Moskovský patriarchát Vyjadrenia pápeža sú poľutovaniahodné, len ťažko podporia konštruktívny dialóg

Vyjadrenia pápeža sú poľutovaniahodné, len ťažko podporia konštruktívny dialóg
Pápež František a patriarcha Kirill počas videohovoru 16. marca. Foto:TASR/AP

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Ruskej pravoslávnej cirkvi sa nepáčia vyjadrenia pápeža Františka pre talianske noviny o jeho rozhovore s patriarchom Kirillom.
Pavol Hudák
Pavol Hudák
Vyštudoval žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku, absolvoval študijný pobyt na Univerzite kardinála Stefana Wyszyńského vo Varšave a stáž v Katolíckom týždenníku v Prahe. V minulosti pracoval ako bratislavský redaktor Rádia Lumen. Venuje sa témam zo života cirkvi, ktoré spracúva aj vo forme podcastov.
Ďalšie autorove články:

Ondrej Kandráč Na koncerty nevnášam politiku a satiru, považujem to za nefér, ľudia prišli za niečím iným

Arcibiskup Bober o kňazovi Barlašovi Vymenovanie Slováka za sekretára dikastéria je vyznamenanie

Formátor v seminári Marek Kunder Ak si kňaz neudrží správne motivácie, príde znechutenie, ktoré rieši cez deštruktívne náhrady

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Komentáre pápeža Františka k videorozhovoru s patriarchom Kirillom pre talianske noviny sú poľutovaniahodné a len ťažko môžu podporiť konštruktívny dialóg medzi Ruskou pravoslávnou a Katolíckou cirkvou.

Oddelenie pre vonkajšie vzťahy Moskovského patriarchátu takto reagovalo na rozhovor pápeža Františka, ktorý vyšiel pred niekoľkými dňami v denníku Corriere della Sera. 

„Prvých dvadsať mi s papierom v ruke prečítal všetky ospravedlnenia vojny. Počúval som ho a povedal som mu: Ničomu z toho nerozumiem. Brat, my nie sme klerici štátu, nemôžeme používať jazyk politiky, ale jazyk Ježiša. Sme pastiermi toho istého svätého Božieho ľudu. Preto musíme hľadať cesty k mieru, zastaviť paľbu zbraní. Patriarcha sa nemôže stať Putinovým miništrantom,“ povedal pápež o rozhovore s patriarchom Kirillom, ktorý viedli 16. marca cez Zoom.

Kirill: Za všetko môže Majdan

Na tieto vyjadrenia teraz ostro reagoval Moskovský patriarchát. „Je poľutovaniahodné, že mesiac a pol po rozhovore s patriarchom Kirillom zvolil pápež František zlý tón na vyjadrenie obsahu ich rozhovoru. Takéto vyjadrenia môžu len ťažko podporiť konštruktívny dialóg medzi Rímskokatolíckou a Ruskou pravoslávnou cirkvou, ktorý je v súčasnosti tak potrebný,“ píše sa v stanovisku patriarchátu.

„Aj keď naša komunikácia prebieha prostredníctvom technológie na veľkú vzdialenosť, stále verím, že sa spolu opäť rozprávame v správnom čase,“ povedal v polovici marca patriarcha pápežovi. Ako sa ďalej uvádza v reakcii Moskvy, patriarcha sa s pápežom chcel podeliť o svoj pohľad na súčasnú neľahkú situáciu.

„Iste, žijeme v rôznych informačných oblastiach: západné média buď mlčia, alebo hovoria prakticky veľmi málo o skutočnostiach, na ktoré by som vás chcel upozorniť,“ mal povedať Kirill pápežovi Františkovi.

Hlava Ruskej pravoslávnej cirkvi údajne tiež poznamenala, že konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou začal ešte v roku 2014 udalosťami v Kyjeve na Majdane, v dôsledku ktorých došlo na Ukrajine k zmene vlády. Kirill upozornil zvlášť na ich dôsledky v Odese v tom istom roku.

Povedal, že na „pokojné stretnutie rusky hovoriacich obyvateľov, ktorí obhajovali svoje právo na vlastný jazyk a kultúru zaútočili predstavitelia nacistických skupín“, ktorí následne podpálili budovu, kde obyvatelia hľadali útočisko.

