkam, nie homosexualita vo všeobecnosti, ale praktizovaná homosexualita – je hriech, tak čo iné k tomu máme povedať?

Treba tiež dodať, že sa opierame o vieroučné stanovisko synody ECAV o rodine, ktoré je záväzné pre všetkých ordinovaných aj neordinovaných našej cirkvi.

Aké ďalšie reakcie ste mali na vaše stanovisko?

Z prostredia priaznivcov farárky Polckovej a zástancov LGBT ideológie sú to väčšinou podráždené, nahnevané až nenávistné odkazy. Tých kultivovaných a vecných bolo omnoho menej. Ak oni vyzývajú, aby sme komunikovali tolerantne a korektne, mali by sami ukázať, ako vyzerá takáto diskusia.

Čo bolo v odkazoch, ktoré ste dostali?

Písali nám, že sme zradcovia luteranizmu, stredovekí tmári či spiatočníci. A to nechcem spomínať tie vulgárne a výhražné. Bolo ich dosť.

Dostali sme však aj množstvo podporných odoziev. Cítil som akoby výdych našej cirkvi v tom zmysle, že konečne sa tí biskupi ozvali a sformulovali niečo, čo je biblické a za čím stojí väčšina veriacich. Veľmi pozitívne reakcie sme mali aj od iných cirkví vrátane viacerých teológov. Vážime si aj podporné stanovisko pána arcibiskupa Zvolenského.  

Vo svojom stanovisku ste Annu Polckovú vyzvali, aby zvážila svoje zotrvanie v duchovnej službe. Je to pre ňu teda niečo ako žltá karta?

V tejto chvíli je to upozornenie a apel, aby zvážila, či sú jej vyjadrenia adekvátne. Naše pastoračné stanovisko má odporúčací charakter. S biskupmi sa poradíme, aký bude ďalší postup.

Zatiaľ teda pre ňu nehrozia žiadne disciplinárne následky?

Rozhovorom s Annou Polckovou a upozornením, že môže mať disciplinárne následky, sme predovšetkým chceli tomu predísť.

Prípad farárky Polckovej je podobný ako kauzy Jakuba Pavlúsa, ktorý skončil ako kaplán pre svoje názory v téme LGBT, a Ondreja Prostredníka, ktorému ECAV odňalo kanonickú misiu po účasti na Dúhovom pochode. Neprehlbujú tieto prípady polarizáciu v Evanjelickej cirkvi?

Nevnímam to ako konflikt v Evanjelickej cirkvi. Ide primárne o postoj biskupov k pastoračnej a kazateľskej  službe Anny Polckovej a Ondreja Prostredníka, a teda k Cirkevnému zboru Bratislava Staré Mesto, ktorý im cez svoje presbyterstvo vyjadruje podporu. Nemyslím si, že téma LGBT je témou dňa v cirkvi, ktorú by riešila väčšina veriacich. My nikomu nič nevnucujeme. Ak si náš názor osvojí celá cirkev alebo ak by ho aj odmietla, budeme to rešpektovať.