Ukrajinci v hoteli aj v kláštore Vďačnosť utečencov, štedrosť miestnych aj klebety po meste

Vďačnosť utečencov, ale aj byrokracia. Štedrosť miestnych a ochota pomôcť, avšak i klebety po meste. Takéto javy sprevádzajú pomoc vojnovým utečencom z Ukrajiny, ukazuje skúsenosť z dvoch miest, kde im podali pomocnú ruku.

Boli sme sa pozrieť v hoteli v Trnave, kde majiteľ, ktorý je salezián spolupracovník, dočasne ubytúva desiatky ľudí. V kláštore kapucínov v Pezinku zase dlhodobo prichýlili 22 žien a detí.

Peter Cák je majiteľom mestského hotela v Trnave, ktorý mal pre pandémiu prázdny. Tento typ ubytovania v meste turisti využívajú minimálne. Skôr tam chodia podnikatelia, organizujú sa rôzne konferencie alebo ho využívajú športovci.

Keď prichádzame do hotela, jeho majiteľ rieši na recepcii nejaký problém, popritom mu zvoní telefón, stále ho s niečím oslovujú Ukrajinci a obracia sa na neho aj personál hotela.

Peter Cák, majiteľ hotela Spectrum, kde prichýlili utečencov.

Aj náš rozhovor niekoľkokrát prerušili ľudia, ktorí od neho niečo potrebovali, alebo telefonát, počas ktorého vysvetľuje niekomu na druhej strane linky, aké má pravidlá na prijatie utečencov.

Po skončení nášho rozhovoru ide hneď riešiť dokumenty s pracovníčkami úradu, ktoré prišli do hotela, a medzitým ešte odbehne do kuchyne, aby niečo prediskutoval s kuchárom. Peter Cák sa nezastaví.

Keď si sadáme do hotelovej reštaurácie, ubytovaní Ukrajinci akurát končia s obedom, ktorý im vydávajú dobrovoľníci.

Chceme robiť nárazníkovú zónu

„Hotel bol prázdny a zdalo sa mi škoda nevyužiť ubytovacie kapacity, ale neplánoval som, že budem riešiť toľko vecí,“ odpovedá Peter Cák na otázku, prečo sa rozhodol tri štvrtiny kapacity hotela poskytnúť pre Ukrajincov.

Pôvodne si myslel, že zadarmo ubytuje ľudí, ktorí to potrebujú. Keď prišli prvé matky s deťmi, zistil, že nemajú peniaze ani na stravu. „Tak sme im začali poskytovať aj jedlo. Odvtedy sa to rozbehlo a poskytujeme im aj ďalší servis a snažíme sa o nich postarať,“ hovorí majiteľ hotela o prvých dňoch.

Prvý týždeň robil Peter Cák všetko s manželkou a pomáhali mu aj deti. Potom si uvedomil, že to takto ďalej nezvládne, a rozhodol sa založiť na facebooku skupinu, do ktorej pozval priateľov a známych a požiadal ich o pomoc. „Odozva bola fantastická, hneď sa hlásilo množstvo dobrovoľníkov, ktorí pomáhajú rôznym spôsobom,“ približuje.

Pobyt jedného človeka v hoteli stojí na deň 15 eur. V tejto sume je strava trikrát denne, deti dostávajú aj desiatu a olovrant, ľudia si majú možnosť oprať veci, umyť sa a v nákladoch sú zarátané aj mzdy pre personál.

Ukrajinci pri obede v hotelovej reštaurácii.

Prvé dni znášal náklady majiteľ hotela, potom sa rozhodol založiť účet a vyhlásiť zbierku, ktorá je povolená aj na okresnom úrade. „Dôvodom je, aby sme dokázali pomáhať nie týždeň či dva, ale dlhšie,“ hovorí s tým, že je pripravený pomáhať celý rok.

Finančnú pomoc poskytli aj saleziáni z účtu, ktorý zriadili na pomoc utečencom.

Ukrajinskí utečenci sú však v hoteli len dočasne, keďže hotel nie je uspôsobený na to, aby tam ľudia žili dlhodobo. „Keď sme naplnili kapacitu hotela, položili sme si otázku, čo ďalej. Povedali sme si, že budeme robiť nárazníkovú zónu. Nemajú ľudia kde byť? Nevedia kam? Ubytujeme ich. Pravidlo je, že tu môžu byť tri dni zadarmo, ak idú ďalej,“ vysvetľuje Cák.

Týmto ľuďom chce poskytnúť čas, aby si oprali veci, umyli sa a oddýchli si. Podľa neho niektorí ľudia utekajúci pred vojnou nevedia hneď, či ostanú u nás alebo pôjdu ďalej na západ. Väčšina z nich sa za tri dni rozhodne, ako ďalej.

Ak sa ľudia rozhodnú ostať na Slovensku, v hoteli môžu ostať desať dní. Počas tejto lehoty utečencom pomáhajú vybaviť papiere či sociálne dávky, nájsť pre deti školu a podobne.

