Začiatok novembra charakterizuje spomienka na zosnulých

Katolícka cirkev si v pondelok 1. novembra pripomína cirkevne prikázaný Sviatok všetkých svätých. Na pondelok 2. novembra pripadá Pamiatka zosnulých, ľudovo známa ako Dušičky. Oba dni charakterizujú spomienky na tých, ktorí už nie sú medzi nami, návštevy cintorínov, zapaľovanie sviečok na hroboch blízkych a ich zdobenie kvetmi.

Na Slovensku je 1. november od roku 1994 dňom pracovného pokoja. Cirkev a veriaci si v tento deň spomínajú a modlia sa za všetkých svätých, ale aj za predkov, ktorí neboli vyhlásení za svätých, ale žili statočným a čestným životom a vedeli sa obetovať za iných.

Cirkev oddávna spája s týmto sviatkom nádej na vzkriesenie. Duchovní zvyčajne pripomínajú, že tento deň má byť dňom radosti a nádeje, nie strachu či smútku.

Počas Sviatku všetkých svätých sa okrem svätých omší v kostoloch môžu konať na cintorínoch omše a pobožnosti za zosnulých.

Sviatok všetkých svätých sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých Bohov, tzv. Panteón a zasvätil ho Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom.

Neskôr pápež Gregor III. (731 - 744) zmenil slávenie všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých.

Sviatok všetkých svätých, ktorý si spoločnosť pripomína v pondelok 1. novembra, ustanovili hodnostári východnej cirkvi už v 4. storočí, kde sa podnes slávi v prvú nedeľu po Turícach.

Ako pre TASR povedala etnologička Margita Jágerová z Katedry etnológie a folkloristiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, jeho podstatou bolo uctievanie pamiatky tých svätých, ktorí neboli oslavovaní jednotlivo v cirkevnom kalendári. Na Slovensku je tento sviatok od roku 1994 dňom pracovného pokoja.

Odborníčka uviedla, že etnografický výskum týkajúci sa Sviatku všetkých svätých aj Pamiatky zosnulých (2. novembra) sa uskutočňuje od 19. storočia. „K tejto téme sa prvé komplexnejšie materiály objavujú až na konci 19. storočia, túto prax tam nepopisujú, to však neznamená, že neexistovala. Oba sviatky sa v západnej, teda rímsko-katolíckej cirkvi pripomínajú už dlhé storočia,“ povedala.

Priblížila, že v 7. storočí dal pápež Bonifác IV. do rímskeho Panteónu preniesť kosti viacerých mučeníkov. Sviatok všetkých mučeníkov sa slávil pôvodne 13. mája. Až pápež Gregor IV. v roku 835 určil podľa etnologičky termín tohto sviatku na 1. november.

Zároveň sa začal oslavovať v Írsku, Anglicku, medzi Keltmi a Frankmi. Podľa niektorých názorov padla voľba na 1. november preto, lebo na tento dátum pripadal začiatok keltského nového roka.

Všeobecne bol ustanovený ako centrálny sviatok celej cirkvi až po Tridentskom koncile v roku 1549. „Mal byť zasvätený všetkým, ktorí dosiahli svojimi skutkami večnú blaženosť a ku ktorým by sa mala obracať pozornosť všetkých veriacich na orodovanie za spásu duší,“ uviedla Jágerová.

Doplnila, že pôvodne sa vo viacerých európskych spoločenstvách slávili sviatky zosnulých v jarnom termíne. Súvisieť to podľa etnologičky malo s príletom vtákov, prebúdzaním sa prírody a predstavami, že sa duše zosnulých v podobe vtákov v tento dôležitý termín vracajú k živým. Na hroboch sa podľa jej slov stolovalo, na hroby sa prinášali obetiny.

Na Sviatok všetkých svätých nadväzuje Pamiatka zosnulých – ľudovo nazývaná Dušičky. Spomienku zaviedol svätý opát Odilo z Cluny roku 998. Vplyvom clunyjských mníchov sa táto spomienka počas 11. storočia veľmi rozšírila. V Ríme ju prijali v 14. storočí.

Etnologička tiež uviedla, že protestantské cirkvi neuznávajú kult svätých, teda ani Sviatok všetkých svätých. V cirkevných kalendáriách však majú zaradenú Pamiatku zosnulých. Pripomenula, že pre protestantov je jedným z najvýznamnejších sviatkov 31. október - Deň reformácie z roku 1517.

„Ten slávia v kostoloch, pričom v rámci obradov spomínajú na zosnulých. Čítajú sa zoznamy všetkých, ktorí zomreli v danej farnosti za predchádzajúci rok. Z hľadiska tradičných obyčají sa veľmi dlho protestantské cirkvi stránili zapaľovania sviečok na hroboch, pokladali to za vyslovene katolícky zvyk, pričom tieto predstavy a nepraktizovanie zapaľovania sviečok sa dodržiavali v ich prostredí ešte do 90. rokov 20. storočia,“ uzavrela.

Deň reformácie - 31. október je na Slovensku pamätným dňom.