Pápež o vojne na Ukrajine Nie som za Putina, ale nemôžeme problém redukovať na to, kto je dobrý a kto zlý

Pápež František sa pred mesiacom, 19. mája, stretol s desiatimi šéfredaktormi jezuitských časopisov, medzi ktorými bol aj šéfredaktor dvojmesačníka Viera a život Róbert Mésároš z vydavateľstva Dobrá kniha.

Počas vyše hodinového stretnutia Svätý Otec odpovedal na otázky o vojne na Ukrajine, odmietaní záverov Druhého vatikánskeho koncilu v cirkvi či o synodálnej ceste v Nemecku.

So súhlasom vydavateľstva Dobrá kniha prinášame úryvok z rozhovoru, v ktorom pápež vysvetľuje svoj postoj k vojne na Ukrajine. Vracia sa v ňom aj k svojim slovám o štekote NATO na brány Ruska, ktoré povedal začiatkom mája v rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera a ktoré vyvolali najrôznejšie komentáre po celom svete.

Celý rozhovor bude publikovaný v časopise Viera a život č. 3/2022 a na www.dobrakniha.sk.

Pápež František: Rusi sa prepočítali

Musíme sa odpútať od bežnej sché­my z rozprávky o Červenej čiapočke: Červená čiapočka bola dobrá a vlk bol ten zlý. Tu nemáme do činenia s nejakým metafyzickým dobrom a zlom. Ide o niečo globálne, s prvkami, ktoré sa navzájom veľmi prelínajú.

Pár mesiacov pred začiatkom vojny som sa stretol s hlavou istého štátu, múdrym mužom, ktorý hovorí veľmi málo, ale naozaj veľmi múdro. A po rozhovore o veciach, o ktorých chcel hovoriť, mi povedal, že ho veľmi znepokojuje spôsob, akým postupuje NATO.

Spýtal som sa ho prečo a on odpovedal: „Štekajú na brány Ruska. A nechápu, že Rusi sú imperiálni a nedovolia, aby sa k nim priblíži­la nejaká cudzia mocnosť.“ Na záver dodal: „Situácia môže viesť k vojne.“ To bol jeho názor. A 24. februára sa začala vojna. Tá hlava štátu dokázala pre­čítať znamenia toho, k čomu sa schyľovalo.

To, čo vidíme, je brutalita a krutosť, s akou túto vojnu vedú jednotky, spravidla žoldnierske, ktoré využívajú Rusi. A Rusi tam naozaj radšej posielajú Čečen­cov, Sýrčanov, žoldnierov. Nebezpečenstvo však spočíva v tom, že vidíme len toto, a je to naozaj obludné, no nevidíme celú drámu, ktorá sa odohráva za touto vojnou, ktorú možno niekto nejakým spôsobom vyprovokoval alebo jej nezabránil. A registrujem záujem o testovanie a predaj zbraní. Je to veľmi smutné, ale v konečnom dôsledku ide práve o to.

Foto: L’Osservatore Romano

Možno mi niekto v tejto chvíli povie: Ale vy ste za Putina! Nie, nie som. Tvrdiť niečo také by bolo zjednodušenie a bolo by to nesprávne. Som jedno­ducho proti tomu, aby sa zložitý problém redukoval na to, že povieme, kto je dobrý a kto je zlý, bez toho, aby sa uvažovalo o koreňoch a všelijakých záujmoch, ktoré sú veľmi komplikované.

Zatiaľ čo vidíme brutalitu, krutosť ruských vojsk, nesmieme zabúdať na problémy, ktoré sú v pozadí, a musíme sa pokúsiť vyriešiť ich.

Pravdou je aj to, že Rusi si mysleli, že všetko sa skončí do týždňa. Ale prepočí­tali sa. Našli odvážny národ, ľud, ktorý zápasí o prežitie a ktorý má za sebou históriu plnú zápasov. (...)

Ukrajina má skúsenosti so znášaním otroctva a vojen. Je to bohatá krajina, ktorá bola vždy rozkúskovaná, rozkúskovaná z vôle tých, ktorí sa jej chce­li zmocniť, aby ju mohli vykorisťovať. Dejiny akoby predurčovali Ukrajinu na to, aby sa stala hrdinskou krajinou.

Keď vidíme toto hrdinstvo, sme dojatí. Hrdinstvo, ktoré ide ruka v ruke s nehou! Keď sa totiž na Ukrajine vzdali prví mladí ruskí vojaci – na „vojenskú operáciu“, ako to nazývajú, totiž najprv posielali ich, pričom ani nevedeli, že idú do vojny, až potom poslali žoldnie­rov –, postarali sa o nich samotné ukrajinské ženy. Veľká ľudskosť, veľká neha. Odvážne ženy. Odvážni ľudia.

Ľud, ktorý sa nebojí bojovať. Ľud, ktorý je pra­covitý a zároveň hrdý na svoju krajinu. Nezabúdajme v tomto čase na ukra­jinskú identitu. To je to, čo nás dojíma: vidieť takéto hrdinstvo. Naozaj by som chcel zdôrazniť tento bod: hrdinstvo ukrajinského ľudu. Máme pred očami situáciu svetovej vojny, globálnych záujmov, predaja zbraní a geopolitického privlastňovania, ktorá mučí hrdinský národ.