Kláštorné pivovary na Slovensku Ktoré rehole kedysi varili u nás pivo a kto by to mohol oživiť?

Ticho, dotyk večnosti, múdra rada. To všetko zvyknú ľudia hľadať v kláštoroch. A čo pivo?

Zdanlivo kontroverzná otázka pri pohľade do minulosti dostáva punc adekvátnosti. Áno, kláštory a výroba piva idú dokopy a výnimkou nebolo kedysi ani územie dnešného Slovenska.

Súčasná situácia je však neúprosná: na Slovensku nevarí pivo žiadny rehoľný rád, dokonca aj u nášho západného suseda – pivnej veľmoci – vyrába vlastné pivo jediná kláštorná komunita.

Vyberme sa teraz na malú výpravu do histórie, ktorá svedčí o bohatej tradícii v tejto oblasti, aby sme sa následne mohli pozrieť na to, či existujú vyhliadky na obnovenie tejto bohumilej činnosti.

Farárom odovzdávali kurča s džbánom piva

Zdrojov o histórii pivovarníctva na Slovensku je ako šafranu, preto je kniha literárneho a kultúrneho historika a spisovateľa Petra Cabadaja Slovenské pivovarníctvo v toku času (2000) vzácnym kusom.

K napísaniu vôbec prvej monografie o slovenskom pivovarníctve ho inšpirovali viaceré faktory – na teritóriu dnešného Slovenska totiž od dávnych čias existovali všetky relevantné predpoklady umožňujúce plnohodnotný rozvoj pivovarníctva a jeho neodmysliteľných súčastí, ako je kvalitná surovinová základňa, drevná hmota, technologický aspekt či odbytové možnosti.

„Vo všeobecnosti sa traduje, že slovenské pivovarníctvo má v porovnaní s českým slabú tradíciu a dejinný význam. Keď sa však dôkladnejšie oboznámime s bohatstvom našich archívov a oprášime viacero starších i novších štúdií, zistíme niečo iné,“ hovorí Peter Cabadaj.

Ako ďalej uvádza, neexistujú najmenšie pochybnosti o tom, že výroba piva bola na Slovensku známa už v ranom stredoveku. Počas 9. storočia vznikla na Veľkej Morave služobnícka organizácia výrobcov, ktorí buď produkovali určité typy tovarov, alebo zabezpečovali vládnucej vrstve presne vymedzený rozsah služieb. Aktívne medzi nimi pôsobila aj korporácia vyrábajúca rozmanité druhy nápojov vrátane piva.

Čo sa týka kláštorného pivovarníctva, Peter Cabadaj pripomína, že vôbec prvý kláštorný pivovar založil v roku 529 svätý Benedikt na hore Monte Cassino. Množstvo kláštorných pivovarov vzniklo v priebehu 9. a 10. storočia v Bavorsku, ako i na území dnešnej Českej republiky.

„Na Slovensku postupne vznikali od 11. storočia. Historickým faktom navždy zostane, že v procese rozvoja slovenského pivovarníctva zohrali dôležitú rolu cirkevné inštitúcie – a v ich rámci najmä benediktínske kláštory,“ uvádza historik a spisovateľ.

U nás to boli konkrétne kláštory v Hronskom Beňadiku, Bratislave, Malých Slepčanoch či na Zobore. „Osobitne treba spomenúť kláštor v Pannonhalme, ktorý mal svoje majetky aj na území dnešného Slovenska,“ objasňuje Cabadaj.

Z iných rádov spomína kartuziánov, ktorí v Červenom kláštore produkovali pivo a medovinu, ďalej premonštrátov v Kláštore pod Znievom a jezuitov vo Vyhniach.

Na otázku, či išlo o komerčnú záležitosť alebo varili skôr pre vlastnú spotrebu, odpovedá, že možno hovoriť o kombinácii oboch faktorov, hoci dominovala vlastná spotreba.

Ťažšie sa už hľadá odpoveď na to, aké pivo rehoľníci u nás varili. Aj keď sa zachovali skromné záznamy o príprave a varení piva v kláštoroch, podľa Cabadaja nie je možné z nich presne určiť, o aké pivo išlo či ako chutilo.

Napríklad Pannonhalmský kláštor ročne pripravoval pivo zo 600 okovov a 70 až 80 vedier sladu. Okov je pevná nádoba na vodu s objemom 53 až 68 litrov. „Samotnú fázu varenia moku už však mali ,pod palcom‘ špecialisti – kláštorní sládkovia, ktorí kreatívne uplatňovali vlastné receptúry,“ vysvetľuje.