Podľa Kirilla táto „desivá udalosť,“ pri ktorej zahynulo 42 ľudí, „ovplyvnila rozhodnutia obyvateľov juhovýchodnej Ukrajiny pri obrane ich práv.“

Patriarcha mal tiež pripomenúť pápežovi, že Rusko dostalo záruky, že NATO sa nerozšíri ani o centimeter na východ. Rozširovanie NATO je podľa Kirilla pre Rusko „extrémne nebezpečná situácia, ktorá nastala v dôsledku toho, že hranice NATO sú teraz 130 kilometrov od Petrohradu a čas potrebný na to, aby raketa dorazila do mesta, je niekoľko minút.“

Čítajte tiež

Kirill mal pápežovi Františkovi vysvetľovať aj to, že ak by bola Ukrajina prijatá do NATO, rakety by do niekoľkých minút mohli doletieť nie len do Petrohradu, ale už aj do Moskvy a to si Rusko nemôže dovoliť.

Oddelenia pre vonkajšie vzťahy Moskovského patriarchátu uvádza, že na záver patriarcha zdôraznil, že súčasná situácia mu spôsobuje veľkú bolesť, keďže jeho košiar s ovečkami je na oboch stranách konfliktu a väčšina ľudí sa hlási k ortodoxnej cirkvi.

„Chcel by som preto, nechajúc geopolitický aspekt bokom, položiť otázku, ako môžeme my a naše cirkvi ovplyvniť situáciu? Ako môžeme konať spoločne, aby sme nastolili mier pre znepriatelené strany s jediným cieľom, ktorým je nastolenie mieru a spravodlivosti? Za týchto podmienok je veľmi dôležité vyhnúť sa ďalšej eskalácii,“ položil Kirill otázku pápežovi.

Kirill na sankčnom zozname EÚ

Americká katolícka agentúra CNA si všíma, že vyjadrenia pravoslávnej cirkvi z Moskvy prišli v rovnaký deň, ako informácia, že Európska komisia zvažuje uvalenie sankcií na samotného patriarchu Kirilla.

Euroomisia ho považuje za dlhoročného spojenca ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý sa stal jedným z hlavných podporovateľov ruskej vojenskej agresie na Ukrajine.

Ruského pravoslávneho patriarchu vyzvali biskupi z celej Európy, aby sa otvorene vyslovil proti invázii Ruska na Ukrajinu. Medzi inými k tomu patriarchu vyzval predseda Poľskej biskupskej konferencie Stanisław Gądecki, nemecký kardinál Reinhard Marx či luxemburský kardinál Jean-Claude Hollerich.

Zobraziť diskusiu
Pavol Hudák

Pavol Hudák

Nezmeškajte relácie a texty, ktoré inde nenájdete.

Súvisiace témy
pápež
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Krátke správy

20. júl 2026

Prezident Peter Pellegrini navštívil v Azerbajdžane aj jediný rímskokatolícky farský kostol v krajine, ktorý spravujú slovenskí saleziáni. Hlava štátu sa stretla aj so slovenským biskupom Vladimírom Feketem, ktorý pôsobí v Baku ako apoštolský prefekt, a so slovenskými saleziánmi a saleziánkami. Prezident ocenil ich dlhoročnú misionársku prácu.

16. júl 2026

Za nového generálneho riaditeľa Inštitútu pre náboženské diela (IOR) bol vymenovaný Giovanni Boscia. Funkcie šéfa tzv. vatikánskej banky sa ujme 1. októbra 2026. V pozícii vystrieda Giana Franca Mammìho, ktorý po 11 rokoch ukončí svoje pôsobenie po dosiahnutí zákonom stanoveného dôchodkového veku. Päťdesiatpäťročný Boscia pracuje od roku 2023 ako zástupca generálneho riaditeľa IOR. Väčšinu kariéry pôsobil v Londýne v popredných investičných bankách. (vatican news) 

15. júl 2026

Kardinál Matteo Zuppi je po druhýkrát ako pápežský vyslanec na Ukrajine. Ide o štvordňovú cestu so zastávkou v Kyjeve. V utorok navštívil stredisko Zachid-1 vo Ľvovskej oblasti, kde sú zajatci z ruskej armády, medzi nimi aj mladí z Bieloruska, Konga, Kórey, Peru, Nigérie či Filipín. „Pápež sa za vás modlí,“ povedal im kardinál a odovzdal im aj kľúčenku ako znak nádeje, že sa čoskoro vrátia domov. (vatican news)

Kardinál Matteo Zuppi je po druhýkrát ako pápežský vyslanec na Ukrajine.

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Vyberte si úroveň podpory

Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Navýšte podporu a zapojte sa

Diskusia
+ 2 mes. navyše
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 € / mes. alebo 84 € / rok

Navýšte svoju podporu v nastaveniach účtu

Nastavenia podpory

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Pridajte sa k čitateľom ktorí Postoj podporujú

alebo sa staňte členom
Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

V prípade problémov kontaktujte podporu na [email protected]

Ttoto je message Zavrieť