Zároveň týmto ľuďom hľadajú a ponúkajú ubytovanie, ktoré poskytujú dobrovoľníci po celom okolí Trnavy.

V hoteli pomáhajú aj dobrovoľníci, ktorí sa venujú deťom a vytvorili pre ne detský kútik, učia tiež slovenčinu, vydávajú stravu, a prichádzajú aj študenti psychológie. Našli sa aj ženy, ktoré pre ľudí v hoteli pečú koláče a každý deň sa striedajú. Poobede tak majú Ukrajinci kávu a koláčik.

Petra Cáka prekvapilo, že niektoré ukrajinské deti sa aj napriek vojne učia a majú školu online. Preto sa s pomocou dobrovoľníkov a štedrých ľudí v hoteli podarilo zriadiť aj online učebňu. Učitelia na Ukrajine neraz učia z protileteckých krytov, niekedy musí byť vyučovanie pre letecký poplach prerušené.

Modlitebný kútik v hoteli v Trnave s ikonou Matky ustavičnej pomoci.

Peter Cák prvý týždeň nemohol ani spávať, keď počúval príbehy ľudí, ktorí sem prišli. Silno na neho zapôsobil príbeh policajta z Ukrajiny, ktorý doviezol do Trnavy svoju manželku a dvojročnú dcéru, rozlúčil sa s nimi a vrátil sa domov, aby bránil ďalšie matky a deti.

„Ich psychické traumy jednoducho nezvládneme. Vidím to aj na dobrovoľníkoch, že niektoré príbehy na nich dopadajú ťažko. Preto sme sa rozhodli udržovať komunitu, aby Ukrajinci do rodín odchádzali postupne, aby sme jednak nemuseli novým stále všetko vysvetľovať, ale nechávame to na nich a zároveň aby sa mohli oni sami medzi sebou zdieľať,“ vysvetľuje Peter Cák.

V hoteli chcú pomáhať tým, ktorí to naozaj potrebujú, a prichádzajúcich ľudí sa snažia trocha odhadnúť. Zároveň im povedia, aké majú náklady, a opýtajú sa ich, či sú schopní niečo prispieť.

Snažia sa, aby sa pomoc nezneužívala

Cák je presvedčený, že ak príde niekto na aute za 60-tisíc eur s drahým telefónom a luxusnými hodinkami, tak od neho môže očakávať aj príspevok na ubytovanie. Rovnako ak prídu ženy s mužmi, ktorí už na Slovensku pracujú niekoľko rokov, takých takisto zadarmo neubytuje. Podľa Cáka by sa o tieto ženy mali byť schopní postarať ich manželia, ktorí už na Slovensku majú zázemie.

Majiteľ hotela vysvetľuje, že cíti zodpovednosť aj za dary a financie, ktoré ľudia venujú na pomoc utečencom, aby sa s nimi nakladalo zodpovedne. V hoteli zároveň zamestnal dvoch ľudí z Ukrajiny. Podľa neho bol byrokratický proces veľmi náročný a sám si to chcel vyskúšať.

Majiteľ mestského hotela sa netají tým, že je salezián spolupracovník, a hovorí, že služba v cirkvi a spoločenstve im s manželkou nie je cudzia. Podľa svojich slov sa môže oprieť o spoločenstvo a aj veľká časť dobrovoľníkov a podporovateľov je práve zo saleziánskej rodiny.

Detský kútik.

Jezuita Pavol Trgo s dobrovoľníčkami pri vydávaní stravy. Foto: archív Pavla Trga

„Veľmi sa mi páčilo, keď sme mali stretnutie so spolupracovníkmi a vedúci na záver hovoril Ježišove slová: Bol som pocestný a prichýlili ste ma, bol som hladný, nakŕmili ste ma, bol som smädný a dali ste mi piť, bol som nahý a obliekli ste ma... Keď to hovoril, bol som dojatý a zrazu mi tie slová dávali úplne iný zmysel,“ uzatvára Peter Cák.

Na Cákovu výzvu medzi prvými zareagoval aj jezuita Pavol Trgo so skautmi. „Videl som výzvu majiteľa hotela, ktorý hľadal dobrovoľníkov na vydávanie stravy. Ako katolícki skauti – vždy pripravení – sme zareagovali,“ hovorí trnavský jezuita, ktorý medzi utečencov chodí pravidelne a postupne spoznáva ich osudy.

V hoteli vytvoril aj modlitebný kútik, ktorý má všetkých spájať a kde sa modlia za pokoj a mier. Umiestnil tam ikonu Panny Márie s dieťaťom, teda Matky Ustavičnej pomoci. Symbolizuje to matky, ktoré takisto prinášajú na rukách svoje deti.

Jezuita Trgo plánuje v spolupráci s ďalšími kňazmi v hoteli sláviť s ľuďmi z Ukrajiny aj veľkonočné sviatky a požehnať im tradičné veľkonočné jedlá. Aj keď bol jezuita v skautskom oblečení, ľudia rýchlo zistili, že je kňaz, a volajú ho už len báťuška Paša.