Pivo varili kedysi aj v kláštore v Hronskom Beňadiku. Foto: Wikimedia Commons/Michal Hruška

Treba povedať, že pitie piva bolo v stredovekých dobách prirodzeným spoločenským javom a jeho pravidelná konzumácia nerobila žiadny problém svetským ani duchovným autoritám.

„Ilustruje to aj skutočnosť, že vidiecki kňazi bežne prijímali od veriacich v rámci takzvaných štolárnych poplatkov, teda poplatkov za cirkevné úkony, aj pivo,“ pokračuje v rozprávaní Peter Cabadaj.

Uvádza aj jeden príklad: v Lefantovciach boli farníci na začiatku 14. storočia povinní odovzdať svojmu duchovnému správcovi za slúženie zádušných omší a pri príležitosti požehnania náhrobného kameňa alebo kríža nad hrobom okrem chleba, kurčaťa a syra i džbán piva.

„Interesantný je tiež písomný záznam o tom, že v roku 1297 udelila vrchnosť cirkevnému bratstvu 24 spišských kňazov privilégium variť pivo,“ dopĺňa.

Najväčší rozmach zažilo kláštorné pivovarníctvo na Slovensku v 14. až 16. storočí. Týka sa to i vidieckeho prostredia, čo dokumentujú početné písomné záznamy. Stagnáciu a postupný úpadok registrujeme od začiatku 17. storočia, k definitívnemu zániku prišlo zhruba v polovici 19. storočia.

Viaceré indície však naznačujú, že varenie piva v malých objemoch, teda pre vlastnú spotrebu, ešte istý čas pretrvalo.

Benediktíni zo Sampora: Pivo? Možno raz áno

Ako vyplýva zo slov Petra Cabadaja, historicky majú u nás k vareniu piva najbližšie benediktíni. Čo na to vravia mnísi z nášho jediného benediktínskeho kláštora v Sampore pri Zvolene?

Brat Igor Hajas najprv vysvetľuje, prečo dokážu byť práve mníšske kláštory pri pohľade zvonka veľmi rozdielne, pokiaľ ide o aktivitu a oblasti, ktorým sa venujú, aby sa dokázali o seba postarať.

Každý mníšsky kláštor je malým živým organizmom, teda niečím, čo sa stále mení. Nie sú to len budovy a prostredie, v ktorom je umiestnený, ale hlavne ľudia – mnísi, ktorí v ňom žijú, a takisto ľudia, ktorí tam prichádzajú ako hostia.

Smerovanie alebo profilovanie kláštora je do veľkej miery závislé od prostredia, v ktorom sa nachádza, od potrieb konkrétnych ľudí, ktorí tam žijú a prichádzajú, ako aj od schopností a zručností jednotlivých členov spoločenstva.

Existujú kláštory, ktoré sa venujú poľnohospodárstvu, výrobe rôznych produktov aj vareniu piva či výrobe vína alebo rôznych likérov, školstvu a podobne. Škála je naozaj široká a v mnohých kláštoroch tradícia veľmi dlhá.

„Náš kláštor v Sampore je možno niekde na začiatku takejto cesty. Sme novým a pomerne mladým spoločenstvom, ktoré je na Slovensku od roku 2003,“ konštatuje mních Igor.

Vysvetľuje, že komunita v Sampore pomaly končí svoju „budovateľskú“ činnosť, na ktorú bola doteraz zameraná veľká časť jej pozornosti a úsilia, takže otázky spojené s tým, akým smerom sa bude rozvíjať vo svojich aktivitách, sú stále pred ňou.

Stabilizácia mníšskeho kláštora môže podľa neho trvať okolo päťdesiat rokov. „Momentálne je našou najväčšou aktivitou starostlivosť o kláštor a okolie kláštora, o chod domu hostí a starostlivosť o samotných hostí. No pomaly prichádzajú aj iné aktivity,“ pokračuje.

Výhľad z domu hostí na vstupnú bránu do Kláštora premenenia Pána v Sampore. Foto: Pavol Rábara

Kto navštívil Kláštor premenenia Pána v Sampore, určite vyskúšal skvelý chlieb, ktorý produkujú miestni benediktíni. Objavil sa však v komunite aj nápad na jeho tekutú podobu?

