Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev vo svete Svet kresťanstva
05. apríl 2022

Nový rektor Katolíckej univerzity v Amerike

Chemický inžinier, ktorý konvertoval vďaka pro-life kázni

Univerzitu založenú biskupmi povedie štvrtý laik v jej histórii, molekulárny inžinier Peter Kilpatrick.

Chemický inžinier, ktorý konvertoval vďaka pro-life kázni

Foto: youtube.com/The Catholic University of America

Katolícka univerzita v Amerike, jediná vysoká škola v Spojených štátoch založená katolíckymi biskupmi, bude mať nového prezidenta.

Do tejto funkcie bol vymenovaný Peter Kilpatrick, bývalý dekan inžinierskej fakulty na Univerzite Notre Dame, ktorý posledné štyri roky pôsobil ako prorektor na Illinoiskom technologickom inštitúte v Chicagu.

Katolícka univerzita v Amerike sídli vo Washingtone, D. C., je pápežskou univerzitou a založili ju v roku 1887.

Do roku 1967 sa na čele univerzity vystriedalo deväť biskupov, ktorí používali titul rektor. Prvým laikom vo funkcii rektora sa stal v roku 1960 Clarence C. Walton a odvtedy sa do užívania dostal titul prezident, hoci neskôr stáli na čele školy i dvaja rehoľníci a jeden biskup.

Peter Kilpatrick je štvrtým laikom v najvyššej pozícii univerzity a vo funkcii prezidenta strieda ústavného právnika Johna Garveyho, ktorý riadil univerzitu desať rokov.

Príbeh Kilpatricka nie je síce hollywoodsky, avšak zaujme kombinácia jeho profilu – na čelo katolíckej univerzity prichádza laik konvertita, ktorý sa nezaoberá teológiou či právom, ale molekulami. Jeho profilu sa venuje Catholic News Agency.

Konvertoval vďaka pro-life kázni

Kilpatrick pochádza z Alabamy a žil už na jedenástich miestach USA. Profesiou je chemický inžinier, vyštudoval v Los Angeles, PhD. si robil v Minnesote.

S vedením na akademickej pôde má skúsenosti z Univerzity Notre Dame v štáte Indiana. Ide takisto o katolícku školu, ktorú založili v polovici 19. storočia rehoľníci z francúzskeho misionárskeho rádu Kongregácie Svätého kríža. Kilpatrick bol dekanom inžinierskej fakulty.

Posledné štyri roky pôsobil ako prorektor na Illinoiskom technologickom inštitúte v Chicagu. Táto škola je, čo sa týka veľkosti, porovnateľná s Katolíckou univerzitou v Amerike, ktorá má 2 929 študentov bakalárskeho a 2 130 študentov magisterského štúdia.

Univerzitný campus. Foto: Flickr.com/Warren LeMay

Peter Kilpatrick sa stal katolíkom až v dospelosti.

Ako porozprával vo videu pre Katolícku univerzitu v Amerike aj pre televíziu EWTN, ženil sa ako agnostik. Súhlasil so sobášom v kostole, keďže jeho žena bola katolíčkou od malička. Prvé roky manželstva však vieru veľmi nepraktizovali.

Vzali sa po vysokej škole, a keď jeho manželka čakala prvé dieťa, vošli do kostola dohodnúť krst. Kňaz im však povedal, že ich príliš nevidí vo farnosti a pre krst je dôležité, aby boli praktizujúci.

Inzercia

„Zamiloval som sa do cirkvi cez homíliu, ktorú mal v ten deň kňaz – s posolstvom o posvätnosti života. Pohlo to mnou, bolo silné počuť to v čase, keď moja manželka bola v šiestom či siedmom mesiaci tehotenstva,“ spomína si vymenovaný prezident univerzity na svoju prvú omšu.

Homíliu označil za „moment milosti“. „Jednoducho som si povedal, že chcem byť súčasťou tejto rodiny. Chcem byť súčasťou toho, čomu ten chlap tam hore verí,“ povedal Kilpatrick. S manželkou Nancy majú dnes štyri deti a tri vnúčatá.

Chce viac výskumu

Téma ochrany života mu zostala aj v akademickej kariére. Podľa denníka Today’s Catholic sa usiloval posilniť katolícku identitu Univerzity Notre Dame, keď sa snažil zaviesť „program každodenného slávenia eucharistie a zdieľania viery“ v Kaplnke Svätého kríža na inžinierskej fakulte.

V roku 2013 dostal ocenenie Magister Vitae Award, ktoré na Univerzite Notre Dame udeľuje študentská pro-life organizácia tým členom fakulty, ktorých vyučovanie a život sú príkladom toho, čo znamená budovať kultúru života.

Catholic News Agency pripomína aj jeho prejav, ktorý mal v roku 2011 počas letného seminára o bioetike. Kilpatrick v ňom pomocou citovania Jána Pavla II. zadefinoval svoju víziu zmyslu katolíckej univerzity. Podľa neho by mala byť „centrom tvorivosti a šírenia vedomostí pre dobro ľudstva“, pričom „je tiež cťou a zodpovednosťou katolíckej univerzity, aby sa bez výhrad zasvätila veci pravdy“.

„Bolo obdobie, keď sme považovali za samozrejmé, že pravda je bytie a že bytie je pravda. Ale už to tak nie je. Moderný človek tomu už neverí. Moderný človek verí, že pravda je to, čo z nej dokážete urobiť. Pravda je vlastne to, čo môžeme vytvoriť, a nie bytie,“ pokračoval v prejave Kilpatrick, ktorého odborom je molekulárny výskum.

Pripomenul, opäť citujúc poľského pápeža, že úloha katolíckej univerzity v súčasnosti nadobúda veľký význam a naliehavosť v podmienkach rýchleho vedeckého a technologického rozvoja. Tento vývoj si vyžaduje „nevyhnutné hľadanie zmyslu, aby sa zaručilo, že nové (objavy) budú využité pre autentické dobro jednotlivcov v ľudskej spoločnosti ako celku“.

Kilpatrick zároveň tvrdil, že výskum založený na „ničení embryí“ je na katolíckej univerzite neprijateľný, pričom chválil rozsiahly výskum Notre Dame s kmeňovými bunkami dospelých.

Na akademickej pôde strávil 39 rokov a vymenovanie za prezidenta Katolíckej univerzity v Amerike nazval „dream job“. Medzi priority označil zvýšenie vedeckej aktivity a zlepšiť chce tiež finančnú kondíciu inštitúcie.

Kilpatrick sa považuje za „apolitického“. „Som veľmi proimigračný,“ cituje ho The Washington Post. „Som presvedčený, že svet čelí určitému environmentálnemu problému, ktorý je veľmi, veľmi vážny, a mnohí ľudia by tvrdili, že to sú ľavicové alebo liberálne postoje,“ povedal.

„A napriek tomu sa nachádzam v srdci cirkvi v otázkach ochrany života, o ktorých by zase ľudia povedali, že sú konzervatívne alebo pravicové.“

Do úradu nastúpi 1. júna.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.