Aj jezuiti prijali do svojich domov utečencov, napríklad v Trnave ubytovali mamu s dcérou z Charkova.

Kapucíni v Pezinku vyčlenili pre utečencov celý trakt

Ľudí z Ukrajiny prijali aj kapucíni v Pezinku. V kláštore prichýlili 22 ľudí, z toho 13 detí. Ide o matky s deťmi a dve babky s vnúčatami. Gvardián kláštora Jozef Bonaventúra Zmatek približuje, že komunita vyhradila pre utečencov celý trakt, teda dolné poschodie.

„Pred asi troma rokmi, keď sme tento trakt zrekonštruovali, tak sme sa pýtali, ako ho využijeme, a dnes už vieme, načo to bolo,“ hovorí kapucín.

Brat Bonaventúra na otázku, či prijatie utečencov zmenilo zaužívaný život v kláštore, so smiechom hovorí, že nadštandardne sa tam majú Ukrajinci aj rehoľní bratia.

„Aj keď deti robia krik, som na poschodí a nemotajú sa mi okolo nôh, ako keby boli v nejakej domácnosti. Viacerí, ktorí mali doma ubytovaných Ukrajincov, hovoria, že je to niekedy náročné, keďže sa delia aj o kúpeľňu, kuchyňu či toaletu,“ poukazuje pezinský gvardián. S obdivom hľadí najmä na ľudí, ktorí dokázali prijať utečencov vo vlastnom byte.

Pezinskí kapucíni.

Gvardián kláštora kapucínov v Pezinku brat Bonaventúra.

U kapucínov v Pezinku sú najmä ľudia z Dnipra, ktorí sa sem dostali vďaka jednému študentovi, ktorý študuje na Slovensku. Páter Bonaventúra prezrádza, že pre deti bolo náročné vybaviť v Pezinku školu, ale podarilo sa to vďaka obetavej dobrovoľníčke.

Ukrajinci do pezinského kláštora prišli s pár vecami. „Prvá vec, ktorú sme riešili, boli papuče a potom som im povedal, aby napísali zoznam vecí, ktoré potrebujú, rozposlal som ho ľuďom a na druhý deň všetko mali. Od hygienických vecí cez oblečenie až po kočíky pre deti,“ hovorí kapucín. Okrem Pezinka prijali kapucíni utečencov ešte aj v Žiline a na Ponikách.

„Máme to tu ako v materskej škôlke, kláštor nebol zvyknutý na kočíky, odrážadlá a na ďalšie hračky,“ smeje sa predstavený komunity.

V kláštore už museli riešiť aj nemilú vec, keď sa po meste rozšírilo, že Ukrajinci ubytovaní v kláštore robia rehoľníkom zle, neporiadok a prieky. Najprv sa tieto reči hovorili medzi veriacimi, potom po celom meste, až napokon gvardiánovi kláštora volali z mestského úradu, či nepotrebuje na pomoc mestských policajtov.

„Sú to fakt zlatí ľudia, ktorí sú vďační za všetko, za každý balík cestovín. Sú si vedomí, že nemusíme, no chceme im pomôcť,“ hovorí brat Bonaventúra.

Ľudia ubytovaní v pezinskom kláštore majú aj veľkú chuť pracovať a zarobiť si nejaké eurá. Podľa pátra sú ľudia v ich kláštore normálni ľudia, ktorí predtým žili na Ukrajine ako súčasť strednej triedy. Váži si na nich, že sú ochotní zobrať akúkoľvek prácu.

Trakt v kapucínskom kláštore, kde bývajú matky s deťmi z Ukrajiny.

Ukrajinka si varí v kláštore kapucínov v Pezinku.

Na dvore pezinského kláštora.

Peter Cák a páter Bonaventúra vyzdvihujú aj veľkú ochotu množstva dobrovoľníkov a darcov, ktorí utečencom pomáhajú.

Aby bola pomoc koordinovaná a neboli zasypaní zbytočnými vecami, tak v Trnave vytvorili facebookovú skupinu. Kapucíni zasa vyzvali veriacich, aby pred tým, než niečo prinesú, zavolali a opýtali sa, čo treba, alebo kapucíni sami požiadajú o pomoc.

„Najväčší problém pri prijímaní utečencov je, že my sa bojíme, že náš štandard bude musieť klesnúť. Teraz vieme, že klesne, tak sme na to možno viac vnútorne pripravení. Mnohí ľudia považujú v živote za najdôležitejšie ,my‘ a ,ja‘, mať všetko zabezpečené, mať sa dobre a potom nevedia vnímať pozitívne nikoho, kto sa motá okolo ich domu,“ uzatvára páter Bonaventúra.

Ľudí z Ukrajiny prichýlili na Slovensku aj ďalšie rehole. Urobili tak napríklad spomínaní jezuiti, saleziáni, dominikáni, ale aj pastoračné centrá či kňazský seminár v Košiciach. Utečencom otvorili svoje dvere aj mnohí kňazi priamo na farách a ďalší kňazi, zasvätení aj laici pomáhajú ako dobrovoľníci.

Foto: Adam Rábara