„S myšlienkou varenia piva sme sa, samozrejme, v našom spoločenstve stretli. Myslím, že niektorí bratia ju majú uloženú vo svojej pamäťovej sfére,“ priznáva brat Igor, no dodáva, že ak by aj s varením piva začali, bolo by to len niečo postupné, trvalo by istý čas, kým by sa mohlo povedať, že v kláštore v Sampore varia pivo.

„Aj spomínaný chlieb, ktorý pečieme pre vlastnú spotrebu už niekoľko rokov, je vlastne v takej ,vývinovej‘ fáze,“ hovorí.

 

Čo majú spoločné ležiak a pápežská neomylnosť? (pivný stĺpček)

Pavol Rábara

Priznám sa, doteraz mi spojitosť medzi pivným ležiakom a dogmou neomylnosti unikala.

Keď pre rehoľu varia pivo iní

Pokiaľ hovoríme o česko-slovenskom priestore, tak jediný kláštorný pivovar, v ktorom pivo varia priamo členovia rehoľnej komunity, sa nachádza v českej obci Želiv na Vysočine. Ide o kláštor premonštrátov, ktorí varia tri druhy piva ako stálu ponuku plus pivné špeciály.

Na Slovensku pôsobia premonštráti v Jasove pri Košiciach. V minulosti sa na tomto mieste varilo pivo, ale nešlo o činnosť, ktorú by mali pod palcom rehoľníci.

Aktuálna komunita premonštrátov v Jasove sa pivo variť nechystá. „Neuvažovali sme o tom, je s tým spojené množstvo práce a nákladov, ktoré presahujú možnosti našej malej komunity,“ hovorí jasovský opát Ambróz Martin Štrbák.

Motiváciu pustiť sa do produkcie vlastného piva znižuje podľa neho aj fakt, že na Slovensku vzniklo v posledných rokoch veľa malých remeselných pivovarov.

Opát Štrbák poukazuje tiež na to, že v prípade Želiva boli rehoľníci v inej situácii a do pivovarníctva sa pustili aj z praktických dôvodov, aby kláštor po finančnej stránke utiahli. Dnes funguje v Želive aj kláštorný hotel, reštaurácia, organizujú sa tam svadby a oslavy, majú dokonca wellness a pivné kúpele.

Premonštráti majú v Európe okrem Želiva aj ďalšie pivovary, najmä v Belgicku. V úzkej spolupráci s rehoľníkmi vzniká svetoznáma belgická značka Leffe. Pivovar prevádzkujú aj v susednom Rakúsku a Maďarsku.

Pivo vyrobené v premonštrátskom kláštore v českom Želive. Foto: Pavol Rábara

Niektoré rehole k výrobe piva pristúpil tak, že si ho dávajú variť v inom, zväčša remeselnom pivovare.

To je aj prípad augustiniánov v Prahe. Šesťsto rokov sa varilo „svatotomášské pivo“ v ich miestnom pivovare – tmavé, nefiltrované, súčasťou originálneho receptu boli aj rôzne byliny. Panovník Rudolf II. dokonca urobil z augustiniánskeho pivovaru výhradného dodávateľa piva na Pražský hrad.

Dnes je na mieste pivovaru hotel Augustine, kde čapujú „svatotomášské pivo“. Už ho však nerobia rehoľníci, ale pre augustiniánov ho podľa receptúry zo 14. storočia varí minipivovar Matuška z Broum. Okrem „svatotomášskeho piva“ bolo v minulosti veľmi známe pivo Augustiner, a to nielen v Nemecku.

Na Slovensku sa variť pivo augustiniáni nechystajú, potvrdzuje ich predstavený Juraj Pigula. V Košiciach spravuje štvorčlenná komunita novozriadenú farnosť sv. Rity.

To, že rehole na Slovensku sa nehrnú do obnovy tradície kláštorného pivovarníctva, je celkom pochopiteľné. Napríklad v USA si trapistickí mnísi z Opátstva sv. Jozefa v meste Spencer v Massachusetts otvorili v roku 2014 pivovar, no tento rok v máji oznámili, že ho musia zatvoriť. Ako dôvod uviedli silnú konkurenciu v podobe malých súkromných pivovarov.

Aj na Slovensku vzniklo v posledných rokoch množstvo kvalitných remeselných pivovarov a možno práve spolupráca s nimi je cestou pre rehole, ako zachovať pivné dedičstvo.

Optimisti by v tom mohli vidieť nový spôsob evanjelizácie, realisti aspoň osvieženie v tieni kláštorných múrov.

Titulné foto: wikimedia.org